Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Zaiste každý z nás túži byť človekom pokoja a nádeje. Akoby sa táto dôležitá túžba viac napĺňala práve počas vianočných dní. Jednoducho sme iní. Pokojnejší, vyrovnanejší, šťastnejší. Dôvodom je pravda Vianoc, ktorá nás učí, že Boží Syn prišiel na zem z lásky ku každému jednému z nás. Viac ako inokedy si uvedomujeme, že len Boží Syn môže napĺňať naše životy pravým pokojom a skutočnou nádejou.

Keď má Ježiš moc premieňať naše životy, prečo sme počas týchto dní šťastnejší viac ako inokedy? Našou túžbou je vlastniť pokoj duše aj počas všedných dní. Je to možné? Dá sa to? Odpoveď je jednoduchá. Záleží len od nás, ako pochopíme pravdu Vianoc a najmä ako ju budeme žiť. Či len ako niečo citové, zvykové, alebo či sa nanovo a najmä ešte viac otvoríme Kristovi.

Čítal som úžasnú myšlienku, že Vianoce, to je pre kresťana čas, kedy má mať srdce plné Boha a jeho lásky. O tom sú pravé Vianoce.

Nedávno mi jedna pani povedala krásnu vetu: „Môj život je plný bolestí, ale odkedy žijem hlbšie svoju vieru, odvtedy je nielen plný bolestí, ale aj milostí.“ Nádherne to povedala. Pritom to nemá ľahké, vidieť trpieť a pochovať vlastné dieťa je pre matku to najťažšie. Pokiaľ môže, denne pristupuje k sv. prijímaniu a, čo je dôležité, nielen pristupuje, ale svoju vieru aj žije.

Môžeme to pochopiť i na živote sv. Martina. Vyrastal v pohanskej rodine. Ako mladý človek sa spoznal s ľuďmi, ktorí ho priviedli k viere. Keď prijal sviatosť krstu, prežíval veľkú radosť, a preto prvé, čo urobil, vybral sa k svojim rodičom s túžbou obrátiť ich. Cestou ho prepadli lupiči. Zviazali ho. Jeden z nich sa ho posmešne spýtal: „Nebojíš sa?“ Martin pokojne odpovedal: „Odkedy som kresťan, cítim sa istejší v Božom náručí ako vo vašich povrazoch.“

Kristus prišiel na svet preto, aby sme všetci celý život mohli prežiť v Božom náručí. Šťastný môže byť len ten, kto pochopí, že je cennejšie byť v Božom náručí ako v povrazoch sveta, ktorými sa svet snaží nás spútať. A povedzme si úprimne, žiaľ, v mnohých prípadoch aj úspešne.

Povzbuďme sa o tom, čo pre človeka znamená opravdivá viera, na príbehu otca a jeho malého syna Eugena. Otec sa v mladosti stal ateistom. Preto Eugena viedla k viere len matka. Tá však ako mladá zomrela. Prežívali prvé Vianoce bez nej. Eugen bol veľmi chorý. Otec celý Štedrý večer presedel pri jeho posteli. Popritom premýšľal nad svojím životom. Človek počas Vianoc rozmýšľa akosi inak, je citlivejší, úprimnejší. Zamýšľal sa nad tým, kde nastal problém v jeho živote. Veď ako malý chlapec chodieval do kostola, bol šťastný a teraz... Premietal si roky štúdia na vysokej škole a zistil, že tam nastal problém. Tam bol vplyv prostredia, ktorému podľahol. Kamaráti a ich pomýlené názory. Zistil, že bez viery mu ostalo len zúfalstvo a beznádej. Zrazu bolo počuť hlas zvona. Vtedy mu malý Eugen povedal: „Otec, takto rok som bol s mamou na polnočnej sv. omši. Tak rád by som šiel znova. Mame veľmi záležalo na tom, aby si išiel aj ty. Vieš, my sme boli pred sv. omšou pri jasličkách. Bolo to krásne. Otec, prosím ťa, choď túto noc do kostola namiesto mamy a mňa a povieš mi, ako tam bolo.“ Otec nevedel raniť svojho syna. Išiel, aj keď nemal ani najmenšej chuti. Prišiel do kostola, šiel k jasliam. Pozeral. Videl Dieťa, Máriu, Jozefa, pastierov a vtom mu padol zrak na stuhu, ktorú držali anjeli a na ktorej bol nápis Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Dojalo ho slovo pokoj. Povedal si, prečo ho ja nemám? Zrazu počul odpoveď vo svedomí: ,Lebo oň nestojíš.´ Pochopil, prečo má v tieto dni viac zúfalstva ako radosti. Po sv. omši sa ponáhľal domov k Eugenovi a povedal mu: „Eugen, vďaka tebe som našiel Ježiša. Bol tam aj pre mňa. Odteraz budem pre teba to, čo bola pre teba donedávna tvoja mama.“ Hneď ráno išiel znova do kostola, mal aj tú milosť, že sa mohol vyspovedať. Po spovedi povedal dojatému kňazovi tieto slová: „Ateista kľačí v spovednici a Kristus mu vracia pokoj. Konečne som ho našiel.“

Zaiste na tomto príbehu môžeme veľa pochopiť. V ich živote sa situácia po stránke utrpenia nezmenila. Utrpenie pokračovalo ďalej, žena a matka v rodine chýbala. Ale od tej chvíle ako otec našiel pokoj, riešil všetko inak, lebo našiel zmysel života, našiel recept. A s týmto receptom prišiel Kristus na zem. Preto sú pre nás Vianoce vždy nová šanca. Zopakujme si slová: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle...“ Prečo niekedy nemáme pokoj? Lebo oň vždy nestojíme.

Že len Kristus môže urobiť človeka človekom pokoja, to som pochopil v predchádzajúce dni. Bol som oslovený, ako niektorí veriaci prichádzali v priebehu niekoľkých dní aj druhý raz na spoveď s takou pokorou: „Viete, ešte toto ma trápi, toto som pokazil, chcem mať pokoj duše, preto som znova prišiel.“ Táto túžba by mala byť v nás stále. Toto je cesta k opravdivému pokoju.

A tak vám všetkým v tento krásny sviatok Božieho narodenia prajem nielen to krásne - požehnané a milostiplné Vianoce - ale aj to najdôležitejšie – pokoj v duši. Amen. Deo gratias, Ave Mária.

« Späť na úvod

Dnes je 16.12.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk