Farnosť
Púchov

oltár

Katechéza Mons. Michala Kebluška

Máme poslednú katechézu. Pochopiteľne budeme v nej venovať pozornosť sviatosti, ktorú o pár dní mladí priatelia prijmete a ktorú sme už mnohí prijali – teda sviatosti birmovania.

Možno vás prekvapilo, keď ste si opakovali modlitby, konkrétne modlitbu sedem sviatostí, prečo je hneď po krste sviatosť birmovania, keď mi ju prijímame v poradí ako štvrtú, čiže v našom prípade je to krst, sviatosť pokánia, sviatosť oltárna, birmovanie.

Je to preto, že prví kresťania prijímali krst až ako dospelí. Museli prejsť, jednoducho povedané, kurzom prípravy, ktoré sa volalo obdobie katechumenátu. Apoštoli si uvedomovali, že nestačí im len presvedčivo hovoriť a potom ich pokrstiť, ale ak chcú, aby sa stávali aj oni svedkami, ohlasovateľmi Krista, je potrebné im udeliť hneď aj sviatosť birmovania. Pochopiteľne pri tej slávnosti hneď prijali aj sväté prijímanie. A keďže sa krstom odpúšťa nielen dedičný hriech, ako to bolo v našom prípade, ale i všetky hriechy, preto išli na sv. spoveď až keď od tej chvíle spáchali hriechy. Toľko v úvode pre pochopenie.

A teraz poďme k samotnej sviatosti. Slovo birmovanie je odvodené z latinského slova confirmatio, čo znamená posilnenie. Teda birmovanie je sviatosť, pri ktorej pokrstený človek dostáva Ducha Svätého ako posilu stať sa svedkom Krista a zároveň sa stáva dospelým kresťanom. Birmuje biskup, alebo ním poverený kňaz tak, že nad birmovancami vystrie ruky, modlí sa, mohli by sme povedať zvoláva Ducha Svätého a potom každého birmovanca pomaže krizmou na čelo a pri tom vysloví birmovné meno a slová „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“. Birmovanec odpovedá: „Amen“, čo znamená nech sa tak stane. Potom biskup pokračuje: „Pokoj s tebou.“ Na čo birmovanec odpovedá: „I s duchom tvojím.“ Od tej chvíle dostáva pobirmovaný dary Ducha Svätého. Vtláča sa mu do duše nezmazateľný znak čo znamená, že kresťan prijíma birmovku len raz v živote. Nezmazateľný znak sa vtláča do duše i pri sviatosti krstu a sviatosti kňazstva.

Keď sa človek narodí ako dieťa, počíta sa s ním v rodine, obci, ako s členom spoločenstva, ale ešte sa mu nezverujú úlohy. Až keď dospeje, čaká sa od neho, že bude užitočným. Čiže zodpovednosť v živote prichádza vekom, v duchovnom živote je to od chvíle pobirmovania, lebo to je sviatosť ako sme už spomínali kresťanskej dospelosti.

A teraz sa pozrime, aké sú účinky birmovania.

Robí nás dospelými kresťanmi.

Vtláča nám do duše nezmazateľný znak, čo znamená máme sa stať svedkami Krista.

Upevňuje väčšie spojenie s Kristom, čo znamená má sa prehĺbiť láska ku Kristovi.

Udelí nasledovné dary Ducha Svätého:

Múdrosť – Duch Svätý pomáha, aby sme v P. Bohu videli najväčšie dobro a šťastie.

Rozum - Duch Svätý pomáha chápať zmysel života a rozlišovať dobré od zlého.

Rada - Duch Svätý pomáha správne riešiť svoje i problémy iných.

Sila - Duch Svätý dáva silu žiť úprimne podľa viery.

Poznanie - Duch Svätý pomáha poznať čo je najväčšia pravda v živote.

Pobožnosť – Duch Svätý pomáha žiť nábožne a rozvážne ďalší život.

Bázeň Božia – Duch Svätý pomáha prijímať Božiu vôľu a mať úctu k tomu, čo je sväté.

Tu by mohol niekto namietať, ale veď koľkí boli na birmovke a ako sú ďaleko od toho, čo sa spomína v týchto daroch.

Odpoveď je jednoduchá – Pán Boh nekoná nič nasilu, rešpektuje slobodnú vôľu. Ak ide mladý človek na birmovku len preto, aby ju mal zapísanú v matrike, aby dostal nejaký dar od príbuzných, aby mohol mať slávnostný obed v rodine, tak nikdy neprežije niečo z týchto darov. Ale ak ide na birmovku úprimne a preto, aby sa otvoril týmto darom, dokáže veľké veci. Vidíme to na príklade mnohých tých, ktorí dokázali a ktorí aj v tejto dobe dokážu žiť nádherne svoje životy viery. A k tejto túžbe vás chcem všetkých pozvať, ktorí prijmete sviatosť birmovania.

Budem otvorený a poviem vám, čo vidím ako jeden z vážnych ďalších problémov birmoviek. A to je výber birmovného rodiča. Birmovný rodič by mal byť ten, ktorý je v živote viery veľkým povzbudením. Nepohoršite sa, ale keď chodím na birmovky vidím, že tomu v mnohých prípadoch nie je tak. Keď počas birmovky birmovný rodič pri sv. omši vôbec sa nezapája do liturgie, ba dokonca pôsobí niekedy doslova ako neveriaci človek.

Pre nás kňazov je veľký problém, že pri zápise sa o ňom povie ako dobrom veriacom, a keď príde pred birmovkou na spoveď, kňaz zistí, že niekoľko rokov nebol na spovedi, do kostola nechodí, žije nemorálnym životom. Kňaz už nemôže nič urobiť, pretože má spovedné tajomstvo. A preto sú tu na mieste otázky: Ako môže byť takýto človek vzorom a povzbudením pre birmovanca? Môže byť takáto birmovka požehnaná?

Preto, ak máte takýchto birmovných rodičov, je ešte čas ich zameniť za tých, ktorí sú tejto veľkej zodpovednosti hodní. Alebo s nimi prehovoriť, aby zatúžili po úprimnom živote viery.

Táto katechéza je zároveň už i katechézou pre ďalších birmovancov, ktorí pôjdu najbližšie na birmovku. Vás už teraz a najmä vašich rodičov prosím, zvoľte si predovšetkým dobrých birmovných rodičov.

Uzatvorme našu katechézu pozitívne. Zaiste mnohí pristupujú k birmovke úprimne, volia si toho najlepšieho birmovného rodiča, otvárajú sa úprimne darom Ducha Svätého. Birmovkou nekončia svoj vzťah s P. Bohom, ale naopak začínajú ho žiť ešte intenzívnejšie. Je to vidieť na ich životoch. Sú povzbudivé, príkladné. A k tejto túžbe vás chcem všetkých pozvať, ktorí prijmete sviatosť birmovania, i tých, ktorí najbližšie sa budete zapisovať na birmovku. Ak v takomto duchu pochopíte a najmä prežijete birmovku, potom uvidíte, aké úžasné a vzácne sú dary Ducha Svätého, ktoré vám všetkým už teraz prajem. Amen. Deo Grátias, Áve Mária.


« Späť na úvod

Dnes je 27.6.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk