Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Počas týchto dní naše kroky častejšie smerujú na cintoríny. Určite mi dáte za pravdu, že keď sa ocitáme na tomto mieste, rozmýšľame o živote ináč. Viac si uvedomujeme, že to najmúdrejšie v živote je hodnotne žiť svoj život, že tou najväčšou múdrosťou je žiť ho tak, aby sme ho raz neprehrali. Iste si počas týchto dní kladieme viac ako inokedy aj viacero dôležitých otázok:
Nemohol by som žiť svoj život viery ešte hodnotnejšie? Vzápätí na to sa nám natíska otázka, ale je možné žiť svoj život viery hodnotne v tejto dobe, keď sa zdá, akoby platilo, že tí, čo sú hriešnejší, sú väčší hrdinovia? Je možné žiť svoj život s vyrovnanosťou, keď život prináša neraz toľko ťažkých utrpení, skúšok, problémov?
Odpoveď nám dáva dnešný sviatok. Máme pred naším duchovným zrakom všetkých svätých a to nie sú len tí, ktorých poznáme z liturgického kalendára , alebo ktorých sochy sú v kostole. To sú všetci, ktorí neprehrali svoj život. Všetci nám dnes odkazujú: „Keď sme to dokázali my, môžete to dokázať aj vy.“
Lenže my akoby sme sa báli slova svätosť, ba dokonca akoby sme sa za tento výraz hanbili.
Možno ste niektorí sledovali v pondelok 19. októbra na televízii Lux reláciu Samária, kde bola debata o rodičoch sv. Terezky, ktorých vyhlásil Sv. Otec František v nedeľu 18. októbra za svätých. Bola to tak povediac rarita, že boli vyhlásení obaja manželia za svätých. A tu je odpoveď, že každý má možnosť žiť pre svätosť alebo po našom povedané pre víťazstvo. Lebo niekto by si pomyslel, ľahko sa mohla stať ich dcéra sv. Terezka svätou, keď žila v kláštore, mimo problémov a zla sveta. Ale aby sa stali manželia a rodičia svätými, to už nie je také jednoduché. Priblížme si len jeden moment z ich života - mali deväť detí, štyri im zomreli. A tu vidíme, že svätí nedostali svätosť do vienka, ale museli o ňu zápasiť. Môžeme to pochopiť na udalosti zo života matky, keď jej zomrelo jedno zo spomínaných detí. Práve vtedy jej zomrel aj otec a ona sa dostala do depresií, niekoľko dní bezmyšlienkovite behala od jedného hrobu k druhému, ale dostala sa z toho, lebo dôverovala Bohu aj v tak ťažkej chvíli. Namiesto toho, aby sa vzďaľovala od Boha, čo, žiaľ, robia mnohí v takých chvíľach, sa ešte viac približovala k nemu. A i tom je svätosť.
Po tejto relácii bol dokument o sv. Terezke. Iste ste ho niektorí videli, lebo ho viackrát opakovali. Oslovilo ma v ňom zmýšľanie sv. Terezky. Ako mladé dievča si kládla otázku, v čom je skutočná svätosť. Pochopila to na jednom slove, alebo presnejšie hodnote, a to je láska. Všetko, čo príde v živote, môžem konať s láskou alebo bez lásky. Ak to konám s láskou, oveľa ľahšie zvládam život a ešte žijem aj pre nebo. Úžasná myšlienka. Trebárs niečo mi spadne, mám dve možnosti -zahrešiť, nahnevať sa alebo spokojne to zdvihnúť. Ak niekto povie niečo nemorálne, mám možnosť pokračovať v tom alebo nepridať sa k šíreniu morálneho zla. Ak ma niekto urazí, mám možnosť nahnevať sa alebo usmiať sa a riešiť to dobrom. A takto by sa dalo veľa pokračovať. Sv. Terezka mala akýsi recept na svätosť:
„Zachovávaj Božie príkazy, ale okrem toho šír všade príklad a lásku.“ Tu je problém mnohých dnešných kresťanov. Vidím to, keď niekedy mladí ľudia prídu na faru hlásiť krst. Taktne im pripomeniem, keď nemajú prekážku, bolo by dobré, aby uzatvorili sviatostné manželstvo, je škoda, aby žili v hriechu, bolo by dobré, aby každú nedeľu chodievali do kostola, a tak rešpektovali 3. Boží príkaz. A oni na to dosť tvrdo vedia reagovať – však veríme, však sa modlíme. Nie, to nie je cesta k opravdivej viere a teda k svätosti, alebo pre nás zrozumiteľnejšie k víťazstvu.
Preto nech nás dnešný sviatok povzbudí ešte viac napĺňať myšlienku: „Zachovávať Božie príkazy, ale i šíriť príklad a lásku.“
Ďalej v tom spomínanom dokumente o svätej Terezke boli výpovede viacerých ľudí, ktorí tvrdia, a k čomu by som vás rád povzbudil, že je dobré v živote obľúbiť si jedného svätého zvlášť, a tak povediac kráčať v živote s ním. Boli tam manželia, ktorí mali psychické problémy. Odkedy si zavesili na stenu obraz sv. Terezky a začali sa k nej utiekať, šíriť k nej úctu, veľa sa v ich živote vyriešilo. Bol tam taxikár z Ríma, ktorý ako mladý človek tiež mal problémy. I on si zavesil jej obrázok v aute, a vždy keď začína službu, modlí sa k nej, prosí ju o pomoc a jemu to pomáha. Ba ako spomína, dokonca i apoštoluje. Spomína trebárs, ako viezol hrdú ženu, ateistku z Moskvy, keď videla jej obrázok, pýtala sa, kto to je. A tak jej o nej porozprával. Skončilo to tým, že sa dala pokrstiť a zatúžila žiť život viery. Tiež boli spomínaní manželia, ktorí si z vďačnosti k sv. Terezke vytvorili internetovú stránku venovanú práve jej. A tak každý deň komunikujú s mnohými ľuďmi a pomáhajú im riešiť ich problémy skrze túto sväticu. A tu vidieť, ako sa naplnila jej prosba, keď zomierala: „Pane, ak ma zoberieš mladú k sebe (zomrela len ako 24-ročná), dovoľ, aby som mohla pokračovať na zemi v diele lásky.“
Mohli by sme takto pokračovať ešte ďalej, ale dnes je vhodné, aby sme upriamili našu pozornosť na veľkú osobnosť, ktorú Slovensko v týchto dňoch malo pred svojím zrakom a to pána kardinála Jána Chryzostoma Korca. Mohli ste počuť veľa silných myšlienok z jeho života. A včera ste mohli sledovať veľmi dôstojný priebeh jeho pohrebných obradov. Oslovilo ma, že skončenie pohrebných obradov bolo veľmi pekne v televízii prepojené s jeho posledným príhovorom, kde okrem iného s takým pokojom hovoril: „Prežil som ťažké roky prenasledovania Cirkvi, najmä vo väzení, ale nikdy ma nezlomili. Pán Boh mi dal zvláštnu silu. Teraz ma už čaká čoskoro stretnutie s ním a ja sa na to teším.“ Pekne to vyjadril otec biskup Judák v homílii, keď povedal: „Otec kardinál bol darom pre nás všetkých, pre diecézu, pre Slovensko, pre spoločnosť.“ A toto je výzva dnešného sviatku a nášho zamyslenia. Stať sa ešte viac ako veriaci ľudia darom, darom pre každého, darom pre svoju rodinu, okolie, pre svoju farnosť, pre svoju spoločnosť. Ak toto pochopíme, a najmä ak toto budeme žiť, tak potom nielen počas týchto dní, ale kedykoľvek inokedy nebudeme musieť chodiť na cintorín s nejakou úzkosťou, ale naopak s radosťou, lebo sa vždy budeme môcť upevniť v pravde, ktorú žalmista tak krásne vyjadril: „Blažený človek, ktorý v Pána skladá dôveru.“ Amen.

« Späť na úvod

Dnes je 27.6.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk