Farnosť
Púchov

oltár

Genderizmus

Túto prednášku zo Švajčiarska v prevedení DVD, priamo dabovanú sprístupnil 15.12.2014 redaktor A. Selecký na webovej stránke Magnificat. Tu podávame z toho dabovaný prepis, s možnými nepresnosťami. Originál pre porovnanie nájdete na stránke: http://gloriaTV/media/vGL5yWjjjLA.
Uvádza moderátor Sasek: Dovoľte mi uviesť prvú referentku a trochu vás oboznámiť s témou, o ktorej ona bude rozprávať. Je to tak, že nedávno som počul takú novinku, že sa majú pripravovať zákony, ktoré nanovo definujú to, čo má každý človek v budúcnosti chápať pod pojmom zdravý rozum, ktorý má byť pomocou zákona predefinovaný. A potom sme sa dopočuli to, že kto sa tomu novému obrazu sveta vzoprie, musí počítať s tým, že bude trestne stíhaný. A čo to má s témou spoločné je, že doteraz bolo za zdravý ľudský rozum pokladané to, že žena je ženou a muž mužom. Že muži a ženy patria k sebe. To sa stáročia považovalo za zdravý ľudský rozum. V budúcnosti sa však bude považovať len genderizmus za zdravý ľudský rozum. Čo je to „Genderizmus“? Zdvihnite ruky, kto z vás počul o genderizme? To je veľmi málo rúk, malá skupinka ľudí a je nás tu v tejto sále vyše tisícpäťsto. Kto sa tomuto genderizmu nepodriadi, stane sa podľa zákona zločincom! Potom ja, ako občan, mám právo aj povinnosť vedieť o tom viac. To treba vysvetliť. Prečo sa o tom nedočítam v dennej tlači, že mi niečo hrozí? O čo tu ide, to nám chce povedať naša referentka pani Inge Thuerkauf. Je to vdova po zomrelom prírodovedcovi, zomrel v r. 1993. Osobne som ho nepoznal a ani túto jeho pani. Viem ale o nej, že je povolaním herečka a autorka divadelných hier. Popritom aktívne prednáša na dobovo nepriateľské témy a jej články boli publikované vo viacerých časopisoch. Je to teda žena zasadzujúca sa o pravdy. Buďte vítaná a tešíme sa na váš príspevok.
Od „biologickej revolúcie k diktatúre genderizmu“.
Tak je to napísané v programe tohto podujatia. Ďakujem, že som dostala príležitosť v rámci tejto konferencie proti cenzúre, hovoriť o téme, ktorá je pre veľkú väčšinu pre vás celkom neznáma. Počas tejto prednášky však spoznáte, ako hlboko táto diktatúra sťa nová ideológia, už zasiahla do našich životov a do akej miery sme už touto diktatúrou genderizmu obklopení. „Gender“ je projekt, ktorý sa potajomky za posledné roky vkradol nielen do našej spoločnosti, ale aj do politiky. Celosvetovo. A to bez toho, že by to obyvatelia jednotlivých krajín niečo tušili. Pretože tu prebiehala v médiách cenzúra vo veľkom štýle. A ešte stále prebieha. To, že gender alebo gender-mainstreaming, tak aj odborné termíny tejto ideológie poukazujú dokonca na to, že gender je politický program a z vlastnej skúsenosti viem, že ani politikom to doteraz nedošlo. Čo je gender? V angličtine termín gender vyjadruje gramatický rod, ktorý v nemčine určujeme pomôckou členov Der, Die, Das. A angličtine teda gender vyjadruje sociálne pohlavie – rod na rozdiel od sexuálneho, teda biologického pohlavia. Preto pre mnohých účastníkov 4. svetovej konferencie OSN o ženách v Pekingu r. 1995, bolo iritujúce, keď sa náhle začalo hovoriť o gender v súvislosti so sexom ako pohlavím. Všeobecne sa predpokladalo, že tento termín používaný už niekoľko rokov na pôde OSN je v príslušnej literatúre prispôsobený pre vznešenejšie vyjadrenie sexu. Ženy z tzv. krajín tretieho sveta sa prirodzene hanbili používať určité slová a boli za zdanlivo elegantnejší výraz „gender“ vďačné. Počas diskusie však vyšlo najavo, že gender v sebe ukrýva nový svetonázor, ktorý všetky rozdiely medzi pohlaviami chce relativizovať, t.j. nevnímať ich ako prírodou dané, ale chápať ich ako spoločenský podmienené. Termín „gender“ nám podsúva, že každá sexuálna orientácia, teda heterosexuálna, homosexuálna, lesbická, bisexuálna a transsexuálna, sú rovnocenné a sú spoločensky prijateľné, dokonca musia byť. Inými slovami, každý človek musí mať možnosť zvoliť si svoje pohlavie. Sám si má určiť, či chce byť mužom a či ženou, alebo oboje súčasne, alebo tým, čím sa momentálne cíti viac byť. Nik iný mu v tomto slobodnom rozhodnutí nesmie odporovať. Bola by to diskriminácia. Toto menenie pohlaví mieri na najhlbšie cítenie človeka: na sexualitu. A ako cieľovú skupinu tohto menenia pohlaví si vzali na mušku ženu. Za tým všetkým je myšlienka oslobodiť ženu od všetkých jej údajne prirodzených prejavov správania, pretože človeka nedefinuje príroda, ale to, čo z neho spraví spoločnosť. Podľa často citovaného výroku z knihy od Simone de Beauvoirovej z r.1947 „Druhé pohlavie“, ktoré je aj možné označiť za bibliu feminizmu, napísala: Ženou sa nik nenarodí, ženou sa stáva. Tento citát je ťažké tromfnúť v jeho absurdite. A každému zdravo zmýšľajúcemu človeku pri tom musí rozum zastať. Avšak tento citát sa preslávil na celom svete. Predovšetkým v radikálnom feminizme nadobudol aj konkrétne podoby. Takže už nie je naďalej dôležité biologické pohlavie, že človek bol stvorený Bohom ako muž a žena. Ideológovia genderu rúcajú všetky doteraz platné normy a odvrhujú rozdelenie na muža a ženu ako výmysel heterosexuálneho patrarchiátu. Ako sociálny konštruktivizmus, v ktorom správanie pohlaví nie je vrodené ale naučené. Čo bolo už od počiatku ľudstva považované za prirodzené a normálne, teda spojenie muža a ženy, má odteraz závisieť od spoločenských predstáv a podmienok. A čo z toho najväčšmi ohrozuje manželstvo a rodinu, prostredníctvom prevýchovy byť zmenený, so zámerom vytvoriť to, čo je cieľom plánu materialistických biológov, genetikov, politikov a feministického frontu, a čo už po desaťročia bolo pripravované, nového umelého človeka, ktorý má byť pripravený pre nový svetový poriadok a nové jediné celosvetové náboženstvo. Prevýchova má začať už v materských školách. Okrem toho požaduje stratégia gender feministiek, že tieto nimi presadzované práva majú byť považované za ďalší vývoj ochrany ľudských práv prijatých OSN a využívajú EÚ a OSN na to, aby si ich v celej Európe , či na celom svete, vynútili. Tento termín gender teda obsahuje zmenené chápanie pohlavia. A hlavný prúd je, čím sa to má u ľudstva propagovať. Zámerne používajú termíny, ktorým väčšina ľudí nerozumie. S jasným zámerom, človeka pomýliť a poblázniť. Chcela by som na niekoľkých príkladoch ukázať, s čím sme už dnes konfrontovaní. Dominik Kling, redaktor nemeckého časopisu Sandkorn píše: Na výlete s priateľmi, keď sa utáborili pri ohnisku, prišli k nám dve ženy a chceli si nad slabnúcim ohňom ugrilovať steaky. Priatelia nad tým vyjadrili pochybnosti, či ten uhasínajúci plameň dokáže ešte také silné steaky prepiecť. Ach, nemusíte si robiť obavy, povedala jedna zo žien a ukázala rukou na druhú, „on ich má aj tak najradšej stredne prepečené.“ Počuli ste dobre. V súvislosti so ženou, povedala on. O túto iritujúcu skúsenosť sa chcel redaktor Dominik Kling doma podeliť so svojou ženou. Ona mu však kontrovala jeho príbeh so svojim podobným. Popoludnie strávila pri jazere a neďaleko od nej sa zložili dvaja muži. Jeden si šiel zaplávať, kým druhý telefonoval. Jasne počula, ako do mobilu povedal: Všetko je príma, budeme chvíľu meškať, ona je totiž ešte vo vode. Ide len o náhodu, že mali obaja takúto čudnú skúsenosť? Ďalší príklad. Na jednej newyorskej škole v r. 2006 sa jeden učiteľ natoľko identifikoval so ženským pohlavím, že sa napokon rozhodol stáť sa ženou. Dal sa preoperovať a do školy prišiel v ženských šatách. Požadoval, aby ho už viac neoslovovali ako pán, ale pani. V opačnom prípade by sa cítil veľmi diskriminovaný. Rodičia, ktorí chceli svoje deti ušetriť tohto transsexuálneho zážitku a preložiť deti do vedľajšej triedy, boli vyrozumení tak, že tým by toho bývalého pána diskriminovali. Teraz vám poviem svoju vlastnú skúsenosť. Po prestavbe švajčiarskej železničnej stanice v Basileji som zistila, že sú tam len spoločné toalety. Čiže šlo o toalety, ktoré neboli oddelené pre mužov a pre ženy. Na to, že nešlo o neúmyselnú prestavbu, poukazuje toto: V členskom štáte USA, v Coloráde, bolo prostredníctvom zákona nariadené, že na verejných priestranstvách môžu byť len spoločné toalety. V Basileji k tomu došlo bez nariadenia zákonom, aspoň si tak myslím. V Kalifornii tamojší guvernér Arnold Schwazeneger v októbri 2007 taktiež podpísal zákon, ktorý dovoľuje chlapcom na školách používať dámske toalety a dievčatám zase pánske, ak to budú chcieť. V žiadnom prípade to im nemožno zakazovať. Prezident kampane pre deti a rodinu na to uviedol: Týmto činom Arnold Schwazeneger vydal naše deti na milosť tým, ktorí chcú našim deťom vnucovať alternatívny sexuálny životný štýl. Je to drzý útok na tradičné hodnoty rodiny. Avšak ten istý zákon, ktorý Schwazeneger podpísal, odsudzuje všetko ostatné, čo by mohlo byť proti genderu. Zahŕňa homosexualitu, bisexualitu a ďalšie sexuálne praktiky, tak ako už predtým spomenutá zmena pohlavia, s tým aj zmena oblečenia od pána k panej a naopak. Odborné pomenovanie na to je cross-dressing. Na všetko je pomenovanie. Prehľadávajú aj školské učebnice, či nejakým spôsobom neobsahujú diskriminujúce správanie. Napr. svadba muža a ženy. Ak sa to tak popisuje, je to diskriminácia. Alebo keď popisuje skutočnosť, že sa človek rodí buď ako muž alebo ako žena. Aj to je diskriminácia. Ak niekto uvedie, že sa človek rodí ako muž či žena, a nie ako niečo medzitým. A kto sa bráni tejto cenzúre, je rasista alebo sektár. Aby tieto scenáre, ktoré boli tu opísané a mohla by som ich narátať ešte celú kopu, mohli by fungovať, treba v okolí inteligentných tárajov, ktorí krok za krokom, často nepozorovane, menia myslenie ľudí. Aj gender-mainsstreaming má svoj príbeh, ktorého znalosť nám môže pomôcť pochopiť jeho podstatu. Nasledujúce príklady vám môžu pomôcť vidieť súčasnú nalomenú diskusiu o vývoj, ktorý hlboko zasahuje do základných hodnôt našej spoločnosti v širšom kontexte. V r. 1962 došli do Londýna genetici pred svetovou verejnosťou, väčšina súčasníkov by ich len s ťažkosťou označila za predchodcov gender revolúcie. S čím sme dnes v programe gender ideológov konfrontovaní, boli v tej dobe prostredníctvom štedro sponzorovaných vedcov označené ako biologická budúcnosť človeka šírená z väčšej časti do nepripravenej populácie. Potom, čo sa konferencia nadácie CIPA preslávila svojim sympóziom 27 poprednými vedcami z odboru biológie a genetiky, medzi ktorými sa nachádzali aj nositelia Nobelovej ceny, boli rozrazené dvere a ponúkol sa nám pohľad do laboratórií šľachtiteľov ľudí. Ešte uvidíme, akú toto zdanlivo už zabudnuté CIPA sympózium, môže mať strašidelnú všade prítomnosť. Toho dňa počas zhromaždenia zverejnené výsledky výskumov ukázali v hrozivej jasnosti plný rozsah ponížených ľudí, pre tieto pokusy. Vo svetle tejto biológie predniesol svoju reč nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Jushua Ledeberg, o vedeckom popise človeka, ktorý sa má skladať z určitého 180 cm dlhého zoskupenia molekúl z atómov uhlíka , vodíka, dusíka a fosforu. Nič viac nám vedecký popis neposkytne. Čo sa stane, ak použijeme tento obraz človeka, nám vykresľuje v odborných kruhoch vysoko cenený molekulárny biológ Haldane. Chce pomocou štepenia génov vypestovať ľudí bez nôh, ktorí by sa viac hodili ako posádka do kozmickej lode. A to pomocou lieku podobného Talidomidu, ktorý má však má učinkovať len na nohy, nie na ruky. Možno si spomínate, že v 50-tych a 60-tych rokoch bol Talidomit známy ako upokojujúci prípravok, ktorý užívali budúce mamičky a ktorý viedol k tomu, že sa im narodili bez nôh a rúk, tzv. Conterganové deti. Haldane sa s týmito vedcami radil o tom, ako niečo také naplánovať. S neľudskými podrobnosťami sú na najvyššej úrovni prezentované výsledky pokusov a prejednávané vízie, pri ktorých človek spozná pravú hrôzu. Ústredná téma prítomných vedcov v rozličných prednáškach a diskusných fórach bola neustále omieľaná, a bolo ňou zrušenie posledných zachovaných inštitúcii, manželstva a rodiny. Dvaja vedúci tejto diskusie, ktorí prispeli k pokroku vo výskume eugeniky a genetiky, boli Herman Mueller a Sir Julian Huxley. H Mueller viedol v rokoch 1933-37 Inštitút genetiky v Moskve. V r. 1946 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. H. Mueller už v r. 1927 na Medzinárodnom kongrese genetikov hovoril o vytvorení nového človeka. A tak si chcel privlastniť akt stvorenia, dokonca ho aj prekonať. Vytvoriť umelého človeka, ako konečná utópia vedy končí v bludoch genetiky vylepšeného človeka prispôsobeného pre budúci technologicky pokrok, až to vývoju vkladá zbraň do rúk na ovládnutie sveta. Mueller týmto dáva genetike za úlohu pretvoriť človeka tak radikálne, že v princípe ide o vytvorenie nového umelého človeka. Prostriedky, ktoré majú byť na to použité, v súčasnosti už nie sú žiadnou utópiou. Mueller nežiada nič viac, ani menej, ako je zrušenie manželstva a rodiny a to tým, že ich oberie o ich podstatu v zmysle plodenia a výchovy potomkov. Týmto sa dovoláva oplodnenia in vitro, teda oplodnenia v Petriho miske. Dnes je to rutina. Stručne by sa dalo povedať k tejto forme oplodnenia ako stvorenie a nie splodenie. Obchádza sa prirodzené splodenie. Súčasne sa tým dovoláva aj prevzatia úlohy výchovy detí na štát. Súčasná ideológia sociálneho štátu si stále tvrdšími metódami uzurpuje prirodzené práva rodičov a detí. K tomu sa ešte vrátim. Vedecký vývoj, podľa ktorého má človek prevziať evolúciu do vlastných rúk, musí podľa Muellera prejsť určitými stupňami, počínajúc kontrolou pôrodnosti, transplantáciou s určením pohlavia dieťaťa vo vajíčku, k úplnej kontrole produkcie detí. Tento termín sa tam čoraz častejšie spomínal. Prejednávalo sa ešte niečo veľmi dôležité. A to je oddelenie sexu od plodenia. V dnešnej dobe to čím viac presadzuje sexuálna výchova na školách.Tam až na malé výnimky, sa učia sexuálne techniky často s drastickým obrazovým materiálom, ktorý má nedozerne následky na budúci vývoj detí. Eliminácia a zrušenie rodiny podľa Muellera, povedie k celosvetovej jednote všetkých kultúr, národnosti a rás. V tom už môžeme vidieť plán na ustanovenie jednej celosvetovej vlády. Až potom, čo podľa H. Muellera, bude človek sám schopný ovládať svoju evolúciu, dokážu najväčšie mozgy ľudstva vyvinúť genetiku, ktorá následne stvorí Bohu rovnú bytosť. Je to stará myšlienka o nadčlovekovi, siahajúca až k Prometeovi cez Nietzchieho a Hitlera k biologickej utópii vyšľachtenia nadčloveka prostredníctvom kontroly a riadenia ľudskej evolúcie, aby človek, ten najslabší článok, bol vyzretejší tomuto atómovému veku. Predovšetkým, aby sme sa stali Bohu viac podobní. V mnohých prednáškach a diskusných príspevkov sympózia CIPA sa tým neustále chvastali, podobať sa viac Bohu. Pochabosť prírodovedcov vynechať Boha,h aby oni sami mohli zaujať jeho miesto. Bez najmenších pochýb tak mohol nositeľ Nobelovej ceny za medicínu v r. 1978 Werner Arber poskytnúť tlačovú správu, v ktorej vysvetlil: V konečnom dôsledku si musíme položiť otázku, či môže človek spájať ľudský genetický materiál rozličného pôvodu, ako sa mu zachce. Nemôžu pri tom vzniknúť nové, doposiaľ neznáme bytosti? Výskumník pri tom na seba prevezme úlohu Boha v procese stvorenia. Koniec citátu. Druhý, nemenej významný predstaviteľ biologickej revolúcie na sympóziu CIPA bol Sir Julian Huxley. Bol prvým generálnym sekretárom UNESCA, viceprezidentom spoločnosti pre potratovú reformu a brat Aldonsa Huxleya, ktorý sa preslávil svojou knihou „Prekrásny nový svet“. Mimochodom je potrebné k tomu dodať, že Aldons vedel, o čom písal. Bratov výskum mu bol dobre známy. Odporúčam vám si ju prečítať znovu. Donúti vás s údivom alebo hnusom skonštatovať, ako ďaleko sme už zašli do tohto nového krásneho sveta. Zapálený humanista Sir Julian Huxley zavrhuje úplne každú hodnotu zakladajúcu sa na objektívnej pravde. Propaguje génovú metódu, ktorá má všetky staré hodnoty zničiť. Buď Darwin alebo Boh, to bola jeho reč. Pretože na svete a v ľudskom rozume niet miesta pre oboch. Musíme sa vzdialiť od viery zakladajúcom sa na mylnom predpoklade, že existuje niečo ako pravda alebo čnosť. Koniec citátu
Pre Huxleya je všetko relatívne. Nič nie je isté. Všetko si môžeme premyslieť a spraviť nanovo. Aj muža a ženu si môžeme premyslieť. Vďaka dodnes veľaváženej a ctenej smer udávajúcej autorite prírodovedcov v spoločnosti, sa dostáva relativizmu, ktorý v súčasnosti ovláda filozofické a teologické myslenie, odobrenia zo strany vedy. Ak niečo vedecký výskum vyhlási za preukázané, tak potom podľa úsudku väčšiny ľudí tomu tak musí byť. Nik sa už neopýta, či je to správne a pravdivé. Podľa Huxleyho musíme genetické poznatky plne uplatniť a vyvinúť nové metódy ľudského rozmnožovania sa. Čo sa týka perorálnej antikoncepcie a viacnásobného oplodnenia prostredníctvom zmrazeného semena od vybraných darcov vysokej genetickej kvality. Kto, ak sa môže opýtať, bude vyberať tých darcov? Keď títo samozvaní bohovia vedy, každého, kto nebude spĺňať tieto vysoké genetické nároky na kvalitu, vyhladia? V konečnom dôsledku totiž ide o redukovanie svetovej populácie. Prostriedky na to využívané sú potrat a podpora homosexuality.V spojitosti k tomuto sympóziu konanom v Londýne sa dá povedať, že šlo o začiatok procesu skúmania, ktorému sa zaslepení vedci bezohľadne upísali, nemysliac na sociologické, biologické a politické následky. Nešlo im pri tom o dobro ľudí, ale o postupne vylepšovanie genetického kódu v službe tohto nového modelu. V rámci tohto modelu má byť človeku vysvetlené, že splodenie a výchova detí nie je súkromná záležitosť, pretože koniec koncov otázka, ktorá nám z toho vychádza, je, či majú ľudia vôbec právo na to mať deti. Pre nás dnes dôležitým bodom programu Londýnskej konferencie je zrušenie diskriminácie žien a to zrušením dvoch pohlaví, teda skutočnosti, že sa delíme na mužov a ženy. Už v r. 1962 padla vedcom do oka možnosť vytvorenia nového gender človeka. Zrušením dvoch pohlaví má vytvoriť nový obraz o človeku gender, a to tým, že každá sexuálna orientácia bude platiť za rovnocennú. Na to, aby sa tento plán genetikov splnil, ako aj požiadavka prírodovedcov zo sympózia CIPA, musí sa zaviesť do politiky. Biológovia by mali tvoriť väčší počet poradcov vlády a ich slovo mať väčšiu váhu. O tom, že dnes to je už realitou, sa sťažuje biochemik svetovej úrovne , ktorý zomrel v r. 2003, Erwin Chargaff. Comité voyagenis vedy, ako píše, si chcú zabezpečiť právo na výsledky svojich výskumov. Radia vládam a šepkajú im do ucha, ktoré programy majú zavesiť na klinec a ktoré zákony by sa mali zrušiť. Sú obchodníkmi a zároveň lobistami vo vlastnej veci. Už im nejde o poznanie, dnes sa usilujú získať čo najväčší profit. A génová manipulácia je v súčasnosti tým najväčším biznisom. Môžem vám odporučiť nakúpiť si akcie z genetiky. Tie nepadnú. Hnutie, ktoré napokon určilo smerovanie genderu, aj keď pre väčšinu nevedomky, bol feminizmus, gender-feminizmus v spolupráci New Age v posledných desaťročiach najviac riadili zmenu, alebo lepšie, prevýchovu verejnej mienky. Toto hnutie meniace spoločnosť na obraz človeka Nového veku (New Age), bola predpríprava na stvorenie gender človeka. Feminizmu v žiadnom prípade nejde o odstránenie nejakej nespravodlivosti voči ženám, napr. v pracovnom živote. Práve naopak. Nátlak na zrovnoprávnenie je pre gender feministky tŕňom v oku. Pretože ak dôjde k zrovnoprávneniu, stratia svoj cieľ. A tým je uplatniť moc ženy vo všetkých sférach spoločnosti vylúčením mužov. Vedomím vylúčením mužov z nej. Gender mainstreaming je presne nástroj využívaný na zničenie mužskej nadvlády. Rodinu, materstvo, tehotenstvo považujú radikálne feministky za diskrimináciu ženy. Tehotenstvo je barbarské a nedá sa používať ani za zdravé. To si myslí jedna z popredných predstaviteliek radikálneho feminizmu Skulamit Firestone. Bolo to aj feministické hnutie, s ktorým od počiatku bola zajedno v boji za slobodu potratov. Milióny nenarodených bolo za posledné desaťročia potratených. Vymierame. Krajiny západného sveta trpia demografickou katastrófou. A doteraz to nebolo prehodnotené. Na jednej strane bojujú za slobodu potratov, na druhej strane chcú zasa používať umelé oplodnenie? Aj tu ide o gender-feministkám skrátka o zničenie rodiny, zničenie mužského a ženského, potom ako citujem: Koniec biologickej rodiny.Tak je to uvedené v jednom výskumnom programe „urobí aj za potrebou sexuálneho utláčania bodku“. Domáha sa, aby mimomanželské a lesbické partnerstvá boli uzákonené a nie iba tolerované. Feministická rovnosť neznamená len rovnosť v zákone, či uspokojení svojich základných potrieb, ale to, že ženy nemusia vynosiť žiadne deti. Zrušenie biologickej rodiny umožňuje stvorenie nových žien a mužov, ktorí sa od dnešných budú vo všetkom odlišovať. Koniec citátu. Čo začalo v Londýne škálou možnosti riadneho umelého oplodnenia, dostalo v dnešnom svete vedy už svoje konkrétne formy. Napríklad, podľa správy z r. 2003 v britskom denníku TIMES si lesbický pár cez internetový obchod na stránke manitincluded.com, čiže bez muža, na ktorej si môžete vybrať podľa farby pleti, výšky, farby vlasov, profesie a koníčkov, objednal spermie od anonymného darcu, ktorý bol veľmi zdravý, hnedovlasý, s modrými očami. Spermie im doručila pošta domov. Umelé oplodnenie mohol vykonať samotný pár. Je to ako s kravami. Veď tie už desaťročia sú týmto spôsobom oplodňované. v r. 1965, 3 roky po sympóziu, vyvinul John Money, psychiater z nemocnice J. Hopkinsa v Baltimore svoju vlastnú podobu Boha a svojim vlastným spôsobom sa začal venovať biologickej budúcnosti človeka. Dalo by sa povedať, že sexualita bola oblasť, ktorou sa zaoberal. Špecializoval sa na obraz choroby transsexuálov a intersexuálov. Z toho vyvodil teóriu, že sa úspešne môže z dievčaťa stať muž a rovnako z chlapca vychovať žena. Napohľad vo vzrušujúcom článku vo Frankfurter Algemeine Zeitung zo 7.sept.2006, sa Volker Zastrow zmieňuje o jednom Moneyho experimente s jednovaječnými dvojičkami Brucem a Brianom Reimerovcami z Kanady. Pri obriezke s elektrickým nástrojom bol penis jedného z bratov ťažko spálený, sčernel a úplne odpadol. Zúfalí rodičia dúfali, že pomocou operatívnej zmeny pohlavia, ktorú im Money poradil, budú schopní tak poskytnúť synovi aspoň trochu normálny život. V prípade tohto chlapca Brucea bol psychiater Money presvedčený, že tým potvrdí svoju teóriu, že z mužov sa dajú takpovediac, vymodelovať ženy. V neposlednom rade šlo o získanie vedeckého dôkazu, že identita pohlavia vzniká výchovou a nemá nič spoločné s biologickým pohlavím. On osobne vnímal heterosexualitu ako systém donútenia, ideológiu. Moneymu sa týchto rodičov podarilo prehovoriť, aby už medzičasom 12-mesačného Brucea dali operovať na zmenu pohlavia. Odteraz sa volal Brenda a na rady psychiatra mal byť prísne vychovávaný ako dievča. Táto operácia mu mala byť zatajená. Bolo mu teda predurčené celý život klamať. To, že taký postup sa môže nevydariť, bolo očividne jasné. Chlapec zmenený na dievča viacej vykazoval známky správania pohlavia, s ktorým sa narodil. Chcel sa s bratom biť, hrať sa s autíčkami a zbraňami, namiesto bábik, no predovšetkým sa zbaviť dievčenských šiat, ktoré mu stále nútili. S príchodom puberty sa ozval aj muž, v tomto prerobenom chlapcovi a začal sa zaujímať o dievčatá. Tu nepomohla ani operatívna zmena pohlavia, ani hormóny, ktoré táto poľutovaniahodná bytosť musela neustále hltať. Psychiater Money, dobre počúvajte, toto správanie diagnostikoval ako lesbickú náklonnosť. Čiže miera perverznosti je tu dohnaná na samý vrchol. Keď sa napokon dozvedel pravdu, chcel byť odvtedy už len chlapcom. Miesto ženských hormónov začal brať mužské. Dal sa opäť preoperovať a dokonca sa aj oženil. Žil ešte 26 rokov ako muž. Začiatkom r. 2004 sa zastrelil puškou. Jeho dvojča Brian sa rok predtým otrávil tabletkami. Avšak psychiater Money počas všetkých tých rokoch, v ktorých sa staral o tohto nešťastného chlapca, zverejňoval svoje údajne vedecké úspechy operatívnej zmeny pohlavia u dievčaťa, ktoré zreteľne prejavovalo mužské vlastnosti, v populárne vedeckých učebniciach a publikáciách. Aj tlač prevzala tento prípad a prezentovala ho ako dôkaz teórie genderu. V recenzii kníh od New York Times, ste sa mohli dočítať, citujem: Ak poviete chlapcovi, že je dievča a keď ho budete ako dievča vychovávať, potom sa bude ako žena správať. Koniec citátu. Táto Moneyho priekopnícka práca tak v r.1993 otvorila dvere teórii genderu do politiky žien na celom svete a do bežného slovníku byrokratov všetkých krajín EÚ. Bola to brána do EÚ a politiky. A viera vo vedu ľudí z médií a ich konzumentov mala ako zvyčajne za následok, že ľudský genotyp sa mohol stáť predmetom jasajúcej manipulácie. Scenáre, ktoré si títo genetickí inžinieri vo svojich laboratóriách vyhotovili a stále ich vytvárajú, už dávno prekročili mieru únosnosti pre bežného človeka. Každá ideológia chce pôsobiť dojmom vedeckosti a tak to je aj pri genderizme. Väčšina univerzít na svete má inštitúty Genderu, kde sa vyvíjajú a vyučujú modely, kde celý program genderu, vrátane rozlišovania 5-tich pohlaví, na rozdiel od dvoch biologických, je predmetom výučby. Vo Švajčiarsku na všetkých vysokých školách a univerzitách, dokonca aj v St. Galene, sú inštitúty Gender Studies, kde to vyučujú a preberajú. Na niektorých univerzitách je dokonca možné získať titul v hlavnom odbore gender. Skutočnosť, že sa gender predovšetkým preberá na intelektuálnej úrovni, sťažuje bežnému človeku rozpoznať, kde na neho číha nebezpečenstvo. Avšak okamžité následky takéhoto univerzitného vzdelávania, ktorého obsahom je zničiť morálne a etické hodnoty, pocítime všetci. „Od dnešného myslenia na univerzitách závisí to, čo sa zajtra bude učiť v uliciach“, píše filozof José Ortega Y Gasset. Alebo k tomu môžeme ešte pridať: Čo sa pridá do politického programu. A to nie je zanedbateľné. Od r. 1996 je gender mainstreaming ako stratégia presadenia rovnosti šancí pohlaví vo všetkých štátoch EÚ spoločná. Vedeli ste to? NIE. Pre všetky politicko – administratívne systémy to predstavuje záväzok, že všetky svoje vlastné programy, rozhodnutia a riešenia podriadia kontrole, či náhodou nejak nepriamo nimi nediskriminovali nejaké pohlavie. Gender mainstreaming je politický pojem, ktorým v každom odbore môže byť vysledovaná diskriminácia na základe pohlavia. Aj cirkevné kruhy sa k tomuto diktátu pridali. Všeobecný zákon o rovnosti zachádzania sa stal v Nemecku povinný. Ten obsahuje nasledujúce znaky, ktoré musia byť zohľadnené: rasa, etický pôvod, pohlavie, viera alebo svetový názor, postihnutie, vek, sexuálna identita, ktorá, ako sme počuli, sa môže meniť podľa ľubovôle. Aby sa zistil priebeh podľa predpisov, bolo zriadené miesto pre sťažnosti, na ktoré sa bude dať obrátiť, ak nebudú niektoré z kritérií podľa gender spravodlivosti dodržané. Je ťažké domyslieť si, k akej atmosfére na pracovisku povedie takýto zákon o rovnosti zaobchádzania. Intrigy a tzv. mobbing, sú do istej miery zahrnuté v pracovnej zmluve. Nik nepopiera, že v pracovnom pomere sa môžu vyskytnúť nespravodlivosti, ale riešiť ju až do detailov skrze predpisy a zákony má totalitárne maniere. Do akých rozmerov sa už rozmohla diktatúra genderizmu, môžeme vidieť na návrhu uznesenia Euro parlamentu, ktorý bol prijatý 11. januára 2006. Tam je daná homofóbia, teda iracionálny strach a averzia proti homosexualite, gayom, lesbičkám, bisexuálom a transsexuálom na rovnakú úroveň ako rasizmus, xenofóbia a antisemitizmus. Teda ak niečo poviete proti homosexualite, môžete byť za to potrestaný a môžete byť trestne stíhaný. Nemecká CDU ministerka pre rodinu von der Leyen prevzala túto tendenčnú totalitárnu ideológiu ako duchovnej tak aj telesnej zmeny pohlavia. Na jej webovej stránke ste sa mohli dočítať, že jedine rodovosť, na rozdiel od biologického pohlavia, má byť vyučovaná. Čudujeme sa potom ešte tomu, keď Spolkové centrum pre výchovu k zdraviu (BZgA), ktoré spadá pod Ministerstvo rodiny, vydalo pre rodičov Výchovného poradcu pre sexualitu od 1 do 3, a od 4-6 rokov a rozdalo 100.000 výtlačkov zdarma, pochopiteľne z peňazí daňových poplatníkov, v ktorom sú rodičia, starí rodičia, alebo hocikto, komu boli zverené deti do opatery, nabádaní na sexuálnu stimuláciu svojich detí. Vďaka odvahe nemeckého týždenníka Junge Freiheit, ktorý publikoval článok, rovnako odvážnej Gabriely Kuby, v ktorom tohto odporného Poradcu odhalila, bola verejnosť na tento škandál upozornená a pani von der Leyen ho musela stiahnuť. Následkom toho však niektorí, medzi ktorými sa nájdu aj ľudia z Cirkvi, vzdelávacie strediská a predovšetkým média, označili pani Gabrielu Kuby za rasistku a vyčlenili ju zo spoločnosti. Stále máme ten názor, že žijeme v demokracii? Pri tejto príležitosti by som chcela upriamiť vašu pozornosť na malú modrú knižočku od G. Kuby. Jej názov je „Zoštátnenie výchovy“. Zároveň by som rada upozornila, že táto prednáška je aj na CD. Obe môžete získať pri stole s knihami. Určite viete, že tu vo Švajčiarsku sa snaží štátna rodinná politika siahnuť na deti. Vo všetkých kantónoch má byť zavedený HarmoS. HarmoS znie celkom dobre, že? Znamená to: Harmonizovanie základných škôl. Čo by mohol človek už namietať proti harmonizovaniu základných škôl? Je podložené, že často sa používajú pekné názvy pre záporné praktiky. Napríklad je nové pomenovanie pre potrat. Už istý čas sa potrat nazýva reprodukčným zdravím. Čo skutočne znamená HarmoS? Ide o zverenie detí do opatrovníctva, ak ich rodičia nebudú posielať do školy. Vo Švajčiarsku ešte dodnes existuje veľká sloboda pre rodičov vyučovať svoje deti doma. Stále viac rodičov sa rozhoduje pre túto alternatívu a tá má byť odteraz zakázaná. Podľa nového zákona o základných školách v kantóne Zurich má byť táto alternatíva ku škole domácej výučby v celom Švajčiarsku definitívne zrušená pod rúškom detského dobra. V Nemecku už k tomu došlo. Tam sú rodičia, ktorí chcú chrániť svoje deti pred ponižujúcou sexuálnou výchovou a vyučovať ich doma, sú potrestaní väzením. Pár z nich si už svoje odsedelo. To, že aj vo Švajčiarsku sa tvrdo pracuje na zrušení tradičnej rodiny, vám môže podložiť nasledujúci príklad: Už pred 25 rokmi bolo v prvej čítanke pre abecedu, že deti majú svojim matkám odvrávať, utiecť z domu, klamať, rodičov považovať za nudných, pohŕdať hodnotami a stretávať sa s homosexuálmi. Sériu týchto čítaniek začalo tlačiť od r. 1976 Zurišské vydavateľstvo učebníc a naďalej sa distribuuje a používa. Určite nepreháňam, ak poviem, že vo všeobecnosti už dnes sme vkročili do Nového svetového poriadku. A to do nového svetového poriadku sexuality. Môžem vás odkázať na švajčiarske rodičovské fórum, ktoré vydalo dve brožúrky: Rodina pod kontrolou (Familie in griff), Analýza učebných pomôcok – čítanky pre 1. a 2.ročník. Nájdete ich vzadu pri stole s knihami. Píše sa v nich najmä o HarmoSe, o rodičovskom opatrovníctve s cieľom oslabiť rodinu. S nadobudnutím platnosti Amsterdamskej zmluvy 1. mája 1999 sa gender mainstreaming, bez námietok od ľudí – akých, ani sme o tom nevedeli – ako nová politická stratégia prijala všetky krajiny Európy. Gender mainstreaming má byť nástrojom na presadenie rovnosti medzi pohlaviami vo fabrikách, cirkvách, politických stranách a vládach, čo znamená to, že stále viac žien má obsadzovať mužské pozície. Cieľom gender ideológov je beztriedna spoločnosť, ktorá sa tým oslobodí od najzákladnejšej triedy, od triedy pohlavia. Preto sú kvóty 50 na 50 v percentách na riešenie obsadenia všetkých pracovných miest ako aj v živote. Niektorí dokonca vravia o pomere 70:30, teda 70% žien a 30% mužov. Začínam sa pýtať, na čo mužov vôbec potrebujeme? Niečo však je isté a dané, že ženy budú musieť obsadiť 50% miest a to až do krajnosti. Čo potom s mužmi? Páni, nebojte sa, ani vy nemáte vyjsť celkom naprázdno. Aj vy budete mať svoje miesto v spoločnosti. Pre vás je pripravené prevziať na seba 50% starostlivosti o deti. Že to nič nie je? Niet pochýb, že muž pomáha žene v domácnosti. Ale tu je to nariadené zákonom a nikto sa už nepýta, či muž alebo žena je vhodný na to miesto. Tým sa nemalo povedať, že ženy neodvedú dobrú prácu, aj na zodpovedných pozíciách. O to tu vôbec nejde. Ide o ten nátlak splniť za každú cenu kvóty. A to v celej spoločnosti. Na konci má byť to, čo sa píše v programe SPD, čo niekedy SPD formulovala „Kto chce ľudskú spoločnosť, musí mužskú prekonať“. Necháme si to len tak? Musíme si vyjasniť to, že plány gender ideológov vzišli z prehistorických programov. V žiadnom prípade nie sú nové. Pretože podľa Leninových a Engelsových predstáv, a programu socialistov, bolo potrebné rozpustiť domácnosti, donútiť ženy ísť do práce a deti vychovávať v detských domovov. Skutočne to vyzerá tak, že chceme s nadšením dohnať praktiky SSSR. Čo sa stane s deťmi, ak sú zverené cudzím do opatery, sa dozvedáme z toľko velebeného prípadu zo Švédska. Výsledok zo zoštátnenia výchovy vo Švédsku je násilie na školách, na verejnosti, a najnovšie je známe aj to, že deti páchajú samovraždy. Mnohé z nich nemajú viac než 5 či 6 rokov. Mimochodom pojem rodina bol zo zákonníkov vyškrtnutý. Bol nahradený pojmom domácnosť. Čo znamená, ak si lesby či homosexuáli v spolužití adoptujú deti, môže to byť označené ako domácnosť. Anglická vláda sa zas nedávno dohodla na tom, že vychovávateľky v materských školách môžu pred deťmi hovoriť len o rodičoch a nie o otcovi a mame. Aby homosexuálne páry neboli diskriminované. A španielska socialistická vláda predpísala používať v knihách, kde sa uvádza civilný stav, boli slová otec a matka nahradené pojmami rodič A, rodič B. Ešte slovíčko k tomu. Nejde o rodiny v núdzi, kde musia obaja rodičia pracovať, pretože plat jedného nevystačí uživiť rodinu. Ani o skazené rodiny, kde dochádza k násiliu na deťoch a k znásilneniam, ale ide tu o postupný nástup odoberania detí štátom prostredníctvom zákona. Vytvorenie nového človeka prostredníctvom gender mainstreamingu je predbežne posledným útokom na manželstvo a rodinu, na kultúru, vychádzajúcu zo židovsko – kresťanskej viery. Je to podstatné poškodenie stvorenia a Stvoriteľa. Závažné neuposlúchnutie Bohom stanoveného poriadku. Nakoniec by som ešte vám chcela zhrnúť v krátkosti spoločenské a politické
Ciele genderu,. Po prvé ide o to, drasticky znížiť populáciu Zeme. Teda menej ľudí, za to viac sexuálneho potešenia. Zrušenie rozdielu medzi mužmi a ženami. K právnemu určeniu pohlavia človeka už viac nesmú udávať vonkajšie pohlavné znaky, ale už len subjektívne cítenie človeka. Po druhé zrušenie materstva na plný úväzok. Po tretie, slobodný prístup k antikoncepcii pre všetkých, aj pre mladistvých. Po štvrté, potrat má byť ľudské právo. Po 5.) podporovanie homosexuálneho správania sa, čo značne prispeje k redukcii svetovej populácie. Po 6.) Sexuálna výchova detí, ktorá nabáda detí k sexuálnemu experimentovaniu. Z toho vychádzajúc tiež zrušenie práva rodičov na svoje deti. Po 7.) Splnenie kvót 50:50 v obsadení žien a mužov vo všetkých profesiách a v živote. Rozličné nadania sa musia stáť ako firemnou značkou pre pohlavné stereotypy. Všetky ženy, a to kedykoľvek, sa musia vyškoliť v nejakom remesle. Nebude to dobrovoľné, či to chcem alebo nie. Náboženstvá, ktoré nebudú zdieľať túto myšlienku, budú na posmech. Myslím si, že je to tá najzradnejšia metóda, akou niekomu zapchať ústa. Byť vydaný na posmech. Málokto ten tlak vydrží. Potom je radšej ticho. Tí, ktorí tento posmech znesú, budú čeliť ďalším hrozbám. Budú označení za fundamentalistov, talibanovcov, rasistov, vylúčení zo spoločnosti, či dokonca trestne stíhaní. To nám tak v skratke a vo všeobecnosti ponúka perspektíva genderu. V uplynulej hodine som vám predložila scenár maximálne utláčateľský. Zdravý ľudský rozum hovorí, že niekomu straší vo veži. A pre niekoho, kto sa touto témou doteraz vôbec nezaoberal, je to neuveriteľné. Môžem vás však uistiť, že to, čo som vám povedala, je skutočnosť. Neverte tomu, že tento scenár sa zastaví na hraniciach Švajčiarska. My všetci už žijeme a nachádzame sa uprostred tohto programu. To by nás však v žiadnom prípade nemalo odradiť. Všetci ste tu preto, lebo s očami na stopkách chcete sledovať udalosti odohrávajúce sa v spoločnosti. Môžem vás len požiadať, aby ste sa do toho miešali. Švajčiarsko hrá aj dnes ako predtým, významnú úlohu v politickom orchestri na svetovej scéne, a nielen v bankovej sfére.
Dovoľte mi pripomenúť vám, na akých základoch bola vybudovaná dnešná spoločnosť. Päť základných princípov štátu, ktoré ešte stále platia, a sú zakotvené v Spolkovej ústave, boli napísané rauftským pustovníkom bratom Klausom. Znejú takto: 1) Buďte slobodní. 2) Buďte jednotní. 3) Buďte nezávislí. 4) Buďte obranyschopní. A posledný, určite nie nezanedbateľný 5) Buďte kresťanmi. Zvážte sami podľa svojho cítenia, koľko sa z týchto piatich základných princípov štátu zachovalo. Vo svojom posolstve najvznešenejším mužom Luzerny pre zachovanie svätosti vlasti brat Klaus píše: Nezapredajte svoju vlasť za peniaze a dary, vystríhajte sa pred vlastnou podlosťou a využívaním, buďte pevní vo viere, ochraňujte svoju vlasť a v tom zotrvajte. Nech už prinesie budúcnosť čokoľvek, bolo by na úžitok nielen pre Švajčiarsko, ale pre celú Európu, ak by bola rada brata svätého brata Klausa vypočutá. Obráťte sa na politikov, politické strany, cirkevné autority, na biskupov. Intenzívne sa zaujímajte o svoje deti, čo sa s nimi deje v škole a tiež v materských škôlkach. Komunikujte s učiteľmi, od ktorých sa požaduje presadzovať gender programy, čo znamená absolútne zneužitie štátnej moci na deťoch. Aj bez nátlaku gender ideológie nepochybne žijeme v ťažkých časoch. Použijem slová môjho muža: „ V ťažkých je ľahké viesť zmysluplný život, pretože zmysluplný život je vždy ťažký. V ťažkých časoch ľudia hľadajú pomoc a mnohí z nich opäť objavia staré, večné a nestarnúce pravdy. A objavia ich v novom svetle. V kresťanstve má pravda meno Ježiš Kristus. V tomto zmysle by som chcela ukončiť svoju prednášku s prosbou:
BOH NÁS OCHRAŇUJ! Ďakujem vám.
Moderátor Sasek ďakuje: Dnes som sa veľa dozvedel...spoločne ako národ, nájdeme spôsoby ako sa informovať ; a nájdeme spôsoby, zavčasu stihneme uviesť veci do pohybu, vznikne opozícia...

« Späť na úvod

Dnes je 17.1.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk