Kresťanská knižnica Púchov

Oborník v oblasti prevencie kriminality M. Schlesinger zaoberá sa s problémom manipulácie v školách a šikanou. Z praxe opisuje i kruté prípady. V jednom prípade išlo o skupinku štvrtákov zo ZŠ. Ich zábavky boli namierené na výzor a štýl obliekania spolužiaka. Nik z triedy sa ho nezastal. Najprv im musel nosiť školské tašky, potom desiatu i peniaze. Potom ho nútili jesť papier, kôru stromov, trávu. Jeho psychika to už nevydržala a pokúsil sa o sebevraždu. Keď potom prípad riešila polícia, rodičia malých šikanistov nechceli pripustiť, že ich synáčikovia sa mohli toho dopustiť! V druhom prípade si deti vybrali svoje obete pomocou lósu. V triede si vytypovali svoje obete, ktoré im nevyhovovali a lósom vybrali toho, kto bude obeťou dňa. Vylosované dievča na zemi nemilosrdne dokopali ostatní z triedy. Ledva vstala a došla domov. Mame povedala, že spadla zo schodov, ale mama neverila, začala konať.

Prípadov šikany v školách je veľa. Niekedy útočníkmi sú žiaci aj rodičia voči učiteľom. Treba poukázať aj na fakt, že niekedy i učitelia spravia chybné rozhodnutie. Na ich obhajobu treba povedať, že aj oni sú len ľudia, majú však vedieť priznať si svoje chyby, a sú povinní si ich aj odstraňovať. Ale keď učiteľ si „zasadne“ na žiaka a ho ponižuje, to je veľká chyba, to má zlý vplyv na duševný vývoj žiaka.

Jeden z dôvodov šikanovania je nevšímavosť okolia a navrávania si, že nás sa to netýka. Mnoho zlých vecí sa nemuselo stáť, keby niekto, napr. aj učiteľ včas zakročil, vec oznámil. V každej dobe je výchova veľmi dôležitá. Človek - žiak by si mal uvedomiť svoju dôležitosť. Bohužiaľ, dnes názor väčšiny sa stáva dogmou, skoro samozrejmosťou, i keď nás okráda o posledné zvyšky nášho „ja“. Názor:“ Ak nie si ako ostatní, nie si normálny“, proste ťa neprijímajú. Je to hrozné, zlé. Dnešná doba potrebuje dobrých učiteľov, ale najmä potrebuje dobré vzory.

Dnes je aj v trende slovíčko „vyskúšať“, môže ísť o skúšanie drogy, čo je vlastne priama konzumácia , teda vystavenie sa najväčšiemu riziku a už prvý pokus nemusí prežiť. V citových a partnerských vzťahov má toto slovko tiež značné postavenie, „vyskúšať si viac partnerov“. V istom rádiu pustili do éteru anketovú otázku, čo si myslia poslucháči o striedaní partnerov, či sú za, alebo za vernosť jednému. Prvý sa prihlásil sebavedomý mladý muž: „Tak ja ako bývalý študent zdravotníckej školy, hovorím jednoznačne, čím viac, tým lepšie.“ Moderátor: „A koľko máš rokov?“ Odpoveď: „dvadsaťsedem“. Moderátor: „A čo, slobodný, ženatý?“ Jeho odpoveď hovorí za všetko. „Rozvedený“. Čo k tomu dodať? Priamo v praxi vidíme, kam taká voľba speje. Použiť viacerých partnerov na to, aby sa človek niečomu priučil a aplikoval skúsenosti na niekom inom, je nielen neetické, ale aj nelogické. Každý človek je jedinečný, preto má rozdielne požiadavky, predstavy a pod., než niekto iný a to treba vedieť a rešpektovať. Nie je teda reálne učiť sa na úkor zneužitia niekoho iného. Treba tu dopovedať, že aké hodnoty uznáva taký človek?! Myslíte, že takýto človek vám zaručí istotu a oporu v živote? A tak sa dostáva človek, alebo v škole žiak do vzťahu uvažovania obchodnícky, bude stále hľadať niečo lepšie, bude prechádzať zo vzťahu do vzťahu, do pochybných vzťahov, nikdy nebude šťastný, a nikdy nedospeje k osobnej zrelosti a obyčajne ostane opustený. Ak sa niekto vychvaľuje sexuálnymi zážitkami, alebo používa vulgárne slová, svedčí o svojej nezrelosti. Počas besied na školách so študentmi 14 – 15 ročnými som si vypočul veľa zarážajúcich faktov, niektoré som zaznamenal do knihy a mohli by byť dobrou pomôckou pre pedagógov i pre rodičov.

Mládež, majte k sebe úctu, veď ste jedinečná nenahraditeľná ľudská bytosť. Každý si je strojcom vlastného šťastia alebo nešťastia. Pri hľadaní svojej životnej cesty to platí obzvlášť. Treba však byť im v tom nápomocný, to je úloha dospelých, kompetentných - rodičov i pedagógov. (Z knihy: Niečo nové pre život).

Z kresťanskej knižnice, Púchov, r. 2009.