Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Sme zvyknutí, že väčšinou sa počas nedeľnej homílie zamýšľame nad vypočutou staťou evanjelia. Dnes by som rád urobil výnimku a upriamil pozornosť nielen na evanjelium, ale aj na prvé čítanie z knihy Genezis, v ktorom sme počuli o živote prvých ľudí v raji. Sme svedkami toho, že táto kniha Starého zákona, či už sú to udalosti o stvorení sveta, stvorení človeka, ale i o spomínanom živote prvých ľudí v raji, je neraz nesprávne chápaná. Je tomu tak i preto, že si neuvedomujeme fakt, že ak chceme správne chápať spomínané udalosti, je potrebné vedieť rozoznávať tzv. náboženské jadro – čiže náboženskú pravdu, ktorú Boh chce zjaviť, a tzv. literárny obal, ktorým je daná pravda vyjadrená.

Musím sa priznať, že ma k tomu vedie i skutočnosť, že o živote prvých ľudí v raji som čítal krásnu exegézu, čiže nádherné myšlienky, ktoré som síce voľakedy už rozvádzal, ale ku ktorým by som sa rád vrátil. A napokon konám tak i z dôvodu, že nakoľko pochopíme práve túto stať, od toho záleží , ako pochopíme životy v našich rodinách, alebo presnejšie, ako sa by sa mohlo žiť v našich rodinách. Nuž pokúsme sa spolu prerozjímať túto udalosť Písma Svätého, k čomu je potrebné premýšľať nad každou jednou vetou, dokonca nad každým slovom zvlášť.

V dnešnej dobe mnohí mladí ľudia žijú spolu bez sviatostného manželstva, ale i niektorí z tých, ktorí uzatvorili sviatostné manželstvo, sa často cítia ako Adam a Eva v raji. Myslia si, že svet im patrí tak ako Adamovi a Eve raj, a ak sa objavia nejaké skúšky, nebude problém ich zvládnuť. To si namýšľali aj Adam a Eva, keď im Boh zakázal jesť z jedného stromu. Čo tam po jednom strome. Bolo tam veľa pekných iných stromov. I keď vieme, že tu v skutočnosti nešlo o nejaký strom, ale predovšetkým o prijatie alebo neprijatie Boha do svojho života.

Ako sme počuli, keď rajská idylka v živote Adama a Evy skončila, nastala katastrofa. Čo sa vlastne stalo?

Autor tohto biblického opisu sa pomocou rôznych obrazov, to je ten tzv. literárny obal, snaží vysvetliť, prečo je na svete zlo a prečo sa dokáže zmocniť a ovplyvniť ľudí, ktorí sú presvedčení, že oni ho vedia poraziť.

V prvej etape diabol ponúka absolútne poznanie. Chce to len maličkosť, neveriť Bohu. Práve naopak: „Vy budete, ako Boh.“ To je najväčšia demagógia diabla, ktorá, žiaľ, platí aj dnes na mnohých i na veriacich ľudí.

V druhej etape nasleduje presvedčenie aspoň jedného z dvojice. Eva sa nechala presvedčiť. Prvá si zobrala zo stromu. Nasleduje ponuka manželovi. Adam sa nechal ovplyvniť. Však prečo by mu chcela Eva niečo zlé?

Potiaľto je to všetko dobré. Prichádza však šok. Biblický autor to vyjadruje slovami: „Spoznali, že sú nahí.“ V preklade to znamená, spoznali, že sa dali oklamať. Vidíme, ako jedno jediné slovko, keď sa správne chápe, všetkému mení zmysel.

Nasleduje zúfalá snaha potlačiť výčitky svedomia. Adam a Eva sa chcú skryť pred Bohom. Keď ich však Boh volá, začínajú sa vyhovárať, že sa pred ním hanbia. Začnú Bohu klamať. Keď ich následne Boh usvedčí z neposlušnosti, odpovedajú tým, že sa začnú vyhovárať. Adam to zvalí na Evu, že ona ho naviedla. Eva to zvalí na hada, že on ju naviedol. Nepriznajú vlastné zlyhanie, ale vyhovárajú sa. Už je však neskoro. Tento biblický opis ešte aj dnes vysvetľuje príčiny, prečo niektoré manželstvá a rodiny nežijú dobre.

Mnohí, ktorí žijú spolu, ba ako sme si v úvode povedali, dokonca aj niektorí tí, ktorí síce prijali sviatosť manželstva, neprichádzajú pred oltár s pevnou vierou v Boha. Nepočítajú s Bohom. Myslia si, že ako im je dobre v tej chvíli, tak im bude dobre celý život. A predovšetkým, že na všetko si postačia sami. Netreba chodiť do kostola. Načo, veď oni sa majú radi. Sem tam sa aj pomodlia.

A tak diabol sa môže tešiť, že získal ďalší manželský pár. Možno sa im nejaký čas bude aj dariť. Príde však chvíľa, keď im našepká ešte niečo nebezpečnejšie: „Mohli by ste dosiahnuť ešte viac. Prečo by ste mali žiť skromne a nábožne? Prečo by ste mali zachovávať Božie príkazy? Prečo by ste mali pristupovať k sviatostiam? Či si nemôžete dovoliť taký život bez ohľadu na to či je to morálne, charakterné, dôstojné, ako žijú iní?“ A ponúkne im nejaké “jablko„. Lenže to jablko je niekedy veľmi nebezpečné. Treba stíhať všetky aktivity, nech sú hocijaké, len aby rodina bola čím menej spolu. Deti nepotrebujú otca. Žena nepotrebuje svojho muža. Rodina nemusí byť spolu. A po čase zistia, že sú „nahí“, ako sme si už povedali, toto slovíčko v biblickom slova zmysle znamená: oklamaní, nešťastní. A nechať sa oklamať je nebezpečenstvom, že namiesto lásky začne panovať v rodine neláska, sebectvo. Namiesto pokoja hádky. Namiesto slušných detí nevychované deti. Namiesto milých slov neslušné, nedôstojné slová.

A potom to pokračuje ako v raji. Treba sa začať vyhovára. Ja som to nechcel , ty si to chcela. Ja som chcela deti vychováva ináč, ty si nechcel. Ja som ti bola verná, ty si mi bol neverný. Alebo naopak. A nasleduje duchovná smrť rodiny.

Našťastie každá nedeľa je pre nás zastávkou, chvíľou varovania, kedy sa treba učiť aj cez vypočutú stať z Božieho slova.

A tak je dnes na mieste po vypočutí 1. čítania, najmä manželom, alebo tým, čo žijú spolu, položiť si otázku: „Neponúka nám diabol nejakú „jablko“, ktoré môže ohroziť náš spoločný život?“ Ježiš, ktorý vyháňal zlých duchov, chce nám každú nedeľu, teda aj túto, pomôcť. Dovoľme mu, aby pomohol. Niekedy stačí dobrá sv. spoveď, vyznanie hriechov, ľútosť, úprimná modlitba. Predovšetkým však rozhodnutie chcieť svoj život žiť rozvážne. Túžme po tom. Nepridávajme sa k Adamovi a Eve, ani k iným manželstvám, ktoré vo svojom nesprávnom postoji a hrdosti nebudujú opravdivo kresťanskú rodinu. Ale pridajme sa k tým, čo žijú osvedčené a nádherné hodnoty a ukazujú nám, aké sú krásne rodiny, ktorým síce neraz aj všeličo chýba, ale nechýbajú im tie najväčšie hodnoty, akými sú pokoj, láska a najmä Božie požehnanie.

Napokon nás k takémuto životu pozýva i dnešné vypočuté evanjelium. Skôr však, ako si pripomenieme jeho nádhernú záverečnú výzvu, treba správne vysvetliť niektoré časti, alebo slová tejto stati evanjelia. Vieme, že Boh je milosrdný, že niet takého hriechu, ktorý by neodpustil, ak ho človek úprimne ľutuje.

A predsa sme počuli, že je jeden hriech, ktorý sa neodpúšťa. Je to hriech proti Duchu Sv. Je to hriech, keď si človek chce žiť po svojom to, čo chceli Adam a Eva, čiže odmietať Božiu lásku. Spoliehať sa neúprimne na Božie milosrdenstvo. Môžeme si niekoľko rokov žiť po svojom... Niekto by položil otázku: Je teda Boh milosrdný?

Odpoveď je jednoduchá, to je ako s darom, predstavte si, že by ste niekomu darovali vzácny dar – a on by ho neprijal. Povedal by vám, že možno o niekoľko rokov ho prijme. Rovnako Boh ponúka stále dar Božieho života, ale ak ho človek odmieta – Boh nekoná nasilu... To je na margo pochopenia tiež dôležitej pasáže z dnešného evanjelia.

Evanjelium končilo krásnou výzvou. Vtedy prišli za Ježišom jeho matka a jeho bratia. Aj tu je treba správne chápať, že hebrejčina poznala málo slov, a preto niektoré slová vystihovali viac významov. Tak to bolo aj v prípade slova brat, ktoré znamenalo aj bratranec, príbuzný. To je tiež dôležité vedieť, aby človek neskĺzol k vedomiu, že pán Ježiš mal súrodencov.

A teraz sa už vráťme sa k slovám, ktoré zástup adresoval Ježišovi: „Hľa, tvoja matka a tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú.“

A vtedy pán Ježiš povedal nádherné slová, alebo krajšie povedané povzbudenie a výzvu každému, ale rovnako i každému z nás, ktorí počúvame toto evanjelium: „A kto je moja matka, moji bratia a moje sestry? Každý kto plní vôľu Božiu, je môj brat, moja sestra i matka.“

To sú tak vzácne Ježišove slová. Nikdy nezabudnime na tieto slová. A rovnako nezabudnime, že opravdivo šťastní sú tí, ktorí sú ich ochotní žiť. Silu a odvahu ich žiť, a tak vlastniť ten najkrajší titul - byť Ježišovým bratom, sestrou, matkou vám opäť všetkým prajem a vyprosujem.

Amen.

Deo Gratias. Ave Mária.

« Späť na úvod

Dnes je 11.12.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk