Farnosť
Púchov

oltár

Ocitáme sa pred spoločnou spoveďou. Je to čas, kedy zvykneme venovať pozornosť tejto sviatosti. I dnes tak urobíme, akurát trochu nezvyčajným spôsobom. Budeme sa snažiť upriamiť pozornosť predovšetkým na to, akým zlom je hriech, a na druhej strane akým pokladom je život bez hriechu, čiže život prežívaný v stave Božej milosti. A tak hlavnou myšlienkou tejto katechézy bude predovšetkým to, aby sme ešte viac pochopili dôležitosť sv. spovede v živote veriaceho človeka, ale aj to, ako je dôležité po každej spovedi mať túžbu žiť svoj život viery ešte hodnotnejšie. Keď vidíme niekoho v televízii, alebo čítame o niekom, kto je z nášho mesta, z našej farnosti a máme toho človeka v úcte, s veľkým údivom povieme: Však to je náš, to je naša...

Tí, ktorí sme sledovali v televízii 1. septembra blahorečenie Anny Kolesárovej, sme si s dojatím i napriek tomu, že nepochádzala z nášho mesta mohli povzdychnúť - To je naša Hanka. Urobiť tak sme mohli preto, lebo sme sa tešili, že náš národ má po Zdenke Schellingovej vyhlásenú ďalšiu blahoslavenú. Bola to, alebo presnejšie mala by to byť pre nás veriacich tak veľká udalosť, že si zaslúži, aby sme si priblížili jej život, lebo práve na jej živote môžeme pochopiť spomínanú hlavnú myšlienku dnešnej katechézy.

Anna Kolesárová sa narodila 14.7.1928 vo Vysokej nad Uhom. Keď mala 10 rokov, zomrela jej mama. Ostala s otcom Jánom a starším bratom Michalom. Keďže otec a jej brat mali na starosti gazdovstvo a prácu na poli, ona mala na starosti úlohu po matke čiže úlohu ženy v domácnosti. 21. novembra 1944, tak ako mnohé večery inokedy, išla do kostola na sv. omšu, kedy pristúpila nielen k sv. prijímaniu, ale aj k sv. spovedi, netušiac čo ju čaká na ďalší deň. O deň na to prichádzajú do dediny ruskí vojaci za účelom oslobodenia, ale správajú sa ako šelmy. So samopalmi v rukách vtrhnú do chalúp. Mnohí obyvatelia sa skrývajú v pivnici. Rovnako tomu je i v dome Kolesárovcov. 16-ročná Hanka je oblečená v maminých dlhých čiernych šatách, aby zakryla svoju mladosť. I do ich domu prichádza ruský vojak. Dobrácky otec vyzve Hanku, aby mu dala niečo zjesť. Hanka vystúpi z pivnice do kuchyne a podáva mu skromné jedlo. On však túži po niečom inom. Chce sa jej zmocniť. Keď sa nechce podvoliť, prikáže jej, aby sa išla rozlúčiť s otcom. Hanka sa vráti do pivnice, objíme otca, povie: „Apočko s Bohom.“ Stihne ešte vysloviť najcennejšie mená „Ježiš, Mária, Jozef.“ Nasledujú dve strely. V náručí otca zomiera. Chlapi z dosiek zbijú truhlu, ženy ju oblečú a ešte v tú noc tajne pochovajú. A až o sedem dní ju farár Anton Lukáč verejne pochová. Do matriky napíše nádherné slová: „Obeť svätej čistoty.“ Dnes sú na cintoríne na jej náhrobnom kameni napísané slová: „Radšej smrť ako hriech.“

Na túto udalosť sa dá pozerať dvoma pohľadmi. Svetský pohľad, ktorému, žiaľ, často fandia i veriaci ľudia, by povedal, zbytočná smrť. Mohla sa podvoliť, mohla ostať žiť. Boží pohľad je iný, ten označuje jej smrť ako vzácnu smrť. Odvtedy by nik nespočítal, koľko mladých prichádza s veľkou úctou k jej hrobu, a s veľkou vierou do jej teraz už prerobeného domu, kde sa uskutočňuje pre mladých mnoho pútí, duchovných cvičení, počas ktorých sa mladí upevňujú nie v nejakej sebeckej, hriešnej láske, ale sa upevňujú v krásnej a čistej láske, z ktorej môžu vyrásť budúce nádherné verné manželstvá.  Nikto by nespočítal koľko zázrakov sa udialo na príhovor tejto mučenice v živote mladých ľudí v tejto dedinke.

Kto vie niečo o ruskom vojakovi, ktorý ju zastrelil. Asi nikto. Ale mnohí a od 1. septembra tohto roka nielen na Slovensku, ale v celom kresťanskom svete poznajú meno Anna Kolesárová. Lebo také životy oslovujú, také životy neprehrávajú. Také životy majú veľkú cenu v očiach Boha i sveta. Anna sa dostala v živote do situácie, keď sa musela, tak povediac, rozhodnúť v jednej chvíli. V našich životoch je tomu inak. My sa musíme rozhodovať stále. A musíme priznať, že máme chvíle, kedy zlyhávame. Ale dôležité a vzácne v našom živote viery je, že vždy môžeme nanovo v jednej chvíli povstať. A tou chvíľou je každá sv. spoveď. Ale tou chvíľou je i to, ako sa rozhodneme žiť po sv. spovedi. Povedali sme si, že mučenícka smrť blahoslavenej Anny priniesla veľké ovocie. O tom svedčia mnohé svedectvá a príbehy, ktoré sa udiali vo  Vysokej nad Uhom. Keďže príbehy a svedectvá sú neraz najsilnejšie, vybral som aspoň jedno. Je to svedectvo 22-ročnej Mirky a práve to nech nám pomôže pochopiť,  ako sa oplatí po spovedi žiť čím hodnotnejšie svoj ďalší život viery. Citujem. „Prvýkrát som dedinku Vysoká nad Uhom navštívila na Silvestra. Prišla som sem na pozvanie svojich kamarátov a dovtedy som nemala o tomto mieste žiadne informácie. O to viac som dnes vďačnejšia Bohu, že ma tam priviedol a že môžem povedať: od tej chvíle sa začal môj život intenzívnejšie meniť. Na nasledujúcej Púti radosti som sa o Anke dozvedela viac. Vždy som túžila po čistom vzťahu, ale až tu som spoznala pravý zmysel čistoty. A moja túžba sa ešte znásobila. Keď sa pri pamätníku Anky Kolesárovej čítala báseň Dievča, mala som slzy v očiach a cítila som, akoby mi tieto slová vkladal do srdca Boh. Prosila som Anku, aby mi vyprosila chlapca, s ktorým budem môcť spoznať krásu čistého vzťahu a pravej lásky. O niekoľko mesiacov som stretla chlapca. Boh teda vypočul moju modlitbu. Náš vzťah trval pol roka, pre niekoho krátko, ale pre mňa to bola tá najkrajšia milosť, akú som mohla od Boha v tom čase dostať. Prostredníctvom tohto vzťahu som pochopila význam a dôležitosť čistoty a zistila som, aké je to ľúbiť a byť ľúbená. Všetky okolnosti, ktoré viedli k jeho ukončeniu spôsobili, že môj vzťah k Bohu nadobudol na intenzite a dôvere.

V tomto období mi nik nerozumel lepšie ako práve On. Pomohol mi vyplniť prázdne miesto v srdci a vďaka dôvere v neho som rozchod zvládla ľahko a pokojne. Na Ankin príhovor bola moja prosba vypočutá. Boh ma cez tohto chlapca a vzťah s ním naučil, ba dodnes učí, že jedine čistá láska nás môže privádzať bližšie k nemu. Odvtedy Boh urobil v mojom živote mnoho zázrakov. Vypočul moje prosby za rodičov, ktorí po dlhom čase opäť začali prichádzať na sväté omše. Poslal mi do cesty ľudí, ktorí mi pomáhajú kráčať za Ježišom. Boh mi vložil do srdca nádej a radosť, že s ním možno všetko zdolať. V dnešnom svete je naozaj ťažké zachovať si čisté srdce, pretože z každej strany útočia pokušenia. Ja som však dostala dar - spoznala som Anku Kolesárovú. Stala sa mojou priateľkou a vzorom čistoty, ktorý chcem nasledovať. Boh je zmyslom môjho života a skalou, na ktorej chcem stavať a rásť. (Mirka, 22)

Možno by si niekto pomyslel, to je príbeh pre mladých. Áno, predovšetkým pre mladých, ale aj pre všetkých. Ona napriek bolestnej chvíli rozchodu s chlapcom pochopila, o čom je život viery. A toto je dôležité v živote každého z nás, čoraz viac chápať, čo pre nás znamená život viery. Ona vyslovila toľko krásnych viet, ktoré by sa nám všetkým mohli stať námetom, aké otázky si môžeme položiť počas spytovania svedomia pred nastávajúcou sv. spoveďou. Snáď nezvyčajné, ale dôležité otázky. Položme si ich už dnes. Mohli by to byť aj tieto: Dovolím Bohu, aby vyplnil neraz prázdne miesto v mojom srdci? Dovolím Bohu, aby mohol konať zázraky v mojom živote? Záleží mi na tom a predkladám svoje prosby za deti, aby chodili do kostola. V  prípade niektorých detí, prednášam prosby, aby moji rodičia chodili do kostola? Verím Bohu, že s ním môžem oveľa istejšie zdolať mnohé veci? Je Boh zmyslom môjho života? Je Boh skalou, na ktorej chcem stavať? Sú svätí mojimi priateľmi, ktorých chcem nasledovať? Čo k tomu všetkému dodať?

Ak by niekto chcel poznať viac svedectiev, stačí si dať do googla - svedectva z Vysokej nad Uhom. Keď som už pri tom slove, tak na počítači je ešte jedno dôležité zariadenie, ktoré sa volá delete. Čítal som myšlienku, že charakter je ten, ktorý do googla vloží len to, čo je dobré a keď sa mu objaví niečo zlé, stlačí delete.

Dôležité pre nás veriacich je to, že toto platí nielen v počítači, ale aj v našom živote. Tým googlom je srdce. Delete je sv. spoveď. Prajem Vám, aby ste skrze dobrú sv. spoveď dali zo srdca preč to, čo tam nepatrí, a cez túžbu po hodnotnejšom ďalšom živote viery vložili do srdca nanovo to, čo tam patrí. Lebo len človek s takýmto srdcom môže prežiť opravdivé, požehnané Vianoce, ktoré Vám už teraz všetkým prajem. Amen. Deo Grátias, Áve Mária.


« Späť na úvod

Dnes je 24.2.2019

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk