Farnosť
Púchov

oltár

Katechéza Mons. Michala Kebluška

Sme svedkami toho, ako mnohí ľudia začínajú nový týždeň s nevyrovnanosťou, bez chuti, bez nálady. Ale sme aj svedkami toho, ako mnohí ľudia začínajú nový týždeň s vyrovnanosťou, radosťou, s chuťou do života.

Prečo je tomu tak? Alebo položme si ako veriaci ľudia dôležitejšiu otázku -Od čoho závisí, aby človek vedel každý týždeň začínať nie znechutený, ale ako radostný človek. Odpoveď je jednoduchá. Záleží na tom, ako veriaci človek pochopí a najmä ako prežije nedeľu, či len ako obyčajný deň alebo ako deň sviatočný. Keď ho prežije ako skutočne sviatočný deň, potom vstupuje do nového týždňa vo svetle, obrazne povedané má svetlo slnka, ale ak ho tak neprežije, ide bez svetla, bez duchovného slnka. Je logické, kde je svetlo, tam je život a radosť, a kde je tma, tam nemôže byť život a radosť.

Keďže sa ocitáme pred spoločnou sv. spoveďou, kedy sa zvykneme zamýšľať nad niektorou konkrétnou skutočnosťou, ktorá by nám pomohla ešte lepšie sa vyspovedať, venujme dnes pozornosť pojmu sviatočný deň.

Tretí Boží príkaz od nás žiada: Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. Medzi sviatočné dni patria každá nedeľa a prikázané sviatky, čo nám pripomína i prvý cirkevný príkaz. Pochopiteľne, je jednoduchšie prežiť naplno predovšetkým každú nedeľu, kedy mnohí majú pracovné voľno.

Možno si niektorí myslia, že stačí ísť na sv. omšu a to je všetko. Iste je to dôležité, ale to nie je všetko. Prežiť ju tak, aby nám priniesla nový pokoj a radosť si vyžaduje zasvätiť ju trojakým spôsobom.

Účasťou na celej svätej omši.

Zdržiavaním sa ťažkých prác.

Konaním duchovného dobra.

A teraz si rozoberme každý spôsob zvlášť. Treba pripomenúť, že pre veriaceho človeka je platná sv. omša tá, na ktorej sa zúčastní od samého začiatku. Viacerí chodíte načas, tým ostatným, ktorí neprichádzajú načas, nech poslúži táto rada: stačí ísť o pár minút skôr a všetko je v poriadku.

Sv. omšu treba prežiť, čo znamená zapájať sa do odpovedí, piesní a modlitieb. Ďalej je dôležité počúvať Božie slovo, ktoré nám má pomáhať, aby sme sa cez jednotlivé čítania a najmä evanjelium, ako i cez kázeň dozvedeli, čo od nás Boh žiada, čo máme žiť ďalší týždeň. Jeden mladík z našej farnosti ma minule povzbudil, keď mi po sv. spovedi povedal úžasnú vetu: „Ďakujem, že ma posúvate každú nedeľu dopredu.“ Záleží od nás, či nás bude posúvať každá nedeľa dopredu alebo nie.

Rovnako je dôležité ísť na sv. omšu do vnútra kostola . Pokiaľ niekto nemá na to vážny, trebárs zdravotný dôvod, je to veľká neúcta byť mimo Božieho chrámu. Viete si predstaviť, že by niekto na pohrebnom obrade svojho blízkeho, ktorý sa deje v dome smútku, zostal stáť vonku pred ním? Pri každej svätej omši sa nám na oltári sprítomňuje Ježišova smrť na kríži, čo by sme si mali nesmierne vážiť a túžiť byť čo najbližšie pri ňom. Manželia, ktorí majú malé deti, majú možnosť vystriedať sa, keďže je v nedeľu v našom kostole viac svätých omší. Tiež by som chcel poprosiť tých, ktorí pracujú na zmeny, keď majú voľno, aby šli vždy do kostola. Stáva sa, že keď sa kňaz pri spovedi opýta: „Chodíte do kostola?“, dostane odpoveď: „Nie, lebo robím.“ A keď sa opýta: „A keď ste doma?“, nejeden odpovedá tiež nie. Uvedomujem si, že je to niekedy spojené s obetou, lebo ísť trebárs po nočnej alebo pred nočnou do kostola nie je také ľahké, ale vedzte, že práve tá obeta má nesmiernu cenu. Prví kresťania boli ochotní kvôli jednej sv. omši, ktorú museli počas prenasledovania prežívať v skrytosti, obetovať aj svoj život. A napokon, nedajte sa pomýliť rečami niektorých, ktorí tvrdia, že do kostola netreba ísť , stačí sa pomodliť , a to sa môže aj v prírode. Áno, modliť sa môže aj v prírode, ale sv. omšu to nikdy nenahradí. To najväčšie nebezpečenstvo, ktoré niektorí šíria, je stavanie sa nad Ježiša, ako by tým chceli diktovať Bohu a nie počúvať to, čo Boh od nás žiada.

Ďalej sviatočný deň sa má zasvätiť zdržiavaním sa ťažkých prác. Tu treba byť reálny, čo je ťažká práca? Napríklad to, že matka prežehlí blúzku dcére, ktorá sa ponáhľa na internát, nemusí byť hneď hriechom. Ale konať práce, ktoré sa môžu a majú konať v iné dni, už je hriechom. Rovnako ísť nakupovať to, čo sa spokojne môže kúpiť inokedy, je tiež hriechom.

Tak ťažko mi padne, keď mi niekto povie, keby ste videli ako tí vaši veriaci idú rovno z kostola do obchodu. Supermarkety sa pre mnohých v nedeľu stali novodobými chrámami. Pre kresťana je len jeden chrám a to Boží chrám. Tak pekne sa hovorí, že Boží chrám je symbolom neba. Ak chceme raz prísť do neba, musíme vedieť, čo je pre nás skutočný chrám. Je nepochopiteľné, že v západných krajinách, kde sa tak malé percento hlási k viere, sú v nedeľu obchody zatvorené a u nás, kde sa toľkí hlásia k viere, sú otvorené.

A napokon zasvätiť nedeľu máme konaním duchovných dobier. A práve od tejto požiadavky tiež veľmi závisí, či veriaci človek vstúpi do nového týždňa s novou radosťou a povzbudením. Medzi duchovné dobro patria: rodinné stretnutia, čo mnohí robíte. Ale rovnako i návšteva trpiacich, starších, najmä rodičov a najbližších. Medzi duchovné dobro patrí i štúdium náboženskej literatúry, Písma svätého, dobrej knihy alebo kresťanského časopisu či hodnotného filmu. Dnes je toľko možností, ktoré tu celé roky neboli. Jednoducho nedeľa je deň, kedy máme myslieť viac na svoju dušu a na svoju spásu. Deň, kedy sa máme duchovne obohacovať, lebo len duchovne obohatený človek môže napĺňať svoj život väčšou radosťou a pokojom.

Toto všetko však pochopí len ten, kto si uvedomí, že Boh nás sviatočným dňom neoberá o čas, ale naopak chráni v nás najcennejší duchovný život.

Hovorí sa, že príklady hovoria za všetko. Zaujímavý príbeh sa udial počas Francúzskej revolúcie. Vládcovia z nenávisti voči Bohu a Cirkvi zaviedli tzv. dekádu, čo znamenalo, že zrušili sedemdňový interval a zaviedli deväťdňový, čiže až desiaty deň slúžil pre odpočinok. Chceli tým zabrániť kresťanom v slávení nedele. Po nejakom čase voly nechceli ťahať záprah. Dali to preskúmať zvelolekárom. Tí vypracovali posudok, v ktorom zistili, že voly nie sú choré, ale nevládzu pracovať dlhšie ako šesť dní. A tak vladári sa museli vrátiť k sedemdňovému intervalu týždňa. Boli to voly, ktoré im museli pripomenúť, že šesť dní treba pracovať a v siedmy deň je potrebné si odpočinúť.

Známy český diakon Max Kašparu spomína, ako mal stretnutie po niekoľkých rokoch s bývalými spolužiakmi.

Jedna zo spolužiačok sa ho opýtala: „Dopočula som sa, že máš niečo spoločné s kostolom.“ A dodala: „Aj ja som kresťanka.“ „To je pekné,“ odpovedal jej. „A čo to pre Teba znamená?“ „No, chodím na veľké sviatky do kostola.“ Diakon sa na ňu začudovane pozrel. Ona na to reagovala: „Vari ty chodíš častejšie?“ „Áno,“ odpovedal jej, „Každú nedeľu a keď mám možnosť aj každý deň.“ „Tak to musíš byť fanatik,“ povedala s úsmevom. Diakon pokračoval: „Máš muža?“ „Mám,“ povedala. „A keď ideš do práce, alebo niekam inam preč, ako často sa vraciaš k nemu?“ spýtal sa jej. „No, každý deň.“ „Tak to musíš byť dajaká fanatička, nestačí Ti ísť za nám len na veľké sviatky? Pozdraviť ho, spýtať sa, ako sa má, hodinku s ním porozprávať a ísť preč?“ dodal diakon. Spolužiačka len sklonila hlavu a povedala: „Pochopila som.“

Teší ma, že mnohí sa pripravujete zodpovedne k sv. spovedi podľa spytovania svedomia, či už toho, ktoré máme na web stránke, alebo z iných knižiek, kde sú rôzne otázky, ktoré môžu pomôcť k dobrej spovedi. Pridajme dnes k nim i tieto otázky:

Chodil som pravidelne na sv. omšu? Záležalo mi ako kresťanskému rodičovi na tom, aby aj moje deti chodili do kostola? Ak sú už dospelé a nechodia, modlil som sa a obetoval za nich? Chodil som na čas na sv. omšu? Zapájal som sa aktívne do sv. omše? Počúval som Božie Slovo a prežíval som sv. omšu tak, aby ma to posúvalo v mojom živote viery dopredu? Nekonal som ťažké práce? Nakupoval som zbytočne v nedeľu, čím som dával pohoršenie druhým? Venoval som sa v tento deň viac rodine? Navštevoval som trpiacich rodičov a blízkych, ktorí čakajú na moju lásku? Obohacoval som môj duchovný život štúdiom kresťanskej literatúry? Zodpovedal môj príklad života tomu, že chodím do kostola?

Pred nedávnom sme mali evanjelium o premenení Pána na hore Tábor. Bola v ňom krásna veta, Kristus sa premenil a žiaril. Každá sv. omša je pre nás obrazne povedané, vystúpením na horu Tábor. Prajem Vám, aby ste vystupovali pravidelne s  túžbou , že by ste sa vždy premenili a žiarili. Ak to dokážete, tak potom budete vždy nový týždeň začínať s novým pokojom a radosťou, čím naplníte výzvu Božieho slova: naša pravá radosť je v Pánovi. Amen. Deo Grátias, Ave Mária.


« Späť na úvod

Dnes je 27.6.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk