Farnosť
Púchov

oltár

Kázeň Mons. Michala Kebluška na polnočnej sv. omši

Bratia a sestry!

Dojímavá je táto noc, ktorú prežívame, ale rovnako bol dojímavý deň, čo sme prežili. Deň, ktorý tak krásne voláme – Štedrý deň.

Prečo nesie tento deň tak krásny názov, prečo kvôli tomuto dňu dokážu ľudia precestovať stovky kilometrov, prečo dokážu kvôli tomuto dňu venovať toľko času na zháňanie darčekov pre svojich najbližších? A čo je najdôležitejšie, prečo dokážu v tento deň byť ľudia k sebe oveľa láskavejší a pozornejší? Čo sa skrýva za tým zázračným dňom?

Odpoveď je jednoduchá – Zázračné dieťa. Príchod zázračného Božieho dieťaťa na túto zem. Narodenie dieťaťa, ktoré každý rok s rovnakou radosťou oslavujeme, lebo vieme, že to nie je obyčajné dieťa, ale Božie dieťa. Boží syn, ktorý jediný dal nášmu životu zmysel a cieľ. Ktorý jediný ukázal prečo a ako žiť. Ktorý jediný nás vedie nie po utrpenie, ale aj cez utrpenie. Ktorý jediný nás vedie nie po smrť, ale aj za hranice smrti.

A táto pravda je tak silná, že kvôli nej sa najprv schádzame vo svojich rodinách a potom naše kroky dokonca uprostred noci vedú a budú v tieto dni častejšie viesť do Božieho chrámu.

Pomyslíte si, Štedrý deň, táto noc, tieto sviatky sú tak krásne, ale my by sme chceli, aby aj ostatné dni, aj ostatné noci boli krásne a mali čaro pokoja.

To už záleží len od nás. Ako sa otvoríme Kristovi. Každé Vianoce sú nová šanca otvoriť sa ešte viac Kristovi. Žiaľ, niektorí chápu Vianoce len ako čosi citové – to môže naplniť človeka len na niekoľko hodín. Kto však chápe Vianoce nielen ako chvíľu pripomenutia si narodenia Krista, ale ako svoje narodenie pre Krista, ten môže, tak povediac, mať Vianoce stále. Ako to dokázať?

Sv. Ján nám vo svojom evanjeliu dáva tú najplnšiu odpoveď: „Veď Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal večný život.“ Všetci veríme, že Boh poslal na svet svojho syna, dôkazom toho je naša účasť v Božom chráme, ktorou opätujeme Božiu lásku. To je správne, ale nesmie nám to stačiť. Treba si prerozjímať aj ďalšie slová, aby každý, kto uverí, nezahynul, ale mal život večný.

Každé Vianoce prežiť naplno znamená ešte viac uveriť, ale nie tak, ako nám pasuje, ale ako žiada Kristus. Lebo len v takejto viere má človek istotu, že nezahynie, a že nežije pre nejaký nezmyselný koniec.

Môžeme to pochopiť i na tomto príklade. Provinciál jezuitov spomína, ako sa stretli dve ženy. Jedna sa sťažovala, plakala, mala problémy s mužom, už nevedela ako ďalej. Druhá jej odpovedala: „Ja ti neviem poradiť, ale viem jedno, ako ti môžem pomôcť, pôjdem s tebou do kostola, lebo utrápeným len Boh pomôže...“ Áno, v tých najťažších chvíľach, ale vôbec v celom živote tou najväčšou istotou, silou, záchranou je Kristus.

Na koľkých príbehoch, ktoré sa udiali práve na Vianoce to môžeme pochopiť. My sa dnes povzbuďme aspoň na jednom z nich, ktorý spomína istý letec. Hovorí takto: „Na Štedrý deň som sedel v kabíne malého lietadla a čakal som na kapitána. Tu zrazu sa ocitol pri mne asi 9-ročný chlapec. Ukázal na prázdnu stoličku a opýtal sa: „To je pre kapitána?“ Vedel som, že kapitán je človek dobrého srdca, že sa nebude hnevať, a preto som mu povedal, nech si na chvíľu sadne. Keď prišiel kapitán, usmial sa na neho. „Už si štartoval niekedy lietadlo?“ spýtal sa ho. Zobral si ho na kolená a keď dostal povolenie na štart, ukázal mu, ktorý gombík má stlačiť a ktorú páku pohnúť. Potom si ho matka zobrala k sebe a kapitán mu ešte stihol povedať: „Radostné Vianoce chlapče.“ Chlapec odpovedal: “Ďakujem, to už mám pán kapitán.“ Potom prebiehal krátky 40 minútový let. A pilot hovorí ďalej: Keď sme na druhý deň boli opäť v lietadle, vítala nás letuška so slovami: „Bola tu jedna matka, ktorá vám nechala dózu plnú čokolády a list.“ V liste bolo napísané: Vážený pán kapitán, veľmi pekne Vám ďakujem, že môj chlapec mohol byť včera s vami vo vašej kabíne. Má rakovinu, podrobil sa ťažkej chemoterapii. Do nemocnice sme ho viezli dlhé hodiny autom. Keďže má rád lietadlá, splnili sme mu sen, domov letel lietadlom. Kto vie, či kedy bude môcť ešte letieť. Lekári mu dávajú len niekoľko dní života. Dali ste mu najkrajší vianočný darček, lebo ste mu prejavili kúsok tej lásky, čo nám na prvé Vianoce priniesol Kristus, ktorý je pre našu rodinu tým najdôležitejším kapitánom, ktorý je s nami v utrpení a ktorý je pre nás istotou večného života.“

Náš život to je akoby let. Pre niekoho kratší, pre iného dlhší. Každé Vianoce je medzipristátie, aby sme si znova uvedomili, že najistejší let je s kapitánom, ktorý sa volá Ježiš.

Má pre každého z nás voľné miesto, lebo prišiel kvôli každému z nás. Nie aby všetko bolo ako my chceme, ale aby sme mali istotu, že ide s nami. Chce nám cez ústa kňaza opäť povedať, že môžeme mať nielen požehnané Vianoce, požehnaných niekoľko dní, ale všetky dni nášho života. To je ten najväčší dar.

Ak to pochopíme, ak nanovo uveríme, potom ako ten chlapec môžeme aj tieto sviatky zvolať - Už mám, lebo viem, že aj po prežití týchto sviatkov môže byť v mojom živote ešte viac svetla, ktoré sa volá Božie svetlo a ktoré vám všetkým prajem. Amen.

« Späť na úvod

Dnes je 24.10.2017

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk