Farnosť
Púchov

Katolícke noviny 8/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú tretiemu výročiu vypuknutia vojny na Ukrajine. K téme oslovili prešovského arcibiskupa Jonáša Maxima, ktorý začiatok vojny prežíval ešte ako predstavený mníšskeho studitského kláštora v Unive neďaleko Ľvova.

(s. 6 - 7) Pri príležitosti smutného výročia Katolícke noviny navštívili ukrajinský Užhorod, ktorý musí uživiť tisíce vojnových vysídlencov z celej krajiny. Spolu s Eduardom Burašom, ambasádorom Zakarpatska, tam priniesli humanitárnu pomoc. „Sme vďační za akúkoľvek pomoc zo Slovenska, pretože pokračuje k tým, ktorí ju potrebujú. Napríklad sviečky po úprave idú do oblastí pri fronte, kde nemajú svetlo a teplo, aby si nimi bežní ľudia zohrievali vodu a vojaci v zákopoch ruky,“ približuje slovenská rehoľníčka Marietta Nagyová, ktorá už dlhé roky slúži v Užhorode.

(s. 4 – 5) O prežívaní útrap vojny sa rozprávajú aj s ukrajinskou rehoľnou sestrou Anastasiou Mazurovou, ktorá pôsobí v Kyjeve. „Od začiatku vojny ma viac než rozhodnutia ruského prezidenta bolelo to, keď som v televízii počula bežných, obyčajných ľudí v Rusku, ako schvaľujú zásah na Ukrajine. Cítila som až telesnú bolesť z toho, koľko nenávisti v tých slovách bolo. Ako to môže jeden človek želať druhému?“ pýta sa ukrajinská rehoľníčka.

(s. 18) Katolícke noviny Píšu aj o tom, ako hovoriť s deťmi o ťažkých témach. „Treba o nich vždy komunikovať pravdivo, veku primerane, s rešpektom k emočnému prežívaniu, a to nielen detskému, ale aj nášmu vlastnému,“ radí psychologička Janka Bieščad.

(s. 16 – 17) Prinášajú tiež profil biskupa Štefana Vrableca, ktorý by sa 21. februára dožil sto rokov. O spomienky na rodáka zo Závodu a jeho pôsobenie v Ríme sa podelil bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

Katolícke noviny 7/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny píšu o kresťanskom umení. Pápež Ján Pavol II. povzbudzoval umelcov, aby sa nebáli nanovo vstúpiť na pôdu sakrálneho umenia. Výtvarník Cyril Uhnák však upozorňuje, že ani toto odporučenie nie je v slovenských reáliách bezproblémové. Umelci by mohli sakrálny priestor považovať za akýsi skúšobný priestor či experimentálne štúdio.

(s. 6) Zaoberajú sa kauzou mozaík svetoznámeho výtvarníka a kňaza Marka Rupnika, ktorý čelí obvineniam zo sexuálneho zneužívania. „Som presvedčený, že ďalší osud Rupnikových mozaík a obrazov treba riešiť spolu s odborníkmi na sakrálne umenie, terapeutmi i obeťami, zvlášť tými, ktoré už prešli uzdravujúcim procesom,“ hovorí morálny teológ Ján Viglaš.

(s. 7) Jedno z diel sa nachádza v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch. Vyjadrenie k dielu Marka Rupnika zaslal Katolíckym novinám aj biskup František Rábek, ktorý ho osobne roky pozná.

(s. 4 – 5) V tom, aké umenie považujeme za vhodné pre sakrálny priestor, sme prudérnejší než v minulosti, dokazuje historik a teoretik umenia Miroslav Haľák. „Chrám bol vždy priestor zhmotňovania abstraktných predstáv. Veď ak pod pojmom abstraktný rozumieme nepredmetný, teda zobrazujúci niečo, čo nie je bežnej, zmyslovo uchopiteľnej povahy, potom je celé sakrálne umenie abstraktné.“

(s. 10) Rímska cirkev prešla od ranokresťanských základov až po novovek búrlivým vývojom. Odrazil sa aj na sakrálnom umení a jeho vnímaní. Neustále stojíme pred otázkou, či a ako môžeme vyjadriť neuchopiteľného Boha uchopiteľným spôsobom - umením.

(s. 14 – 15) Prinášajú reportáž z Liptovského Jána. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne prešiel nedávno výraznou obnovou, ktorá priniesla nečakané cenné objavy. Napríklad kryptu pod podlahou s 27 truhlami, telesnými pozostatkami a vytesanými krstnými menami zosnulých v latinskom jazyku aj s rokom úmrtia.