Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Určite mi dáte za pravdu, že slávnosť Božieho narodenia a vôbec celé vianočné sviatky, ktoré prežívame, sú nádherné. Veď cítime všade okolo nás viac pokoja, lásky, požehnania. Sme konečne šťastnejší. A možno si tak potichu kladieme takú ľútostivú otázku: A nemohli by byť aj tie nesviatočné, všedné dni krajšie a požehnanejšie? Od čoho to záleží?
A odpoveď je stále rovnaká. Od toho, ako pochopíme pravdu Vianoc. Keďže zaiste nám všetkým záleží na tom, aby sme aj tie spomínané všedné dni prežívali s väčšou vyrovnanosťou, hľadajme ju spolu.
Čo robí Vianoce krásnymi? Vianočné zvyky, stromčeky, koledy, štedrá večera, darčeky? Iste aj to. Ale to nie je dôvodom tej opravdivej radosti. Napokon nie každý má trebárs možnosť po materiálnej stránke obdarovať svojich blízkych.
Prameňom skutočnej radosti je najväčší dar Vianoc. Ten sme dostali všetci rovnaký. Tým darom je Boží Syn. Ten Boží Syn, pre ktorého sa tieto dni vieme otvoriť viac ako inokedy.
Svätý otec to tak pekne povedal: „Čím budú viacerí veriaci ľudia úprimne chodiť na sväté prijímanie, tým bude svet krajší.“ Či sa to nenapĺňa práve počas týchto dní. Nie je to radostný pohľad. Lebo ak chce človek počas týchto dní pristupovať k svätému prijímaniu, nemôže hovoriť, robiť, čítať, pozerať, čo sa mu chce. A najmä nemôže mať vzťah k druhých, aký sa mu chce.
A práve tam, kde je dobré srdce, čistá myseľ, tam je pravá radosť a krása.
Tomuto rozumieme, ale čo urobiť preto, aby sme to dokázali aj v iné dni.
Veľkým poučením je evanjelium, ktoré sme si vypočuli. Možno niekoho prekvapilo, prečo na Slávnosť narodenia Pána, nepočúvame tú stať, ktorá je tak najviac výstižná pre tento sviatok, kde sa priamo hovorí o narodení Pána. Stať, ktorú sme trebárs počuli pri polnočnej sv. omši. Lebo keď počúvame túto stať, prežívame to možno len citovo, ale keď počúvame toto dnešné evanjelium, musíme premýšľať, kde je prameň nielen chvíľkového šťastia, ale trvalého šťastia.
Počuli sme „pravé svetlo, ktoré prišlo na svet, osvecuje každého človeka. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti. Prišlo ku svojím a mnohí ho neprijali.“ A toto je nebezpečenstvo.
Ak chceme, aby nás každé Vianoce posunuli ďalej, je potrebné nadchnúť sa, ostať verní tomuto svetlu nielen počas Vianoc, ale stále. Nadchnúť sa pre najväčší zázrak. Tu by sme čakali, čo je najväčší zázrak? Ktosi to krásne napísal – zmena vlastného srdca.
Koľkými príbehmi by sme si to mohli potvrdiť. Zaiste aj týmto.
Skupina turistov cestovala autobusom. Na jednom mieste sa len-len vyhli havárii. Vzápätí na to sa vodič nahlas poďakoval P. Bohu. Jeden z cestujúcich s posmechom a iróniou poznamenal: „Vy vari veríte v moc Boha?“ Na to sa viacerí v autobuse zasmiali. Po krátkom čase šofér vypol svetlá a šiel rovnakou rýchlosťou ďalej. Niektorí zmeraveli, lebo bol už večer a cesta nebola rovná. Nastalo napätie a strach v autobuse. Vtom sa ozval hlas šoféra: „Takto je to, keď človek žije bez Boha a bez Božieho svetla. Nevidí nebezpečenstvo na ceste a môže sa všeličo nepríjemné stať.“ Potom zapol svetlá. Svetlo odstránilo tmu a úzkosť cestujúcich bola preč. Potom už len poznamenal: „Takto je to, keď človek žije s Bohom vo svetle.“ Už nik nemal chuť posmievať sa, ironizovať.
Tak, ako šofér ovládal autobus, môžeme aj my ovládať svoj život. Je na nás, či zapnutým, alebo vypnutým Božím svetlom.
Kiežby nám pomohol túto pravdu pomôcť pochopiť i tento príbeh.
Do istej predajne prišla mladá dáma a poprosila predavača, aby jej ukázal vianočné pohľadnice. Ten jej s ochotou ponúkol viac ako desiatku rôznych motívov s kresťanskou symbolikou. Zákazníčka sa opýtala: „Iné motívy nemáte?“ Prekvapený predavač sa opýtal: „Zdá sa vám, že máte azda malý výber, vadí vám niečo?“ „Áno, chcela som vianočné pohľadnice, ale bez kresťanského motívu.“ Nato jej odpovedal: „Viete, milá pani, mať vianočné pohľadnice bez kresťanského motívu je tak, akoby ste kupovali auto bez kolies.“ Pochopila a radšej rýchlo odišla.
Iste, takýto postoj by sme pri nákupe vianočných pozdravov v obchode nemali, ale nemáme taký postoj v živote? Chceli by sme, aby pokoj a radosť Vianoc bola stále, ale žiť pravdu Vianoc, žiť naplno Božie svetlo, Božiu milosť máme mnohí len cez Vianoce.
A tak, bratia a sestry, prežívajme pravú radosť nielen počas týchto dní. Nebojme sa, pravé požehnanie sa dá žiť stále. Len sa nesmieme o to oberať.
O to viac, že máme milosrdný rok Božieho milosrdenstva. Svätý otec to tak pekne povedal, že nemôže každý prechádzať milostivou bránou kostolov, ktoré sú k tomu určené, ale každý z nás môže otvoriť bránu svojho srdca.
A práve k tomuto najdôležitejšiemu vianočnému kroku vás pozývam, otvoriť bránu svojho srdca pre Božie svetlo, lebo ak to dokážete, za tým sa skrývajú požehnané nielen sviatočné, ale všetky dni, čo vám všetkým prajem.
Amen. Deo Gratias. Ave Mária.

« Späť na úvod

Dnes je 27.6.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk