Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška

Ocitáme sa pred spoločnou sv. spoveďou. Zvykneme sa vždy pred ňou zamyslieť nad tým, čo by nám mohlo pomôcť k hodnotnejšej sv. spovedi. Všetci vieme, že pred spoveďou je potrebné spytovať si svedomie podľa Desatora, avšak ak človek chce pokročiť v duchovnom živote, je dobré, ak sa okrem toho zvlášť zamyslí nad jednou konkrétnou vecou. Pomôžme si obrazom študenta, ktorý si chce zlepšiť prospech. Nemôže si povedať, že zo všetkých predmetov bude mať lepšiu známku, ale je to možné, ak sa na jednotlivé predmety zameria postupne.
My sa dnes spoločne zamerajme, obrazne povedané, na predmet v našom duchovnom živote, ktorý sa volá reč kresťana. Veď sme svedkami toho, že problémom mnohých nás, a najmä mladých, je to, čo rozprávame.
Najskôr si objasnime, čo je to reč. Reč je dar samého Pána Boha. Všetci sme ho dostali akoby do prenájmu, do užívania. Reč slúži na oslavu Pána Boha, na samotné dorozumievanie sa, ale i na šírenie pokoja a lásky. Tu sa zastavme a položme si niekoľko úprimných otázok: Ako chápem dar reči? Je moja reč oslavou Pána Boha? Šíri moja reč pokoj a lásku? Keďže sme dostali dar reči do užívania, budeme sa raz z tohto daru zodpovedať. Tu by mohol niekto namietať: Je tomu tak? Veď sme svedkami toho, koľkí ľudia urážajú Pána Boha hrešením, vulgárnym rozprávaním, rúhaním a nič sa im nestane. Evanjelista Matúš píše: „Veru, hovorím vám, v deň súdu sa každý z vás bude zodpovedať z každého jedného daromného slova.“ Totiž, Pán Boh, pokiaľ človek žije, dáva mu stále šancu na zmenu. No v deň súdu sa už každý bude zodpovedať za svoje slová. Ak úprimne veríme, mali by sme tieto dôležité Ježišove slová brať vážne. Preto si skúsme pred sv. spoveďou položiť úprimnú otázku: Koľko daromných slov počas života alebo od minulej spovede vyšlo z mojich úst?
Teraz prejdime ku konkrétnym hriechom, ktoré konáme našimi ústami a z ktorých sa treba správne spovedať. Niektorí ľudia sa dopúšťajú chyby, že takmer všetky hriechy, čo vychádzajú z úst, kvalifikujú jediným výrazom: Hrešil som. Jednoducho povedané, rečou sa previňujeme voči druhému a ôsmemu Božiemu prikázaniu. Každý človek je rád, keď druhí ľudia majú v úcte jeho meno. Zo všetkých mien je najvznešenejšie Božie meno. Naším poslaním je, aby sme tieto mená mali vo veľkej úcte. Zneucťuje ich ten, kto priamo vyslovuje, mená Boh a Kristus. Z toho sa treba spovedať: „Hrešil som.“ Kto vyslovuje mená Ježiš, Bože bez potreby, spovedá sa: „Vyslovoval som meno Božie nadarmo.“ Je škoda, keď neraz pre každú maličkosť, ktorá sa nám stane, hneď zbytočne vyslovujeme tieto mená.
Na druhej strane však treba povedať, že niektorí, najmä starší ľudia, keď v úzkosti a v chorobe povzdychnú tieto mená, to už nemusí byť hriechom, lebo sú vyslovené skôr v pokore ako úctivý povzdych.
Medzi hriechy reči patria aj nemravné, neslušné, vulgárne slová. Z nich sa opäť nespovedáme pojmom hrešil som, ale rozprával som nemravné, neslušné a vulgárne slová. Žiaľ, tento hriech je dnes veľmi rozšírený u všetkých ľudí. Kedysi bolo počuť nemravne rozprávať len opitého človeka alebo tvrdých chlapov. Dnes nielen muži, ale i ženy, nielen chalani, ale i dievčatá, a čo je zarážajúce rovnako aj deti, rozprávajú takéto slová, ktoré sú pod dôstojnosť človeka. Nech nás poučí i te nto príbeh. Istý kňaz prechádzal okolo poľa, kde pracoval človek, ktorý stále neslušne rozprával a hrešil. Kňaz sa ho opýtal: „Vy ste asi hosť z pekla?“ Muž na neho prekvapene pozrel a žiadal si vysvetlenie. Kňaz mu tak v dobrom povedal: „Viete, keby som vás počul rozprávať po slovensky, pomyslel by som si, že ste Slovák. Keby som vás počul rozprávať po nemecky, myslel by som si, že ste na návšteve. Ale keď vás počujem hovoriť rečou, ktorou sa hovorí v pekle, tak si predstavujem, akoby ste boli hosť z pekla.“ Čo sme my? Predovšetkým by sme mali byť tí, ktorí žijú pre nebo a pre Božie kráľovstvo. Ježiš povedal: „Božie kráľovstvo je vo vás.“ To nie je až čosi potom, ale už teraz.
Ďalej sú hriechy reči, ktorými ani tak neznevažujeme Božie meno, ako skôr meno druhých. A to sú práve hriechy proti ôsmemu Božiemu prikázaniu. Medzi ne patria: krivé svedectvo, klamanie, nadávanie, ohováranie a osočovanie. Priblížme si ich konkrétne. Krivo svedčí ten, kto vo vážnej veci tvrdí o druhom niečo, čo nie je pravdou, čím ten druhý človek trpí. Koľko ľudí trpí pre nerozvážnosť iných. Hriechu klamania sa dopúšťa ten, kto vedome a úmyselne chce niekomu škodiť. Pri žartoch alebo keď nejde o vážnu vec, to nemusí byť hriech. Hriech nadávania pácha ten, kto slovami niekoho ponižuje alebo podceňuje. Hriech ohovárania pácha ten, kto zbytočne rozpráva o chybách druhých ľudí v ich neprítomnosti. Hriech osočovania pácha ten, kto v neprítomnosti druhých už nielen rozpráva o ich chybách, ale ich úmyselne zväčšuje s cieľom poškodiť druhého. Čiže, vidíme, že medzi hriechom ohovárania a osočovania je veľký rozdiel. Osočovanie je oveľa vážnejší hriech.
Svätí sú pre nás vzorom, a preto je nám potrebné povzbudzovať sa ich skutkami, ale aj ich slovami. Preto sa niektorými z nich povzbuďme:
Svätý Pavol píše: „Nech sa medzi vami ani len nevyskytne nejaké nečisté, špinavé slovo, lebo to narušuje vašu vzájomnú úctu a ponižuje vašu dôstojnosť.“
Svätý Bernard píše: „Každý, kto sa dopúšťa hriechov ohovárania, osočovania, nadávania, urážania Pána Boha i blížneho, akoby mal v sebe diabla na jazyku a ten, kto dobrovoľne počúva a vyžíva sa v takýchto slovách, akoby ho mal na uchu.“
Čo povedať na záver? Koľko ľudí je na svete, ktorí by tak radi niečo povedali, ale celý život nemôžu povedať ani jedno slovo.
Nemajú dar reči, ktorý sme dostali my. Je na nás, čo s týmto veľkým darom urobíme v našom ďalšom živote. Vzácne je to, že každou svätou spoveďou môžeme začínať odznova a preto pripravme sa na veľkonočnú svätú spoveď úprimne. Spytujme si svedomie zo všetkých hriechov a zvlášť z tých, ktoré sme si dnes prebrali. A najmä, túžme žiť po sv. spovedi tak, aby sme sa práve kvôli týmto spomínaným hriechom neoberali o pravú krásu a dôstojnosť a raz sa neobrali o najcennejší poklad, ktorým je Božie kráľovstvo. Amen

« Späť na úvod

Dnes je 27.6.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk