Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Zaiste ešte máte v živej pamäti vianočné sviatky, veď nedávno sme ich prežívali. Ale iste máte ešte v pamäti aj výzvu, ktorou sme končili vianočné obdobie: „To všetko krásne sme prežili preto, aby sme odteraz ešte viac žili pravdu Vianoc. Lebo kto žije pravdu Vianoc, ten má v srdci Vianoce stále.“

Preto je dôležité položiť si otázku: „Čo je v našom živote viery najdôležitejšie?“ A odpoveď je jednoduchá: „Mať v úcte veľké dary.“ Mnohí viete, že v novom roku začíname vždy katechézou o sviatosti krstu, v ktorej spájame dva vzácne dary: dar života a dar Božieho života. Tentoraz urobíme výnimku, každému daru budeme venovať pozornosť zvlášť. Pretože, ak si nebudeme vedieť vážiť dar života, nebudeme si vedieť vážiť ani dar Božieho života.

Na záver roka sme spomínali na chvíle, čo sme spolu v živote viery prežili v starom roku. Na nástenke sme mali fotografie, skrze ktoré boli niektoré chvíle priblížené. Úmyselne som túto koláž ešte nechal. Keby sme si položili otázku, ktorá chvíľa z nich bola pre nás najvýznamnejšia, boli by odpovede iste rôzne. Pre mňa to bola chvíľa, keď sa v našej farnosti konal pochod za život. Pred touto udalosťou bola najskôr katechéza s témou: Nech naše mesto víťazí vo všetkom, len nie v hriechu. A potom sa konalo pred Zdravím naše stretnutie s obetavým kňazom a  jeho tímom, ktorí putovali na bicykloch tri týždne z Košíc až do Prahy. To všetko malo jeden úmysel, aby sa nekonali nikde, teda ani v našej farnosti, potraty. Modlili sme sa spolu krížovú cestu za nenarodené deti, ale i za tých, ktorí konajú potraty, alebo nesú za ne zodpovednosť, ako i za manželov, či mladé ženy a ich priateľov, čo sa rozhodujú pre tento hrozný čin. Ako som už dávnejšie spomínal,  pre mňa a pre kňaza Dušana to bola nezabudnuteľná chvíľa. Koľkí ste prišli, s akou pokorou ste sa modlili. Koľko ľudí, ktorí zrovna prichádzali do Zdravia a tiež koľko lekárov a sestričiek na všetko pozeralo s dojatím spoza okien. Iste niekoho napadla otázka: „Prinieslo to nejaké duchovné ovocie?“ Odpoveď je takáto. Už to, že sa o tak vážnej hodnote hovorilo a hovorí, má veľkú cenu. To najdôležitejšie však je, kde sa modlí veľké množstvo ľudí, tam sa konajú zázraky. Ja ako kňaz som bol svedkom mnohých, koľko žien si po tejto udalosti pokornou spoveďou dalo na poriadok svedomie a môžu aj ony vlastniť to najcennejšie - pokoj duše. Nikde vo svete neplatí, len u Boha, že život to nie je bolestný pohľad do minulosti, ale po každej spovedi radostný pohľad do budúcnosti. Nikto na svete, len Kristus ponúka nádhernú výzvu: Kto veľa miluje, tomu sa veľa odpúšťa. Tu by som chcel pripomenúť, že táto záležitosť - mať pokoj v duši - by s nemala dotýkať len matiek, ale rovnako i otcov. Ďalej som bol som svedkom mnohých rozhovorov, kde veriaci ľudia menili svoje názory, postoje, kde vyjadrovali veľkú vďačnosť. A to je nesmierne dôležitá skutočnosť. Aké je to úžasné, keď mi veriaca žena povie, bola som v Zdraví u  lekára a on vás pozdravuje a vyjadruje vďačnosť a povzbudenie: „Bojujte za to najcennejšie, za záchranu života ďalej.“

A toto je vlastne poslaním tejto katechézy. Nielen spomínať, tešiť sa z toho, čo bolo dobré, ale predovšetkým v tom dobrom pokračovať. A to už nielen niektorí, ale všetci. Preto moja prvá prosba je: Všetci sa modlite na tento úmysel. A všetci majte správny kresťanský postoj. Uvedomujem si, že nie je to pre mnohých, najmä pre vás mladých, také jednoduché. Vplyv prostredia, ktorý vás zavádza, je silný. Ale dobré povzbudenie a múdre rady môžu byť ešte silnejšie. Preto nech tieto nasledujúce príbehy sú pre vás povzbudením, ale i poučením, či varovaním.

Zúfalá žena príde ku gynekológovi: „Pán doktor, mám vážny problém a urgentne potrebujem vašu pomoc. Moje dieťa ešte nemá ešte ani rok a už som opäť tehotná. Nechcem mať deti tak skoro po sebe.“

„Rozumiem,“ odpovedá lekár, „a čo by som mal  proti tomu urobiť?“ „Chcela by som ukončiť tehotenstvo a rátam s vašou pomocou,“ odpovie žena.

Lekár potichu premýšľa. Po chvíli sa obráti na svoju pacientku: „Myslím, že mám pre vás lepšie riešenie. Je pre vás úplne bezpečné.“

Žena sa usmeje a odfúkne si, pretože sa zdá, že lekár akceptoval jej prianie. Nato lekár pokračuje: „Keď sa nechcete zároveň starať o dve deti, nechajte predsa zabiť to, čo máte v náručí. Tak sa vyhnete akémukoľvek riziku, že by ste sa pri potrate zranila. Naviac získate i viac času pre seba. Najmenej do doby, než sa dieťa narodí.“ Žena zdesene vykríkne: „Pán doktor, to je predsa hrozné. Zabiť dieťa je zločin.“ „S tým úplne súhlasím,“ odpovie lekár. „Ale akokoľvek sa zdalo, že zabitie počatého dieťatka nie je pre vás problém, bol by tento variant pre vás najlepším riešením.“ Žena odišla, pretože si uvedomila, že medzi už narodeným a ešte nenarodeným dieťaťom nie je žiadny rozdiel. Šlo by o rovnaký zločin.

Ktorí počúvate rádio Lumen, viete, čo sú Preteky čnosti. Sú to vysielané príbehy, ktoré píšu ľudia o svojich hrdinských blížnych a posielajú ich do rádia. Tieto príbehy vyšli aj knižne. Medzi ne patrí i tento. Pani Alžbeta čakala 5. dieťa. Mala zdravotné problémy. Rozhodovala sa pre potrat.

Ktosi jej povedal, že od potratu môže dať rozhrešenie len biskup. Vybavila si s ním stretnutie. Prišla k nemu. S láskou ju prijal. Rozprávala mu o ťažkom 4. tehotenstve.
Keď spomenula, že čaká piate dieťa a lekár ju veľmi nahovára na potrat a nevie, čo má robiť, biskup jej navrhol, že jej vybaví iného lekára, ktorý má kresťanské zmýšľanie a ktorý sa jej bude s láskou venovať. Dal jej požehnanie. Odišla domov smutná s pocitom, nič som nevybavila, a s otázkou, ako to povie mužovi.

Na jej prekvapenie muž jej povedal len jednu vetu. „Čo sa bojíš, veď ja ťa ľúbim a budem mať s tebou aj desať detí.“ Narodilo sa im zdravé dieťa, obaja a nielen oni, ale celá rodina je šťastná.

Toto je to najdôležitejšie, aby naše rodiny boli šťastné. Aby naše rodiny neboli doráňané tým, čo sa vo svedomí nedá ututlať.

Ak budeme mať silné rodiny, nemusíme mať strach. A k tomuto vás chcem povzbudiť. Viem, že to máte, najmä mnohé ženy, ťažké. Ale nevzdávajte sa. A vy mladí, ktorí máte život pred sebou, ktorí si budete raz zakladať rodiny, hľadajte si do budúcna takých partnerov, čo budú ochotní mať a žiť kresťanské presvedčenie.

A napokon treba hovoriť ešte o jednom vážnom probléme, ktorý voľakedy nebol. Mnohí veriaci ľudia si zvykli zobrať z Ježišovho evanjelia to, čo im pasuje. Čo im nevyhovuje, žijú podľa svojho názoru. A to sa nedá. Evanjelium sa môže žiť len celé. Skutočná a úprimná viera nie je o svojich názoroch, ale o žitom evanjeliu. Najväčšie umenie v živote kresťana je žiť opravdivé celé evanjelium. Prosím vás žiť toto umenie.

Čo teraz poviem, nech prosím nik neberie ako chválu, ale ako moju túžbu dnes povzbudiť každého z vás. Neraz prežijeme chvíle, ktoré sú pre nás tou najväčšou odmenou. Pre mňa to bola chvíľa, keď sa mi utrápená matka zdôverila, ako ju muž navádza, aby išla na potrat. Snažil som sa ju povzbudiť, aby odolával,a ako sa dá. Aby čerpala silu najmä v konaní si prvých piatkov. Každý mesiac prichádzala znova k sv. spovedi a samozrejme pristupovala často k sv. prijímaniu. To bolo pre ňu najväčšia sila. Dieťa sa narodilo. Napokon bol spokojný aj otec. Krátko na to mi po spovedi povedala: „Vo vašej katechéze, ktorá bola zameraná na ochranu života, bola i táto veta: Ak sa ti podarí zachrániť, čo len jeden život, urobíš v živote nesmierne veľa.“ A ja sa vám chcem poďakovať za život môjho dieťaťa.

Vtedy som jej povedal: „Najväčšia vďaka patrí vám. Vy ste bola tá, ktorá sa hrdinsky zachovala, ktorá sa toľko obetovala. Ja som len stál pri Vás.

A tu chcem vysloviť všetkým hrdinským matkám, ale i hrdinským otcom moju veľkú úctu a vďačnosť. A všetkých poprosiť: „Stojme pri tých, čo to potrebujú. Ba ak niekto má možnosť, oslovte tých, ktorí potrebujú počuť vaše slová.“

Medzi mottá nášho života by mohli patriť aj silné slová, ktoré sme počuli v dnešnom druhom čítaní od sv. Pavla v Liste Korinťanom: „Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás a ktorého máte od Boha, takže už nepatríte sebe? Veľmi draho ste boli vykúpení.“

V živote sa dá žiť pre mnohé chvíľkové ciele či odmeny, avšak treba si uvedomiť, že život má skutočný zmysel a hodnotu vtedy, ak budeme žiť pre ten najcennejší cieľ, pre večnú  odmenu, ktorú nám Kristus vydobyl svojím utrpením a smrťou na kríži. Dokážeme to, ak nikdy nezabudneme, že sme boli draho vykúpení. Silu a odvahu predovšetkým k takémuto životu vám všetkým prajem a vyprosujem. Amen.

Deo Gratias. Ave Mária.

« Späť na úvod

Dnes je 24.10.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk