Farnosť
Púchov

oltár

Božské výzvy

Ide o výber zo slávnej knihy Ježišových naučení o spojení duše s Bohom od Marie Sevrayovej (1872-1966) s imprimaturom parížskeho biskupa Michela Potevina z r. 1955, vo Francii vydané už 9 krát.

Na konci Času, pred uzavretím Času chcem akoby vyčerpať všetky zámery Stvoriteľa. Je zapotreby veľa rozjímavých duší i uprostred davu. Nech sa duše u zoberajú, nech je všade rozsievaný kvas vnútorného života. Svet musí byť obnovený. Celá zem bude spievať svojmu Stvoriteľovi v Trojici, všetko čo dýcha. Vyvolený tvor môže ostať vo vzťahu k mojej voľbe nepozorný, alebo nedostatočne príchylný k tomu, čo po ňom chcem.- Žíznim dávať, horím túžbou. - Na kríži som vylial svoju krv, aby duše regenerovali. Duše ale musia prichádzať a hľadať túto krv horúcou modlitbou plnou viery. – Dôležitý je prítomný okamih, každá minúta.
Život je nádherný zázrak, dokonalá harmónia duše a tela, poriadok.- Prečo vyzývam duše k vnútornému životu, chcem svätcov. Nachádzam ich ale roztržité a stále sa náhliace kdesi.
Žíznim, aby som mohol komunikovať s dušami. Každý pokrstený by sa mal nechať mnou preniknúť. Duše potrebujú rozjímať, praktikovať milosrdnú lásku, nech majú neustále uprené oči na mňa, v práci, v utrpení, vo svojej vypráhlosti, znechutení a mnou aby sa nadchli.- Otvor oči dokorán, človeče, roztvor svoju dušu a udržuj ju rozvinutú, s pohľadom na mňa a s túžbou po mne, s vrúcnou túžbou, stále viac a viac zosilujúcou. Aby sa nenechávali strhovať prívalom vonkajších aktivít, žíznim po vnútorných dušiach, nech si zvyknú na určitú formu vnútornej samoty, tam ich očakávam, tam ma nájdu.(16).
Svätosť je pre všetkých. Treba vedieť vytrhnúť sa z vonkajšieho rozruchu a pritom v ňom naďalej ostať, teda duša by ostávala v mojej prítomnosti, v každom zamestnaní, v každom veku, dospelí i deti, to vyžaduje ale námahu. A oni sa stanú kvasom pre vnútorný život duše a budú strhovať ďalšie duše.
Nech všetky duše si uvedomia v sebe moju prítomnosť a miesto toho, aby sa zaoberali svojimi starosťami, svojim utrpením i radosťami, nech mi miesto toho o tom hovoria. Nech sa neustále vystavujú môjmu pôsobeniu, mojej milosti, môjmu svetlu, nech mňa nechávajú v sebe rozlievať môj Oheň.(18).
„Učiňme človeka k našemu obrazu a našej podobe.“ Prvotný plán Stvoriteľa bol úžasný. Poznávajme ho a ďakujme zaň. Podívaj sa dovnútra Najsvätejšej Trojice, tam nájdeš všetku silu a život, čerpaj z neho. Ako? Hovor často ku mne: „mám hlad a smäd po tebe, Bože“. Poď, nech ťa zasiahne oheň môjho Života, tak rád bych ťa chcel uviesť do nadprirodzeného života...“ Dušiam, ktoré by mi v sebe ponechali volný priestor, ktoré by ma nechali jednať, by som všetko uľahčil. – Snažiť sa treba v duši dosahovať čo možná najväčšej čistoty svedomia a chrániť sa i tých najmenších chýb, bez škrupuli, akýchkoľvek(úzkostlivá, malicherná svedomitosť, prehnane dôsledný). Škrupule sa mi neľúbia, zavierajú mi duše. Keď je zrkadlo zahmlené parou, nemôžem svoj obraz v ňom odrážať. To je veľmi dôležité. Nech sú duše priťahované tichom, rozjímaním a s veľkou starostlivosťou nech odpovedajú na všetky moje výzvy. Nech mi vzdávajú chválu za všetky dobrá, ktorými ich zahrňujem, i za tých, ktorí na to nemyslia, alebo to konajú nedostatočne. Chváľte ma aj za neživú prírodu, tiež za celé Stvorenie. Myslite na túto tajomnú prácu, ktorá sa deje v hlbinách duší, skôr, ktorá by sa tam odohrávala, keby duše dokázali pochopiť, že chcem vlastne vypočuť ich modlitby.(25).
Môžem povedať, dnes moja láska k človekovi je na svojom vrchole, pretože vidím prichádzať koniec Času, preto by som sa chcel z nej tešiť čo najviac. Svet ma veľmi uráža, miera nespravodlivosti pretiekla a keby ma moja Matka požiadala, aby sa už táto pohroma nepredlžovala, učinil by som to. Modlite sa horlivo! Človek by mal byť výchovou formovaný tak, aby bol preniknutý potrebou pripraviť mi poddajné duše, aby ma nasledovali ako kedysi rybári. Pochopte moju pálčivú bolesť, keď vidím, ako duše padajú po tisícich do pekla, zatiaľ čo je tu moja krv túžiaca ich zachrániť. – Žiadajte, proste a dostanete.(32).
Význam nemoci. Zasielam ich na ľudí, aby som ich učinil pozornejšími k Božským výzvam. Váž si človeče ten stav, do ktorého som ťa uviedol a nehovor, škoda, že nie som zdravý, bol by som urobil to a ono.(36).
Učiňme človeka k našemu Obrazu a Podobe. Bola to nádherná kompozícia duše a tela spojujúca ho s nižšou prírodou. Telo vplyvom a nadvládou, ktorú nad ním duša mala mať, sa malo stať vznešeným a telo malo slúžiť duši v harmonickej jednote. Celý človek mal oslavovať a chváliť Boha. Ale prišiel hriech, pád a toto telo človeka sa teraz podobá telu zvieraťa, padá však hlbšie, lebo zviera je na svojom mieste a neodkláňa sa od svojej vytýčenej úlohy, zatiaľ telo človeka... Kto preskúma následky hriechu? – Pôsobí mi potešenie priťahovať duše k štúdiu a k rozjímaniu o všetkom, čo som stvoril, aby tomu porozumel, chválil a miloval. Som Boh Otec Stvoriteľ v Trojici.(40). – V skutočnosti by stačilo, aby sa človek jednoducho postavil tvárou v tvár jednotlivým pravdám viery a bol nimi uchopený , len keby k nim prišiel s novým duchom, to znamená nie omrzený zvyklosťami a nezanesený toľkým prachom sveta.(48).
Horím túžbou hovoriť s človekom od srdca k srdcu, ako na začiatku. Je to moja nová výzva. Duše. Chcem ich privádzať ku mne do tajomstva mojej Tváre, do dôvernosti mojej podstaty, do božských oblasti. Potrebujete sa povzniesť vyššie, aby ste mohli čerpať z mojich nebeských pokladov silu a život, ktorými by ste sa sýtili a potom vyžarovali. Toľko vás milujem, veľmi túžim s vami komunikovať tak presvetlene , zamilovane, aby ste boli krásnejší. Držte sa na hore rozjímania.(51). Vnútorný život je neustále znovuzačínanie. Učenie katechizmu to jasne hovorí, zbožné čítanie tiež, ale pre mnohých sa to zastavuje na povrchu ich duše. Treba byť viac pozornejšími a dbať o čistotu duše.
Horím túžbou hovoriť s človekom od srdca k srdcu, ako na začiatku. Je to moja nová výzva. Duše. Chcem ich privádzať ku mne do tajomstva mojej Tváre, do dôvernosti mojej podstaty, do božských oblasti. Potrebujete sa povzniesť vyššie, aby ste mohli čerpať z mojich nebeských pokladov silu a život, ktorými by ste sa sýtili a potom vyžarovali. Toľko vás milujem, veľmi túžim s vami komunikovať tak presvetlene , zamilovane, aby ste boli krásnejší. Držte sa na hore rozjímania.(51). Vnútorný život je neustále znovuzačínanie. Učenie katechizmu to jasne hovorí, zbožné čítanie tiež, ale pre mnohých sa to zastavuje na povrchu ich duše. Treba byť viac pozornejšími a dbať o čistotu duše.
Dávajú sa mi stále len konvencie, rutina a zbožné i veľmi zbožné duše sú akoby zasypané hlušinou, ktorá im nedovoľuje, aby sa ku mne vrhli s ohňom v srdci zbavené konvencie. Prešľapujete a nepostupujete, je to žalostné.
Zanechajte týchto drobných prostriedkov, zanechajte toto všetko a vrhnite sa ku mne vo viere, ktorá sa nestrachuje po mne žiadať zázraky milosti. Nech sa duše ku mne vrhajú s láskou a ak ju nemajú, nech ma o ňu žiadajú. Nech ju k sebe priťahujú žhavou túžbou. A ja k nim opravdu prídem. – A tvár zeme bude obnovená...

« Späť na úvod

Dnes je 20.4.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk