Farnosť
Púchov

Smernica o krste detí, ktorých rodičia nie sú sobášení podľa noriem kánonického práva

Úvod

Členovia diecézneho tribunálu sa zaoberali otázkou pastoračných aktivít vo vzťahu k rodičom, ktorí predkladajú žiadosť o krst svojich detí a sami nemajú usporiadané manželstvo v duchu viery, v ktorej chcú pokrstiť svoje dieťa a v ktorej sa zaväzujú ho vychovávať. Pastorační kňazi sa snažia využiť žiadosť o krst dieťaťa a kontakty, ktoré nadviazali s rodičmi pri tejto príležitosti, aby podľa možností priviedli rodičov k rozhodnutiu usporiadať si manželstvo podľa kresťanských zásad. Nedá sa však odhliadať od stálej cirkevnej doktríny o tom, že krst je sviatosť nevyhnutne potrebná k spáse, v dôsledku čoho otázka udelenia tejto sviatosti dieťaťu nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov. Na druhej strane zase má kňaz povinnosť s láskou pripomenúť takýmto rodičom požiadavky spojené s krstom, ktoré prijíma ich dieťa a odovzdať im učenie Cirkvi.

Cirkev sa musí neúnavne usilovať aj ľuďom z rodín, ktorých pastorácia je sťažená z vyššie uvedeného dôvodu, ponúkať prostriedky spásy. Duchovní pastieri majú vedieť, že z lásky k pravde sú povinní dobre rozlišovať rôzne situácie. Pre tých, čo nemajú úplnú prirodzenú rodinu, treba širšie otvoriť brány tej veľkej rodiny, ktorou je Cirkev a ktorá sa stelesňuje v diecéznej a farskej rodine. Nik nie je na tomto svete bez rodiny, lebo Cirkev je domovom a rodinou pre všetkých, najmä však pre tých, čo "sa namáhajú a sú preťažení" (por. FC 84, 85).

Aby sme sa vyhli rozdielnostiam v prístupe zo strany jednotlivých pastoračných kňazov v takýchto situáciách a rešpektovali jednotné kritéria prístupu, po prediskutovaní tejto otázky s členmi cirkevného súdu pripomínam a potvrdzujem zásady, ktoré platia doteraz a zároveň pridávam nové usmernenia.

V súlade s doterajšou praxou vysluhovania sviatosti krstu treba udeliť krst deťom, pre ktoré to žiadajú rodičia alebo ich právni zástupcovia, ak tieto osoby deklarujú, že sú veriace a zaviažu sa, že deti budú vychovávať vo viere, v ktorej budú pokrstené, pričom nech sa dodrží to, čo nasleduje.

Pravidlá pri posudzovaní žiadosti o krst dieťaťa

1. Nemá sa udeľovať sviatosť krstu malým deťom bez toho, aby o to požiadali rodičia alebo ich právni zástupcovia (s výnimkou situácie, keď je priamo ohrozený život dieťaťa a predpokladá sa súhlas rodičov).
2. K udeleniu krstu stačí žiadosť jedného z rodičov alebo právnych zástupcov.
3. Ak krst nahlasuje slobodná matka, praktizujúca katolíčka, ktorá vychováva dieťa sama a nežije v nedovolenom zväzku, krst sa má udeliť bez nejakých dodatočných požiadaviek.
4. Pokiaľ rodičia žijú v civilnom zväzku alebo v konkubináte a nedokážu uzatvoriť sviatostné manželstvo z dôvodu existovania kánonických prekážok, avšak praktizujú svoju vieru spôsobmi, ktoré sú pre nich možné a dovolené, dieťa treba pokrstiť, pričom treba požiadať o písomné osvedčenie aspoň jedného z rodičov, že sa zaväzuje vychovávať dieťa v katolíckej viere (vzor je v prílohe).
5. Pokiaľ o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte a pritom nemajú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, treba sa snažiť pastoračným rozhovorom priviesť rodičov dieťaťa k rozhodnutiu zosobášiť sa pred krstom dieťaťa. Kňaz však nesmie podmieňovať krst dieťaťa ich sobášom, nesmie ich nútiť k uzatvoreniu manželstva, ani žiadať písomné či ústne osvedčenie o tom, že sa zaväzujú prijať v budúcnosti sviatosť manželstva. V prípade odmietnutia uzatvoriť manželstvo sa môže udeliť krst, pričom treba žiadať od rodičov písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere (vzor v prílohe) a treba požiadať aj osobitné písomné osvedčenie od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky.
   Vzhľadom na učenie Cirkvi o nevyhnutnosti krstu pre spásu (KKC 1213), v prípade pochybností v otázkach udelenia krstu alebo odloženia krstu, sa treba rozhodnúť v prospech udelenia krstu.
   
   Pokiaľ však zjavne neexistuje nádej na katolícku výchovu dieťaťa (napr. rodič dáva najavo nesúhlas s vierou Cirkvi, hoci z neznámeho dôvodu žiada krst dieťaťa), treba krst odložiť a vysvetliť rodičom príčinu takéhoto rozhodnutia (kán. 868 § 1, 2°). Takéto rozhodnutie o odložení krstu kňaz môže konzultovať s biskupským úradom.
6. V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť, alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov. Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť – mať krstného – nie je absolútna.
7. Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť v inej farnosti, ale vtedy len na základe písomného povolenia vlastného farára. Takéto povolenie kňaz nemá odmietať, má ho však udeliť po pastoračnom rozhovore a náležitom poučení o podstate krstu.

V Žiline 13. 11. 2010
Prot. č. 2315/2010

+ Mons. Tomáš Galis
žilinský biskup