Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Drahí rodičia, starí a krstní rodičia, bratia a sestry,
určite mi dáte za pravdu, že pohľad na vaše krásne dieťa pred oltárom samého Boha je pre vás najväčšou odmenou za všetku vašu lásku a obety, ktoré ste doteraz vynaložili pre vaše deti. V ich mene vám chcem, najmä za všetko, čo ste pre ne urobili po duchovnej stránke, vysloviť to najkrajšie slovo ĎAKUJEM. Avšak myslím si, že pohľad na vaše deti by mal byť aj výzvou. A preto k najkrajšiemu slovu ďakujem pridávam rovnako krásne slovo PROSÍM. Prosím vás, urobte všetko preto, aby ste pomohli vašim deťom ostať tomuto dňu vernými. Rodičia sa obyčajne po prvom svätom prijímaní rozdelia do dvoch skupín. Jedni, ktorí vedú deti naďalej k P. Bohu. Druhí, ktorí opustia túto cestu. Ja vás prosím, tak ako sme tu teraz len jedna skupina, nech aj po svätom prijímaní ostane jedna skupina. Skupina tých, čo budú ochotní žiť vernosť Bohu.

Nech ja pre vás povzbudením i príbeh, ktorý sa nedávno udial v jednej farnosti. Janka si vymohla od rodičov, aby v treťom ročníku mohla aj ona chodiť na náboženstvo. A tak sa i Janka pripravovala na prvé sv. prijímanie. Keď sa už blížila táto chvíľa, rodičia jej oznámili, že oni jej síce dovolili chodiť na náboženstvo, ale nie s tým zámerom, že pôjde na prvé sv. prijímanie. Janka bola smutná. Povedala to kňazovi. Ten ju povzbudil, aby ešte znova skúsila poprosiť rodičov. Keď tak urobila, rodičia jej prísne povedali: „Nepôjdeš a to je naše posledné slovo!“ Janka opäť ale už s plačom sa o svojej situácii zdôverovala kňazovi. Ten ju povzbudil, aby sa nebála. Sľúbil jej, že sa bude modliť za jej rodičov a povzbudil k tomu Janku i všetky deti, aby sa modlili na ten úmysel. A pri tom dodal, že pán Ježiš môže urobiť aj zázrak. A tak sa Janka každý večer vo svoje izbe modlila na kolenách. Konala tak i jedného večera. Dvere do jej izby boli pootvorené. Keď matka zbadala s akou pokorou kľačí a modlí sa, zavolala muža. Obaja boli dojatí. Rozhodli sa, že ju nemôžu nechať takto sa trápiť, a preto jej oznámili: „Janka, môžeš ísť na prvé sv. prijímanie.“ Janka bola šťastná. Ale jej to nestačilo, začala ich prosiť, aby išli aj oni na svätú spoveď, lebo pán farár im povedal, že po svätom prijímaní môže mať radosť zo slávnostného obeda len tá rodina, ktorá najskôr príjme pozvanie na Božiu hostinu. Napokon nevedeli odolať jej žiadosti a splnili jej aj túto. Príbeh končí, títo rodičia dnes chodia každú nedeľu do kostola, modlia sa každý večer s Jankou. A všade svedčia, že vďaka ich dcérke našli pravé šťastie, lebo aj v ich dome je to najcennejšie bohatstvo - Božie požehnanie.

Musíme si priznať, že v dnešnej dobe sa mnohí ľudia nevedia úprimne radovať. Neraz je radosť prejavovaná len naoko. Pravú radosť nám ponúka Ježiš. Ponúka ju aj v dnešnej nádhernej stati evanjelia, v ktorej sa nám prihovára: „Toto je moje prikázanie: Milujte sa navzájom.“ Milujte sa, ale nie hocijakou láskou, akej sme neraz svedkami, ale hovorí jasne: Milujte sa tak, ako som ja miloval vás.“ Len takáto láska prináša do našich rodín pokoj a pravú radosť. A Ježiš pokračuje úžasnými slovami: „Toto som vám povedal preto, aby moja radosť bola vašou radosťou. A aby vaša radosť bola úplná.“

Otvorte sa od dnešného dňa ešte viac pre túto Ježišovu výzvu. O koľko to máte jednoduchšie, ako spomínaní rodičia. Vy ste nebránili svojim deťom, aby išli na prvé sv. prijímanie. Vy ste ich dokonca k tomu viedli, pomáhali ste im. Teraz je však potrebné urobiť ten druhý krok - krok vernosti. Krok pravej, obetavej viery a lásky, ktorý napokon dokázali urobiť aj oni a ktorý ich urobil šťastnými.

Čo všetko prináša  život. Nie sú to len slávnostné, nádherné chvíle. Ale sú to aj chvíle ťažšie, smutnejšie. A tie sa dajú oveľa lepšie zvládnuť pomocou viery a skrze  pravú lásku.

Keby som vám položil otázku: „Čím žije Slovensko?“, mnohí by ste mi odpovedali: „Predsa hokejom!“ Čo si ľudia všímajú v hokeji najviac? Výsledky. Ale pre mňa ako kňaza sú dôležité aj povzbudenia. A práve o tých by som vám chcel povedať. Mnohým je iste známe meno Juraj Valach, ako i  ťažká udalosť, ktorú prežil. Oženil sa s krásnou Ivankou, tešili sa na dvojičky. A keď už mala prísť tá radostná chvíľa, vtedy jeho manželka nečakane odpadla, dostala krvácanie do mozgu. Lekári urobili všetko pre to, aby zachránili a priviedli na svet deti. Ona však pri pôrode zomrela. Juraj túto ťažkú chvíľu zvláda za pomoci dobrých rodičov a svokrovcov. Nedávno nás reprezentoval aj na Olympijských hrách. I teraz pred majstrovstvami sveta bol v širšom výbere. Keď bolo potrebné, aby zodpovední rozhodli, ktorí hráči tento káder opustia, uľahčil im rozhodnutie. Ponúkol sa, že on sa zrieka účasti na majstrovstvách sveta dobrovoľne, pretože túži ísť k deťom, chce byť pri svojich deťoch. Úžasné! Na úkor kariéry dal prednosť láske k svojim deťom. Toto je pravá láska! Ak chcete, aby nielen dnešný deň bol vo vašich rodinách šťastný, ale i tie ďalšie, je potrebné neraz žiť i takúto lásku. A tak vás povzbudzujem žite skutočnú lásku. Odovzdajte deťom, pokiaľ je čas, opravdivú lásku.

A napokon ešte jedno svedectvo nášho ďalšieho hokejistu. Kto z vás mal v rukách časopis Šport, mohol si na jednej strane prečítať zaujímavý, krátky nadpis: „Bakoš – ruženec“. Redaktori sa pýtali našich hokejistov, aké si berú talizmany na MS. Všetci vypovedali, aké majú rôzne veci. Bakoš odpovedal ináč: „Ja to mám jednoduché, ja si beriem vždy ruženec. Snažím sa každý deň modliť.“ Odpovedal nádherne. Áno. Máme silné zdroje sily. Sviatostný živý Kristus a Božia matka.

A tak nikdy nezabudnime. My nepotrebujeme talizmany, my nepotrebujeme mágiu, my potrebuje Boha a jeho Matku. A toto vám všetkým prajem. Aby aj od dnešného krásneho dňa v žiadnej rodine nikomu z vás nechýbali najväčšie hodnoty: Boh a jeho Matka. Keď budete vlastniť tieto poklady, potom nebude vo vašich rodinách chýbať to najdôležitejšie v živote kresťanských rodín - Božie požehnanie. A práve to vám všetkým prajem a vyprosujem. Amen.

« Späť na úvod

Dnes je 24.10.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk