Farnosť
Púchov

oltár

Cez filozofiu k pravde a k Bohu

Začiatkom každého úpadku národov bolo predovšetkým korumpovanie svedomia, zatemňovanie rozumu, ateizácia. Generácie a mládež, ktorým škola nedala, čo im mala dať, musia sa usilovať zadovážiť si to vlastným pričinením, ak chcú dohnať, čo im chýba na poli duchovnosti a to je otázka zmyslu života, otázka pravdy, otázka Boha. Jedna z najprezieravejších postáv katolíckeho sveta Lev XIII. povedal, že teologickému vzdelaniu musí predchádzať vzdelanie filozofické. Kniha „Stvoriteľ sveta“ od významného jezuitu F. Šanca, profesora filozofie, je pre ten účel doporučená i pápežom Piom XI. V knihe rezonujú úvahy odborníkov ako je Aristoteles, Platón, Maritain, Kant, Lagrange, atď. P. Klimke hovorí: „Ak existuje Boh, nemožno riešiť akúkoľvek krízu bez neho, len s jeho pomocou možno nájsť východisko aj z tej najväčšej krízy sveta.“ Ak potrebujeme mnoho schopných pracovníkov k podnikaniu a v politike, nadovšetko potrebujeme ich v seminároch a čím najšikovnejších na riešenie problému Boha. Tento problém zjednotí znova s Bohom tých, čo sa od neho vzdialili, vzkriesi mŕtvu vieru, utvrdí ju tam, kde ochabla. Problém Boha je najväčší problém dneška.
Potrebujeme Boha, ktorý nás viac miluje ako ktokoľvek iný. Našim potrebám zodpovedá Boh teistický a nie panteistické božstvo, ktoré vyznáva, že všetko je Boh, že svet, príroda a Boh je jedna a tá istá vec.
Aristetolova náuka o Bohu je pravá veda, lebo sa zakladá na rozumových dôvodoch a nie na citoch a domnienkach. To je prvý vedecký teizmus. Ďalej sme skúmali, ako mohlo dôjsť k toľkej nevedomosti o pravom Bohu. Príčinou je pozitivizmus. Ide o filozofický smer, ktorý stojí na princípe skúsenosti, teda len to a toľko vieme, koľko sme skúsili či už sami alebo druhí. Zaviedol ho A.Comte. Pozitivizmus zatarasuje cestu k rôznym vedám, no najviac k metafyzike, k Bohu. 35.
Boha môžeme poznať kľúčom k nadzmyslovému svetu, to je princíp príčinnosti. Dôležité je dobre poznať tento kauzálny princíp.49.Zmysel každej zásady závisí od otázky, na ktorú hľadáme odpoveď, vecná pravda. Môže sa stáť, že v práve je menšina a nie väčšina.
Zásada: Čo začne jestvovať, má príčinu. To platí aj pre všetko, čo sa hýbe, hýbe sa od niečoho druhého. Ten princíp má Aristoteles v ôsmej knihe svojej filozofie, kde dokazuje, že konečnou príčinou každého pohybu musí byť niečo, čo sa nemení a to musí byť niečo netelesného, čiže duch. Tento princíp prijal sv. Tomáš a použil ho za podklad pre prvý zo svojich päť ciest, ktoré vedú k poznaniu Boha. Prvá a najistejšia je cesta z pohybu.58. Tak rozumieme i slová Pána Ježiša: „Po ich ovocí ich poznáte.“ Z účinku poznáme príčinu, zo skutkov človeka, jeho dušu. Ale nadovšetko ukazujú nám veci, aký je Boh, ktorý je príčinou všetkých vecí, lebo všetky sú obmedzené a Boh je neobmedzená bytosť, „ipsum esse“. Preto princíp príčinnosti je naozaj tým kľúčom , ktorý nám otvára nadzmyslový svet. Pomocou tohto princípu môžeme jasne poznať, že jestvuje Boh, nestvorený Stvoriteľ celého sveta, 72, teda aj zeme.
Táto filozofia sa zaoberá aj právnym a mravným poriadkom, potrebnou silou, večnou blaženosťou, pomerom medzi Bohom a kultúrou, medzi Bohom a ľudským srdcom. V závere knihy je zoznam otázok, na ktoré si možno nalistovať odpovede, napr. láska, pravda, právo, túžba, substancia, zlo, zvedavosť, voľba, veselosť, idea, hodnota, dobro, akcidens.

ON je naše nekonečné šťastie a blaženosť.

« Späť na úvod

Dnes je 13.11.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk