Farnosť
Púchov

oltár

Neprehrať svoj život

Počas života, najmä v ťažších chvíľach, našou mysľou prenikajú rôzne myšlienky. Iste medzi ne patria i tieto: „Oplatí sa čestne žiť? Oplatí sa konať dobro? Oplatí sa chodiť do kostola a zachovávať Božie prikázania? Jednoducho - oplatí sa sväto žiť, keď vidíme, akoby práve tí, ktorí šliapu po týchto spomínaných hodnotách, boli neraz na tom lepšie?“

Počas dní, keď naše kroky častejšie vedú na cintoríny, naše myšlienky a zmýšľanie sú iné. Určite mi v tom dáte za pravdu.

Ťažko sa stojí pri každom hrobe, ale predsa nie rovnako .

Pri hrobe, kde je pochovaný človek, ktorý možno neoplýval materiálnymi vecami, ale ktorý bol čestný, verný, ktorý bol dobrý, sa stojí s oveľa väčším vnútorným pokojom ako pri hrobe, kde je pochovaný človek, ktorý možno mal všetko, ale ktorý si nevážil život a spomínané hodnoty. Tu ani nejde o to, či človek je bohatý alebo chudobný, múdry alebo jednoduchý, tu ide o to, ako človek prežil svoj život. I keď je pravdou, že tí, čo majú viac, budú raz niesť väčšiu zodpovednosť. Tu ide predovšetkým o to, či človek svoj život prežije tak, že ho nemôže prehrať alebo, žiaľ, len tak, že všetko v jednej chvíli stratí.

A túto pravdu si uvedomujeme predovšetkým vtedy, keď stojíme pri hrobe človeka, ktorý žil čestne. Cítime smútok, ale aj pokoj, ktorý pramení z nádeje na najcennejšiu odmenu.

Osláviť opravdivo Sviatok všetkých svätých a prežiť rozvážne „dušičkové dni“, to znamená myslieť vo svojich modlitbách a obetách nielen na tých, ktorí nás predišli do večnosti, čo je, samozrejme, veľmi dôležité, ale premýšľať aj nad sebou samým, čo znamená, položiť si niekoľko dôležitých otázok:

Ako žijem svoj život viery? Je to život, ktorý naozaj nemôžem prehrať? Je to život, ktorý smeruje k túžbe patriť raz do najkrajšieho spoločenstva – večne šťastných svätých?

Žiť sväto, najmä v dnešnej dobe, to nie je ľahká cesta - ale rozhodne cesta najcennejšia.

Správny návod ako žiť nám ponúkajú Ježišove blahoslavenstvá. Pomyslíme si, ale je možné niečo takéto žiť? Dôležité je správne rozumieť každému blahoslavenstvu.

Byť chudobným v duchu – byť pokorným...

Plačúcim – neplakať pre každú hlúposť, ale uvedomiť si, že život je spojený s utrpením a vtedy mať pred sebou nádherné slová žalmistu“ „Kto seje s plačom, s radosťou bude žať.“

Byť lačným po spravodlivosti – byť čestným, nešliapať po najcennejších hodnotách...

Byť milosrdným – mať čosi v srdci, čo mali svätí...

Byť čistého srdca – zmýšľať ako dievčatko, ktoré ešte za bývalého režimu učiteľke na ironickú poznámku: „ Kozmonauti boli vo vesmíre a Boha nevideli.“ reagovalo: „Mali čisté srdce?“

Čo šíria pokoj – patriť medzi najkrajších ľudí, ktorí okolo seba šíria pokoj a dobrotu a nie nepokoj a problémy...

Prenasledovaní pre spravodlivosť – to sú tí, čo vedia trpieť pre pravdu. Vzorom je nám kňaz, ktorého všetci opľúvali a on vtedy povedal: „Teraz sa najviac podobám Ježišovi.“

Odpoveď na spomínané otázky nám dávajú všetci svätí a to nie sú len tí, ktorí už boli vyhlásení za svätých, to sú všetci tí, ktorí už prežívajú večnú odmenu. Áno, je to možné, my sme to dokázali. Ba dávajú nám nielen odpoveď, ale nás aj vyzývajú: „Žite aj vy najväčšiu múdrosť, ktorá znie: Čokoľvek konáš, konaj múdro a pozeraj na koniec.“

Sviatok všetkých svätých a evanjelium o blahoslavenstvách nám dávajú odpoveď aj na najťažšiu otázku, ktorá nás často umára. Je tu nejaká spravodlivosť? Je a tou spravodlivosťou je -večný život.

Sme svedkami toho, ako sa ľudia radi vyhovárajú; hlavne tí, ktorí nechodia do kostola – bol som miništrantom, poznám toho kňaza...

tí, ktorí žijú v hriechoch – tak sa dnes žije, aj druhí tak žijú...

Koľko by sme mohli takto pokračovať!

Príde však chvíľa smrti a potom už pre mnohých neobstoja žiadne výhovorky. Práve včera sme mali evanjelium, v ktorom sa hovorí: „ Mnohí ostanú za dverami a budú klopať a volať: Pane, Pane otvor nám! A Pán povie: Nepoznám vás. Vtedy sa začnú vyhovárať: Jedli a pili sme s Tebou, na našich uliciach si učil. A Pán znova povie: Nepoznám vás, neviem, odkiaľ ste, odíďte odo mňa, čo páchate neprávosť.“

Tieto Kristove slová sa zdajú možno niekomu tvrdé. Ale veď predsa sa dožadujeme spravodlivosti! A tu je jediná a definitívna spravodlivosť!

Človek, pokiaľ žije, má stále šancu stretávať sa s Božou láskou, stretávať sa s Božím milosrdenstvom, a tak ukončiť pozemský život len so spravodlivosťou.

Sviatok všetkých svätých by mal byť balzamom pre všetkých, ktorí sa snažia o hodnotný život a výzvou pre všetkých, ktorí idú nesprávnou cestou, najmä cestou hriechu, spamätať sa.

Často sa nám počas života zdá, že dobro a láska sú hodnoty, ktoré nie sú videné a cenené. A naopak, akoby prefíkanosť a zloba boli hodnoty, ktoré vládnu. Ale to je pravdou len z pohľadu sveta. Boží pohľad je iný.

Ako sa netreba báť úprimne žiť, ba treba konať dobro, k tomu sa povzbuďme príbehom, ktorý som v týchto dňoch dostal mailom. Jeden úspešný podnikateľ si uvedomil, že by bolo načase, aby za seba určil nástupcu, ktorý bude viesť jeho firmu. Namiesto toho, aby zavolal jedného zo svojich riaditeľov, zvolal najmladších vedúcich pracovníkov svojej firmy. Povedal: "Nastal čas, aby som zvolil svojho nástupcu, a rozhodol som sa, že ním bude jeden z vás." Mladí zamestnanci boli šokovaní, avšak podnikateľ pokračoval: "Každému z vás dám dnes jedno semienko - jedno neobyčajné semienko. Zasejte ho, zalievajte a o rok mi prineste to, čo ste z toho semienka vypestovali. A ja potom posúdim rastliny, ktoré mi prinesiete a vyberiem si svojho nástupcu." Jim, jeden z vedúcich, vzrušene rozprával svojej žene o tomto pláne. Pomohla mu zaobstarať kvetináč, zem a kompost a on zasial semienko. Každý deň kvetináč zalieval a pozoroval, či niečo narástlo. Čoskoro začali niektorí kolegovia rozprávať o svojich semienkach a o tom, ako ich rastliny začali rásť.

Jim sa znova a znova pozeral na svoj kvetináč, ale nič v ňom nerástlo. Ubehli týždne, a stále nič. Všetci ostatní hovorili o svojich rastlinách, ale u Jima nič nerástlo a mal pocit, že je úplne neschopný. Myslel si, že asi semienko zahubil, avšak svojim kolegom nič nepovedal.

Naďalej polieval a hnojil pôdu v kvetináči - tak veľmi si prial, aby semienko rástlo. Keď uplynul rok, šéf vyzval svojich mladých vedúcich, aby mu priniesli kvetináče s rastlinami. Jim svojej žene povedal, že prázdny kvetináč do firmy nevezme. Ale ona ho povzbudila k tomu, aby bol čestný. Uvedomoval si, že jeho žena mu vždy radila dobre. A tak niesol svoj prázdny kvetináč do zasadačky. Keď prišiel, žasol nad rozmanitosťou rastlín svojich kolegov. Boli nádherné - mali všetky možné veľkosti a tvary. Keď Jim položil na zem svoj prázdny kvetináč, mnohí z jeho kolegov sa smiali. Keď vstúpil šéf firmy, Jim sa pokúsil ukryť. “Fíha, aké nádherné rastliny, stromy a kvety ste vypestovali," povedal šéf. “Dnes sa jeden z vás stane šéfom tejto firmy!" Potom sa pozrel na Jima. Požiadal ho, aby prišiel dopredu so svojím prázdnym kvetináčom. Jim mal strach a hlavou mu vírilo: "On vie, že som zlyhal. Možno ma okamžite vyrazí!" Keď Jim prišiel dopredu, jeho šéf sa ho spýtal, čo sa stalo so semienkom. Jim mu vysvetlil, že napriek najlepšej snahe nič nevyrástlo. Šéf poprosil všetkých prítomných okrem Jima, aby sa posadili. Potom sa na neho pozrel a oznámil: "Tu stojí váš nový šéf! Volá sa Jim!" Potom vyhlásil: "Pred rokom som každému v tejto miestnosti dal jedno semienko. Povedal som vám, aby ste ho zasiali, zalievali a o rok priniesli ku mne. Ale všetkým som dal uvarené semienka, to znamená, že žiadne z nich nemohlo rásť. Všetci okrem Jima ste klamali, keď ste priniesli zdravé a krásne rastliny a kvety. Lebo keď ste videli, že semienko nerastie, nahradili ste ho iným. Jim bol jediný, kto mal odvahu a bol natoľko čestný, že mi naspäť priniesol prázdny kvetináč s mojím semienkom. Preto bude mojím nástupcom!"

Myslím, že tento príbeh nepotrebuje komentár. Keď šéf firmy dokázal tak veľmi oceniť úprimnosť a čestnosť mladého človeka, o koľko viac raz ocení Pán života a smrti tých, ktorí dokážu počas života ísť cestou kresťanskej úprimnosti a vernosti. K tomu všetkému snáď už len niekoľko dôležitých zásad. Hovorí sa: „Keď človek seje čestnosť, zožne dôveru. Keď seje dobrotu, získa priateľov. Keď seje pokoru, stane sa veľkým. Keď zasieva vytrvalosť, bude žať spokojnosť. Keď zasieva ťažkú prácu, uvidí úspech. Keď seje odpustenie, bude žať zmierenie. Keď človek zasieva vieru, prinesie veľkú úrodu. Dbajte teda na to, čo teraz zasievate: - Rozhoduje to o tom, čo budete neskôr žať“.

Jeden profesor nám v seminári často, keď poukázal na nejakú pravdu, dodal k tomu len dve slová – sapienti sat. Čo znamená - múdremu stačí.

Nuž, nech nás Sviatok všetkých svätých a „dušičkové obdobie“ vedú k najväčšej múdrosti. Prežime ich rozvážne, prežime ich tak, aby nám pomohli ešte viac usmerniť naše životy tak, aby keď príde raz i náš koniec, nebol to nezmyselný koniec, ale najväčšie víťazstvo.

Homília Mons. Michala Kebluška na sviatok Všetkých svätých, 1.11.2012

« Späť na úvod

Dnes je 16.12.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk