Farnosť
Púchov

Avízo na nové číslo Katolíckych novín

Katolícke noviny 16 – 17/2025

(s. titulka, 3) Najnovšie Katolícke noviny vychádzajú ako sviatočne veľkonočné dvojčíslo. Na 64 stranách ponúkajú viacero zaujímavých rozhovorov, profilov a reportáží. V úvode sa duchovným slovom prihovára kňaz Peter Sykora, ktorý ponúka návod, ako môžeme žiť veľkonočnú nádej v praxi.

(s. 4 - 5) Vo sviatočnom vydaní sa Katolícke noviny rozprávajú s úspešným paralympionikom Jánom Riapošom. Držiteľ viacerých olympijských medailí sa do každej sféry svojho života snaží vpustiť Boha. „Je moja jediná ochrana, ktorá ma dokáže správne viesť v mojich rozhodnutiach,“ hovorí Ján Riapoš, ktorý zlatú medailu z paralympiády v Paríži venoval ako obetný dar v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

(s. 32 – 33) Prinášajú sviatočný rozhovor s rožňavským biskupom Stanislavom Stolárikom, ktorý na konci februára oslávil okrúhle životné jubileum a zároveň si pripomína desať rokov biskupskej služby v Rožňavskej diecéze. „Naučil som sa tu tešiť z maličkostí,“ rozpráva biskup Stanislav Stolárik.

(s. 6 – 7) Približujú výrobu originálnych, ručne maľovaných ornátov z dielne mladej výtvarníčky Zuzany Omelchenko. „Keď kňaz zopne alebo roztvorí ruky, motív ornátu sa postupne mení. Vnímam ho ako pohyblivý obraz. Treba sa zamerať nielen na ústredný motív, ale aj na to, aký obraz vznikne pohybom,“ vysvetľuje Zuzana Omelchenko.

(s. 12 - 15) Katolícke noviny navštívili tiež rodinné vinárstvo manželov Margity a Ladislava Šebovcov, ktorí okrem klasických vín vyrábajú aj omšové. Šebovci čitateľov prevedú celým komplexom vinárstva, ktorého súčasťou okrem viníc a pivníc je aj Kaplnka Ducha Svätého.

(s. 20 - 21) Prinášajú príbeh Šimona Jakuša, ktorý si srdcia divákov získal ako televízna postava Wolfi. Obľúbený herec, ktorý sa narodil s downovým syndrómom, búra svojou osobnosťou všetky predsudky. „Šimi teraz žije svoj sen, ktorý je hlavne veľkou Božou milosťou a požehnaním,“ hovorí Šimonova mama Terézia.

(s. 26 – 27) Ako vyzerá služba pápežského sakristiána? To približuje augustinián Pavol Benedik, ktorý vo Vatikáne slúžil v blízkosti pápežov trinásť rokov. „Nikdy by mi to nenapadlo, ale život je zvláštny,“ pousmeje sa augustinián.

(s. 36 – 37) Predstavujú tiež fotografa Martina Magdu, ktorý už dlhé roky cez objektív prináša pohľad na cirkevné dianie. Ako mladý pritom začínal pri muzike. K fotografovaniu presedlal vďaka kňazovi.

(s. 30 – 31) Floristka Andrea Zelinová radí, ako pristupovať ku kvetinovej výzdobe v kostole. „Žiadny kvet sám osebe nie je gýč,“ poznamenáva floristka, ktorá svoje umenie predstavila aj pri návšteve pápeža Františka na Slovensku.

(s. 10 - 11) Píšu aj o novom svätcovi, Carlovi Acutisovi, ktorý bude kanonizovaný 27. apríla. Na chrbte batoh, pod pazuchou notebook, v rukách fotoaparát a v srdci Ježiš. Príklad moderného chalana so svätožiarou Carla Acutisa je hodný nasledovania. Hovorí o tom aj kňaz Martin Majda, ktorý so spišskými bohoslovcami zostavil litánie k tomuto novodobému apoštolovi.

Katolícke noviny 15/2025

(s. 1, 2, 10) Najnovšie Katolícke noviny prinášajú reportáž z národnej púte v Ríme, na ktorú v rámci Jubilejného roka putovali veriaci z celého Slovenska.

(s. 3) V rámci témy týždňa sa Katolícke noviny venujú príprave na Veľkú noc. S pátrom Michalom Zamkovským rozoberajú veľkosť obety Ježiša na Veľkú noc a aký to má pre nás odkaz v súčasnej dobe.

(s. 4 – 5) Rozprávajú sa s pátrom Ľudovítom Alexandrom Melom, ktorý už dvadsaťpäť rokov spovedá v rímskej Bazilike Santa Maria Maggiore. Hovorí, že rozdiely medzi penitentmi z rozličných krajín sú veľké. „Afričania z bývalých francúzskych kolónií sú perfektní, mali dobrých misionárov. Horšie je to s anglofónnymi veriacimi, tam cítiť povrchnosť. Lepšie je to s veriacimi z postkomunistických krajín, tam je zdravý základ viery,“ približuje páter svoje skúsenosti.

(s. 6 - 7) Boli sa pozrieť, ako prebieha príprava tradičnej hranej krížovej cesty na Veľký piatok v centre Prešova. „Do ulíc prichádzame s cieľom, aby sme priblížili udalosti Veľkej noci aj tým, ktorí nikdy nevošli do kostola. Celé tie roky preto každému hovorím, že my nehráme divadlo, ale je to forma evanjelizácie,“ hovorí Martina Baňasová, ktorá hranú krížovú cestu režíruje.

(s. 12) Kňaz Peter Sykora sa v Duchovnej obnove zamýšľa nad srdcom človeka. Ľudské srdce je podľa neho miesto najväčších protikladov, jeden z najväčších paradoxov stvorenia. Dokáže milovať do krajnosti, ale aj raniť do hĺbky.

(s. 16 – 17) Prinášajú príbehy troch rehoľných sestier z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vo Vrícku, ktoré spomínajú na Akciu R – likvidáciu ženských reholí počas komunistického režimu.

Ktolícke noviny 14/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú životu so zdravotným znevýhodnením. Psychológ Jakub Mihaľo radí, ako zvládnuť úskalia, ktoré prináša spolužitie s človekom s hendikepom. „Zameraním sa na pozitívne stránky a malé úspechy svojho blízkeho vidíte, že postihnutie nemusí byť len prekážka, ale aj príležitosť pre celý rodinný systém učiť sa trpezlivosti a vzájomnej empatii,“ hovorí psychológ

(s. 4 – 5) Rozprávajú sa s pátrom Brankom Tupým z Komunity Kráľovnej pokoja, ktorý sa už vyše tridsať rokov venuje duchovnej i sociálnej službe ľuďom so zdravotným znevýhodnením. „Ako sa hovorí, naši klienti sú inak obdarovaní, ale okrem mentálneho obmedzenia majú aj ďalší problém a to je, že nemajú nikoho za sebou, žiadne rodinné zázemie. Takže sa skutočne snažíme vytvoriť im pocit rodiny, domova,“ približuje páter Branko.

(s. 16 – 17) Prinášajú profil úspešnej športovkyne a olympijskej medailistky v športovej streľbe Veroniky Vadovičovej. „Najlepšia je mama, keď nevyhrám, okamžite odľahčí situáciu. Vraj mám byť rada, že som sa o víťazstvo podelila s ostatnými. Ona ma naučila, že všetko zlé je na niečo dobré,“ hovorí Veronika Vadovičová.

(s. 6 - 7) Na reportáž sa vybrali za dobrovoľníkmi z občianskeho združenia Vŕby, ktoré už dvadsať rokov sprevádza onkologických pacientov. „Nie sme lekári, duchovní ani psychológovia. Sme tu nato, aby sme pacientov vypočuli, tíšili a zmierňovali ich osamelosť,“ vysvetľuje Viktória Vasilenková, projektová manažérka a predsedníčka združenia.

(s. 10) Približujú príbeh Veroniky Lačnej, herečky s Downovým syndrómom banskobystrického Divadla z Pasáže. „To, že naša dcéra bude mať Downov syndróm, sme vopred nevedeli. Dozvedeli sme sa to až po jej narodení,“ hovorí mama Mária.

(s. 13) Pri príležitosti 20. výročia úmrtia pápeža Jána Pavla II. si na neho spomínajú s bývalým redaktorom KN Ľudovítom Malíkom, ktorý mapoval koniec jeho pontifikátu na vatikánskej pôde. Ako redaktor Vatikánskeho rozhlasu, kde pracoval od roku 2000, videl, aké to mal pápež ťažké.

Ktolícke noviny 13/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú téme zmierenia. „Zmierenie nastáva medzi dvoma ľuďmi alebo medzi človekom a Bohom. Je to akoby úkon z oboch strán. Odpustenie je naproti tomu jednostranné. Dá sa povedať, že je to prejav určitej veľkodušnosti,“ vysvetľuje kňaz a biblista Marek Vaňuš.

(s. 6 - 7) Na reportáž sa Katolícke noviny vybrali na akademickú pôdu Teologickej fakulty Trnavskej univerzity – na prednášku arcibiskupa Róberta Bezáka. Dekan fakulty Marek Šmid povedal, že si ju prišli vypočuť skupiny ľudí, ktorí sa snažili navzájom k sebe priblížiť. „To, že tu bol, to mu patrí, to je niečo, čo mu prináleží a možnože nám všetkým to aj pomôže,“ verí Marek Šmid.

(s. 4 - 5) O zmierení s Bohom sa Katolícke noviny rozprávajú s lídrom Spoločenstva Martindom Máriom Tomášikom. „Poďme za ním so všetkým, čo v živote máme. Strach, bolesti, úzkosti, zlyhania, hriechy, veci, za ktoré sa hanbíme. Nebojme sa ísť do Božej náruče vo sviatosti zmierenia,“ hovorí Mário Tomášik.

(s. 16 – 17) Prinášajú tiež svedectvá o zmierení s Bohom, s ľuďmi i so sebou. Kňaz Ivan Šulík spomína na prípad známeho, ktorý bol dlhý čas v kóme. „Jednu nedeľu popoludní prišla za mnou jeho vnučka, či by som mu dal pomazanie. Vo chvíli, keď som k nemu prišiel, sa zrazu z kómy prebral a po dlhých desaťročiach sa vyspovedal. Po spovedi sa rozplakal a viackrát zopakoval slová: Boh na mňa nezabudol,“ približuje svedectvo Ivan Šulík.

(s. 14 - 15) V rámci prípravy na národnú púť do Ríma pri príležitosti jubilejného roka prinášajú rozhovor so sprievodcom pútnikov Martinom Mojžišom. „Záleží mi na tom, aby sa teraz každý deň začínal návštevou pápežskej baziliky a prechodom cez svätú bránu. To je najpodstatnejšia časť púte v jubilejnom roku a má pred všetkým prednosť,“ hovorí Martin Mojžiš.

Katolícke noviny 12/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú téme samoty. S psychológom Jurajom Holdošom rozoberajú tému epidémie osamelosti, ktorá je charakteristická pre 21. storočie. Neprežívajú ju len starší, týka sa aj mnohých mladých.

(s. 4 – 5) O tom, ako kňaz prežíva samotu a v čom môže byť samota osožná, sa rozprávajú s kňazom Jozefom Kozákom. Samotu cítil napríklad po preložení do novej farnosti, v ktorej nemal nadviazané žiadne vzťahy. „Pocit samoty bol o to silnejší, keď som zo života plného vzťahov, kontaktov a stretnutí prišiel na miesto, ktoré nebolo zvyknuté na komunikáciu či delenie sa o svoj čas s kňazom,“ približuje Jozef Kozák.

(s. 6 - 7) V rámci reportáže navštívili dlhoročnú čitateľku Katolíckych novín pani Alžbetu Ilavskú, ktorá žije v domove pre seniorov. Katolícke noviny berie do rúk každý deň. Postupne ich prečíta celé, prečítané články si zakaždým označí krížikom. Čitateľom odovzdáva aj vzácny odkaz: „Kto chce, aby mu Pán Boh pomáhal, nech ho ráno prosí, kým má čistý rozum. Večer nech mu ďakuje za celý deň, že mu bol na pomoci.“

(s. 10) Samota nemusí byť vždy na škodu. Páter Jozef Šuppa vysvetľuje, že občas sa potrebujeme odlúčiť od toho, čo nás rozptyľuje. „Potrebujeme zažívať ticho, ktoré nie je prázdnom ani naším nepriateľom, ale je pre nás, naopak, prameňom múdrosti, sily a uzdravenia,“ hovorí Jozef Šuppa.

(s. 18) V rubrike Rodina píšu o tom, ako prijať starosti a kríže, ktoré občas prináša život v rodine. „Rodičia, ktorí napriek zdravotnému hendikepu prijali svoje dieťa v dôvere, že Pán ich nenechá bez pomoci, môžu svedčiť o veľkých veciach. Obrazne povedané, sú stromom uprostred vyprahnutej púšte, s koreňmi stabilne napájanými blahodarnou vodou,“ povzbudzuje kňaz Ján Knapík.

(s. 14 – 15) S jubilejným rokom súvisí aj zvýšená miera pútí a veľkých podujatí. S odborníkom na bezpečnosť Martinom Kráľovičom sa preto Katolícke noviny pozreli na to, ako pri hromadných podujatiach dbať na svoju bezpečnosť a čo robiť v krízových situáciách.

Katolícke noviny 11/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú trendu tridentskej liturgie a vysvetľujú zmeny v liturgii, ktoré prišli po Druhom vatikánskom koncile. Vojtech Nepšinský spomína, ako vyzerali sväté omše slávené starým spôsobom, a tiež hovorí, v čom vidí ovocie reformy liturgie.

(s. 4 – 5) O tom, prečo sa pre tridentské liturgie Cirkev rozhodla, sa rozprávajú s liturgistom Štefanom Fábrym. „Liturgická reforma po Druhom vatikánskom koncile ,nespadla z neba‘. Už pred koncilom existovalo celé ,hnutie‘ tých, ktorí volali po tom, aby sa ,zakonzervovaná‘ stredoveká liturgia prispôsobila súčasnému človeku.“

(s. 6 - 7) Píšu tiež o tom, že liturgickej reforme predchádzalo dlhoročné úsilie. Celá liturgická reforma vychádzala zo Svätého písma, tradície prvotnej Cirkvi, teológie Druhého vatikánskeho koncilu a pastoračných potrieb veriacich.

(s. 10) S kňazom Jurajom Valúšekom, ktorý tridentskú liturgiu zvykol sláviť, sa pozreli na to, čo dnes ľudí priťahuje k tejto liturgii.

(s. 16 – 17) V Jubilejnom roku 2025 slávi pápež František 12. výročie pontifikátu. Svätý Otec počas svojho pontifikátu neustále prejavuje blízkosť chorým aj trpiacim, hoci sám často bojoval a bojuje s chorobou či bolesťami.

(s. 20) Prečo niektorí ľudia prijímajú Eucharistiu pokľačiačky? Je to v poriadku? Aký postoj k tomu zaujať? Znie otázka čitateľa Katolíckych novín, na ktorú mu odpovedá odborník na liturgiku Vladimír Kiš.

Katolícke noviny 10/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú vstupu do Pôstneho obdobia. Pôstne obdobie pozýva nielen k pokániu, ale aj k osobnému obráteniu v srdci. „Je nutné uvedomiť si, že najdôležitejší je vzťah s Bohom,“ hovorí Dušan Hricko z rehole bosých karmelitánov.

(s. 4 – 5) O význame pôstu a aj o tom, ako ho praktizovať v dnešnej hektickej dobe, sa rozprávajú s plzenským biskupom Tomášom Holubom. „Určite to odporúčam, ale zároveň zdôrazňujem, že pôst nemá byť pre človeka príliš náročný. Ak to tak bude, môže to v polovici vzdať a bude frustrovaný, že to nedal. Ale aj tu treba začať malými krôčikmi.“

(s. 6 – 7) Na reportáž sa tentoraz vydali do Sebechlieb, kde majú jubilejný chrám - Kostol sv. Michala, archanjela. Kostol sv. Michala, archanjela, s logom jubilea sa týči uprostred dediny, hneď vedľa historickej budovy fary.

(s. 10) Profesor, kňaz Anton Adam vysvetľuje, prečo sa Pôstne obdobie začína práve Popolcovou stredou. „Po odpočítaní nedieľ, v ktorých sa nedržal pôst, pretože pripomínali Ježišovo zmŕtvychvstanie, však pôst trval len 36 dní. Pridali sa teda štyri chýbajúce dni: od stredy do soboty, aby bolo 40 dní, podľa príkladu Ježiša, ktorý sa postil na púšti.“

(s. 16 – 17) Radia tiež, ako využiť pôst na duchovný rast a osobné obrátenie, pričom prinášajú aj príbeh obrátenia Orsolye Kovács (Oršole Kováč), ktorá bola pokrstená v Reformovanej cirkvi, no dnes už patrí do Katolíckej.

Katolícke noviny 9/2025

(s. 3, 10) Najnovšie Katolícke noviny píšu o umelej inteligencii. Ako funguje, aké je jej využitie, ale aj aké riziká prináša, približuje IT novinár Ondrej Macko. „V súčasnom stave umelá inteligencia sama nerozmýšľa. Pracuje s existujúcimi poznatkami, ktoré nachádza na internete, a spracováva ich podľa prednastavených algoritmov. V tomto štádiu vývoja teda nie je schopná samostatného rozhodovania o morálnych otázkach,“ vysvetľuje Ondrej Macko.

(s. 4 – 5) O morálnych otázkach spojených s umelou inteligenciou sa rozprávajú s teológom Radovanom Šoltésom. „Predstavte si, že budete mať k dispozícii všetky informácie, ktoré ľudstvo zozbieralo a vytvorilo. K nim však priraďme aj tie, ktoré sa týkajú napríklad ľudského správania - ako čo najefektívnejšie klamať, manipulovať, ovplyvňovať, zneužívať a podobne. Umelá inteligencia bude mať v malíčku všetky psychologické techniky a praktiky tej najefektívnejšej manipulácie,“ hovorí Radovan Šoltés.

(s. 6 - 7) Katolícke noviny navštívili tiež Spojenú školu sv. košických mučeníkov v Košiciach, kde gymnazisti na hodinách informatiky pracujú aj s umelou inteligenciou. Digitálna koordinátorka Lucia Palková hovorí, že žiakom treba ukázať, že učitelia nie sú proti, ak sa umelá inteligencia používa etickým spôsobom. „Tomu ich treba naučiť. Nezakazovať, lebo to sa v dnešnej dobe jednoducho nedá. Bolo by to zbytočné, vývoj nezastavíme,“ tvrdí digitálna koordinátorka.

(s. 18) Praktické rady, ako v rodine nastaviť pravidlá pri používaní technológií, ponúka salezián Jozef Luscoň. „Pred nami je jedna epochálna výzva - zvládnuť vplyv médií. Často sa stáva, že rodičia majú doma dieťa, ale to už svojimi vzťahmi, naviazanosťami či záujmami nepatrí im. Preto je nevyhnutné urobiť si domáci projekt na zvládnutie médií,“ radí salezián.

(s. 20) Kňaz Anton Adam odpovedá na čitateľskú otázku, či je možné pristúpiť k sviatosti zmierenia prostredníctvom moderných technológií, cez telefón alebo videohovor.

(s. 16 – 17) V poslednom fašiangovom čísle sa tiež dočítate o kňazovi, výkonnom sekretárovi Konferencie biskupov Slovenska Ivanovi Ružičkovi, ktorý našiel záľubu vo varení a pečení. Napiekol pre Katolícke noviny fašiangové šišky a prezradil aj recept od svojej babičky.

Katolícke noviny 8/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny sa venujú tretiemu výročiu vypuknutia vojny na Ukrajine. K téme oslovili prešovského arcibiskupa Jonáša Maxima, ktorý začiatok vojny prežíval ešte ako predstavený mníšskeho studitského kláštora v Unive neďaleko Ľvova.

(s. 6 - 7) Pri príležitosti smutného výročia Katolícke noviny navštívili ukrajinský Užhorod, ktorý musí uživiť tisíce vojnových vysídlencov z celej krajiny. Spolu s Eduardom Burašom, ambasádorom Zakarpatska, tam priniesli humanitárnu pomoc. „Sme vďační za akúkoľvek pomoc zo Slovenska, pretože pokračuje k tým, ktorí ju potrebujú. Napríklad sviečky po úprave idú do oblastí pri fronte, kde nemajú svetlo a teplo, aby si nimi bežní ľudia zohrievali vodu a vojaci v zákopoch ruky,“ približuje slovenská rehoľníčka Marietta Nagyová, ktorá už dlhé roky slúži v Užhorode.

(s. 4 – 5) O prežívaní útrap vojny sa rozprávajú aj s ukrajinskou rehoľnou sestrou Anastasiou Mazurovou, ktorá pôsobí v Kyjeve. „Od začiatku vojny ma viac než rozhodnutia ruského prezidenta bolelo to, keď som v televízii počula bežných, obyčajných ľudí v Rusku, ako schvaľujú zásah na Ukrajine. Cítila som až telesnú bolesť z toho, koľko nenávisti v tých slovách bolo. Ako to môže jeden človek želať druhému?“ pýta sa ukrajinská rehoľníčka.

(s. 18) Katolícke noviny Píšu aj o tom, ako hovoriť s deťmi o ťažkých témach. „Treba o nich vždy komunikovať pravdivo, veku primerane, s rešpektom k emočnému prežívaniu, a to nielen detskému, ale aj nášmu vlastnému,“ radí psychologička Janka Bieščad.

(s. 16 – 17) Prinášajú tiež profil biskupa Štefana Vrableca, ktorý by sa 21. februára dožil sto rokov. O spomienky na rodáka zo Závodu a jeho pôsobenie v Ríme sa podelil bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

Katolícke noviny 7/2025

(s. 3) Najnovšie Katolícke noviny píšu o kresťanskom umení. Pápež Ján Pavol II. povzbudzoval umelcov, aby sa nebáli nanovo vstúpiť na pôdu sakrálneho umenia. Výtvarník Cyril Uhnák však upozorňuje, že ani toto odporučenie nie je v slovenských reáliách bezproblémové. Umelci by mohli sakrálny priestor považovať za akýsi skúšobný priestor či experimentálne štúdio.

(s. 6) Zaoberajú sa kauzou mozaík svetoznámeho výtvarníka a kňaza Marka Rupnika, ktorý čelí obvineniam zo sexuálneho zneužívania. „Som presvedčený, že ďalší osud Rupnikových mozaík a obrazov treba riešiť spolu s odborníkmi na sakrálne umenie, terapeutmi i obeťami, zvlášť tými, ktoré už prešli uzdravujúcim procesom,“ hovorí morálny teológ Ján Viglaš.

(s. 7) Jedno z diel sa nachádza v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch. Vyjadrenie k dielu Marka Rupnika zaslal Katolíckym novinám aj biskup František Rábek, ktorý ho osobne roky pozná.

(s. 4 – 5) V tom, aké umenie považujeme za vhodné pre sakrálny priestor, sme prudérnejší než v minulosti, dokazuje historik a teoretik umenia Miroslav Haľák. „Chrám bol vždy priestor zhmotňovania abstraktných predstáv. Veď ak pod pojmom abstraktný rozumieme nepredmetný, teda zobrazujúci niečo, čo nie je bežnej, zmyslovo uchopiteľnej povahy, potom je celé sakrálne umenie abstraktné.“

(s. 10) Rímska cirkev prešla od ranokresťanských základov až po novovek búrlivým vývojom. Odrazil sa aj na sakrálnom umení a jeho vnímaní. Neustále stojíme pred otázkou, či a ako môžeme vyjadriť neuchopiteľného Boha uchopiteľným spôsobom - umením.

(s. 14 – 15) Prinášajú reportáž z Liptovského Jána. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne prešiel nedávno výraznou obnovou, ktorá priniesla nečakané cenné objavy. Napríklad kryptu pod podlahou s 27 truhlami, telesnými pozostatkami a vytesanými krstnými menami zosnulých v latinskom jazyku aj s rokom úmrtia.