Farnosť
Púchov

oltár

Svetlo Božej lásky...

Počas týchto dní ste zaiste dostali viacero vianočných pozdravov. Určite mi dáte za pravdu, že keď ste zobrali do rúk vianočnú pohľadnicu, najskôr ste si pozreli, kto ju poslal a viac ste jej nevenovali väčšiu pozornosť. Možno iba vtedy, ak na nej bolo niečo výnimočné. Mňa upútala pohľadnica, na ktorej boli tieto slová: „Keď dom ozdobí láska, všetky ozdoby sú druhoradé.“ Tieto slová vyjadrujú veľmi hlbokú pravdu. Buďme úprimní, každý dom v týchto dňoch žiari vianočnou výzdobou, ale je aj v každom dome skutočná vianočná radosť? Áno, je pravdou, že atmosféru Vianoc tvorí vianočná výzdoba – osvetlené stromčeky, betlehemy, darčeky, čo je pekné a dôležité. Ale pravdou je i to, že to všetko má zmysel len vtedy, ak nám to pomôže nanovo sa ešte viac otvoriť pre najväčší dar – pre Krista. Je prekvapujúce, že hoci slávime tak veľký a krásny sviatok Narodenia Pána, v evanjeliu sme nepočuli to, čo pri polnočnej sv. omši a čo budeme v tieto dni počúvať častejšie - o narodení P. Ježiša. Počuli sme vážnu výzvu sv. Jána: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.“ Vzápätí na to smutnú pravdu, ktorá sa týka mnohých: „Prišlo k svojim a vlastní ho neprijali.“ Cirkev zámerne dáva čítať túto stať práve dnes, lebo keby sme v tento tak dôležitý sviatok počuli o narodení P. Ježiša, uspokojili by sme sa, to poznáme, ale pri počúvaní tejto state evanjelia treba premýšľať a nielen premýšľať, ale aj nadchnúť sa pre to, čo je najdôležitejšie počas Vianoc a to je rozhodnutie prijať Krista ako pravé svetlo. Vráťme sa k spomínaným slovám: „Keď dom ozdobí láska, všetky ozdoby sú druhoradé.“ Koľko by sa o tom dalo rozprávať príbehov. Iste medzi ne patrí i tento. V jednej rodine už niekoľko rokov mali smutné Vianoce. Hoci každý rok mali všetko - stromček, betlehem, vianočné jedlo, darčeky. Ale žiadne Vianoce nevedeli, akú náladu bude mať otec, či bude mať vypité. Totiž odkedy otec prestal chodiť do kostola a na spoveď, odkedy začal piť, v rodine to bolo čoraz ťažšie. Prišli opäť Vianoce. Bol Štedrý deň. Deti behali okolo stromčeka. Mama chystala večeru. Otec bol, našťastie, triezvy, ale smutný, bez nálady. Niekto zaklopal na dvere. Dovnútra vošiel otrhaný chlapec. Na hrudi mal zavesený betlehemček, zaspieval niekoľko pesničiek, zavinšoval požehnané sviatky. Otec mu podal almužnu a chlapec odišiel . Dojatý otec mal pred očami stále obraz bledej, ale radosťou prežiarenej tváre malého vinšovníka. Spytoval sa sám seba, kde sa podel ten pokoj, radosť, ktorú voľakedy aj on vlastnil. Pochopil. Opustil Krista. Chýba mu pravé svetlo. Rozhodol sa ináč. Tieto Vianoce aj on príjme Krista do svojho života. Všetci si sadli k štedrovečernému stolu. Žena a deti ostali prekvapené, keď sa s nimi modlil, keď sa na nich usmieval. A najmä, keď im sľúbil, že pôjde s nimi do kostola. Na sviatok Božieho narodenia sa mu podarilo vyspovedať sa a pri rodinnom obede povedal šťastnej žene a deťom: „Toto sú moje najkrajšie Vianoce. Lebo konečne som dovolil, aby sa Boh narodil aj v mojom srdci.“ A Vianoce môže naplno môže prežívať ten, kto dovolí, aby sa Boh narodil v jeho srdci.

V živote nás ľudí je veľa ťažkých chvíľ, ale tie najťažšie chvíle sú tam, kde človeku chýba svetlo, kde nevie prežiariť všetko ťažké skutočným svetlom. A práve tento nádherný sviatok nás všetkých pozýva otvoriť sa pre pravé svetlo. Aké je to dôležité, aký to má zmysel, k tomu sa povzbuďme príbehom, čo vypovedal starší pán, ktorý bol celý život poštárom. Ako mladý prišiel o oboch rodičov a zostal sám. Svet bol pre neho len akýmsi nešťastným miestom. Nechcelo sa mu žiť. Hovorí takto: „Raz pred Vianocami som triedil listy a našiel som obálku bez adresy. Keď som ju otvoril, vo vnútri bolo detskou rukou napísané: „Milý Ježiško, dones mi prosím koníka.“ Pri tom bola ešte poznámka: „Prosím Ťa, daj mi ho do kôlne vedľa krčmy, kde bývame, aby mi ho nikto neodniesol.“ Na druhý deň som šiel, kúpil koníka, a odniesol do kôlne. Na Štedrý deň som si sadol do krčmy k oknu a pozeral, čo sa bude diať. Až večer sa otvorili dvere na dome. Vyšiel chlapec a s ním vysoké, pekné dievča. Keď chlapec zbadal koníka, skríkol? „Povedal som Ti, ver, že tam bude.“ Nikdy som nemal taký dobrý pocit z vykonaného dobrého skutku. Pán Boh mi ho mnohonásobne vrátil. V ten večer som sa zamiloval do chlapcovej sestry. Celé Vianoce som chodil okolo ich domu, až pokiaľ som sa s ňou nestretol. Zobrali sme sa. Žijeme spolu už 50 rokov. A musím povedať, že to boli najkrajšie Vianoce, lebo počas nich som si našiel dobrú ženu, ktorá ma naučila, čo je najhlavnejšie v živote – prijať Krista ako svetlo. Všeličo bolo v našom živote, aj veľa ťa žších chvíľ, ale vo svetle Ježišovom je možné prekonať všetko.“ A tak už chápeme, aké je dôležité počúvať v dnešný deň v evanjeliu o pravom svetle, lebo dnešný deň a vôbec Vianoce, to sú chvíle, kedy nestačí len citovo sa nadchnúť, ale kedy je potrebné predovšetkým nanovo sa otvoriť ešte viac pre Krista - pravé svetlo. Niekedy vidíme v televízii nezvyčajný príbeh rodiny, ktorá žije bez svetla. Akú radosť majú, keď im niekto vysníva, keď im niekto daruje svetlo. Avšak človek, naše rodiny potrebujú aj duchovné svetlo, bez ktorého je život veľmi ťažký. Našťastie rodín, čo nemajú svetlo vo svojich domoch, je málo. Ale ľudí a rodín, ktorým chýba to najcennejšie - Božie svetlo, je veľa. Boh ho ponúka každé Vianoce znova cez svojho Božieho Syna. Je tu čas, kedy si treba opäť uvedomiť i ďalšie slová sv. evanjelistu Jána: „Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal život večný.“ Slovo nezahynul je veľmi dôležité, lebo v duchovnom živote sa dá buď živoriť, čiže hynúť alebo opravdivo žiť. Vianoce to je čas, kedy sa treba pre túto vzácnu pravdu nanovo otvoriť. Prajem Vám, aby v každom dome, v každej rodine bola nielen vianočná výzdoba, bolo nielen elektrické svetlo, ale aby v každom dome, v každej rodine bolo to najdôležitejšie svetlo, svetlo Božej lásky, ktoré jediné prežaruje každú bolesť, každý problém, každú biedu. Amen Deo Gratias, Ave Mária

Homília Mons. Michala Kebluška na sviatok Narodenia Pána, 25.12.2012

« Späť na úvod

Dnes je 27.6.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk