Farnosť
Púchov

Celodenné eucharistické adorácie v stredu

Prebývanie pred tvárou Eucharistie je stretnutím s Nebeským kráľom. Prečo by sme sa ho mali zúčastniť a neodchádzať od Neho preč? Aj Kristus požiadal učeníkov v záhrade v Getsemani: „Nemohli ste aspoň hodinu bdieť so mnou?“

Nájsť si čas a tráviť ho s Ježišom v Eucharistii je recept na nájdenie úľavy pre dušu, ktorú tak veľmi potrebuje každý z nás.

Adorácia je jedným z najkrajších spôsobov modlitby. Zvyčajne počas adorácie je odhalená Najsvätejšia sviatosť a hostia je umiestnená v zlatej alebo striebornej monštrancii. Aj keď nie je vystavená Najsvätejšia sviatosť, môžeme sa modliť pred svätostánkom s prítomným Ježišom. Ježiš nás aj tak počuje a teší sa dôvernej chvíli.

Aj svätí Otcovia sa k tomuto spôsobu modlitby vyjadrili:„… V rozmanitých podobách /Cirkev/ s radosťou zakúša, ako sa neustále potvrdzuje prísľub: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20), no vo svätej Eucharistii, kde sa chlieb a víno premieňajú na Pánovo telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto prítomnosti.“ /Encyklika Jána Pavla II., Cirkev žije z Eucharistie, Ecclesia de Eucharistia, 1./

Človek, ktorý žije v klamstve, že si stačí sám a že za všetko, čím je a aký je - aj v duchovnej oblasti - vďačí sám sebe, nie je schopný adorácie. A tiež človek, ktorý nevie čakať, lebo je netrpezlivý. V adorácii totiž oslovujeme Boha, ktorý nemusí hneď a na všetko odpovedať a najmä nie tak, ako si to ľudsky predstavujeme.

Tento čas spojenia s Bohom, „Vesmírny summit“ ako raz nazval sv. omšu duchovný otec Roman Seko z Rodinkova, je aj adorácia. Vďaka ochote našich kňazov a obetavých kresťanov sa koná v niektoré štvrtky po sv. omši a každú stredu od rána až do večera. Zabezpečiť neustálu prítomnosť veriacich pri Eucharistickom Ježišovi je náročná úloha. Preto na tomto mieste chcem vyjadriť vďaku pani Marte Červenej, Oľge Minárikovej, Margite Bašovej, Jozefíne Chanovej, Zdenke Loduhovej, Nelke Jureňovej, Márii Capákovej, Zdenke Loužeckej, Antónii Stryčkovej, Eve Támovej, Zuzke Čuharovej, Márii Salamovej, Eve Dvorščikovej, Márii Goldovej, Alžbete Vidovej i mnohým ďalším, ktorí potichu prídu pre oltár sa porozprávať s Ježišom a vyprosiť tak mnohé milosti pre nás všetkých. Toto je znak živej farnosti. Naše púchovské farské spoločenstvo má budúcnosť.

Fero Bašo