Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

V posledných rokoch sme svedkami toho, že keď sa narodí dieťa, šťastní rodičia pošlú čím skôr svojím najbližším sms-kou správu o narodení ich dieťaťa. Tá správa je o to hodnotnejšia, ak v nej vyjadria nielen radosť, ale i vďačnosť, pretože chápu narodenie ich dieťaťa ako Boží dar.

Každý, kto dostane túto správu, sa poteší, veď narodenie každého dieťaťa je vždy veľká radosť.

My v túto svätú noc prichádzame do Božieho chrámu, aby sme si vypočuli správu o narodení dieťaťa, ktorá sa oznamovala nielen po jeho narodení, ako je to v prípade každého iného dieťaťa, ale ktorá sa oznamuje už vyše dvetisíc rokov a to každé Vianoce.

Túto správu prvý predniesol, ako píše evanjelista Lukáš, anjel Pána“: „Nebojte sa! Nesiem vám dobrú zvesť, ktorá veľmi poteší všetok ľud. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“

Anjel nepovedal, že narodenie tohto dieťaťa poteší jeho najbližších, ale všetok ľud. Lebo narodenie každého dieťaťa sa týka a je potešením predovšetkým pre najbližších jednej rodiny. Ale narodenie Božieho dieťaťa sa týka a je potešením pre všetky rodiny celého ľudstva. Prečo?

Lebo toto Božie dieťa bolo v dejinách ľudstva jediné dieťa, ktoré prišlo na svet ako Boží Syn. Jediné dieťa, ktoré prišlo na svet, aby ukázalo ľudstvu ako a prečo žiť, ako a prečo trpieť. Jediné dieťa, ktoré dalo ľudskému životu zmysel a  jasný cieľ. Pretože jedine Boží Syn dokázal v dejinách ľudstva premôcť smrť a to nielen svoju, ale každého z nás a urobiť nás ľuďmi nádeje.

Toto však platí pre tých, ktorí každé Vianoce otvoria naplno svoje srdce pre Krista. Iste mi dáte za pravdu, že každý prežíva Vianoceale nie každý s rovnakou radosťou. Nie každého dokážu Vianoce posunúť v tom duchovnom živote dopredu.

Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Nestačí si len vypočuť správu o narodení Božieho Syna, zaspievať vianočné piesne, čo je tak záslužné, ale urobiť ten najdôležitejší krok, uveriť ešte viac, čo znamená otvoriť sa naplno pre Krista, zrodiť Krista v sebe.

Čo všetko život prináša, koľko ťažkých chvíľ a každé prežité Vianoce môžu priniesť nové svetlo. Nedá mi, aby som nespomenul príbeh, ktorý ma v týchto dňoch oslovil.

Staručký kňaz Alojz Pekárek vo svojej knihe „Horiace srdce„ spomína veľa príbehov, ktoré prežil počas života. Okrem iného spomína, ako v 50 tych rokoch prežíval Vianoce, keď bol pre vernosť svojej viery väznený. Bol v malej cele s desiatimi zločincami. Rozprával im o narodení Pána. Spieval s nimi koledy. A píše krásne vety: „Cítili sme blízkosť Boha. Boli sme šťastní.“ Verím, že aj my cítime v tieto dni a najmä v túto noc blízkosť Boha. Ale treba si všimnúť aj tú jeho druhú vetu. Napriek tomu, že bol väznený, že nemohol so svojimi najbližšími prežívať štedrú večeru a vianočnú atmosféru, dokázal povedať, že je šťastný. Ako to dokázal? Nanovo zrodil Krista vo svojom srdci. Iste i preto jeho kniha má taký krásny názov „Horiace srdce„.

Ak aj my chceme prežiť nielen na chvíľu blízkosť Boha, ale stať sa nanovo šťastní, je potrebné, aby okolo nás horeli nielen krásne vianočné svetlá, ale aby predovšetkým aby horeli naše srdcia.

V úvode sme si povedali, že šťastní rodičia hneď po narodení svojho dieťaťa posielajú správu o jeho narodení. Dokonca niekedy to robia už tak, že ju posielajú v jeho mene. Chcem vám povedať, že som sa narodil, vážim toľko, meriam toľko, teším sa na vás...

Dnešnú noc Božie dieťa nepíše svojím najbližším, ale každému z nás, chce povedať rovnako, ani nie tak koľko váži, meria, ale to najdôležitejšie, prišiel som z lásky k vám, otvorte svoje srdcia nie na chvíľu, ale na stále.

A tak urobte tento najdôležitejší vianočný krok, otvorte svoje srdcia pre Krista naplno, lebo vtedy budete môcť prežiť nielen opravdivo požehnané Vianoce, ale opravdivo požehnaný celý váš život, čo vám všetkým prajem. Amen.

« Späť na úvod

Dnes je 16.12.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk