Farnosť
Púchov

oltár

Hospic - umenie sprevádzať

Pod týmto názvom vyšiel slovenský preklad knižky MUDr. Márie Svatošovej, ktorá sa zaoberá hospicovou starostlivosťou v Čechách. Jej dlhoročné skúsenosti sú veľkým prínosom v paliatívnej starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich. Ľudia v produktívnom veku častokrát nemyslia na bolest, utrpenie a smrť. Radšej obdivujú mladosť, zdravie, úspech, výkon a užitočnosť. Týmto smerom orientujú aj svoje zmýšľanie. Nevyliečiteľne chorý človek je pre spoločnosť nadbytočný, čo vedie v niektorých štátoch k umožneniu predčasného ukončenia života - eutanázii. Proti takémuto zmýšľaniu je potrebné otvorene vystúpiť.

V knihe autorka uvádza aj zo skúsenosti z hospicov z iných krajín, čo všetko treba urobiť, aby sme bolesť a utrpenie uľahčili. Ide o potreby telesné, duševné, sociálne a duchovné. Autorka v knihe spomína aj tímové skupiny vyškolených odborníkov medzi ktorými je aj veľa dobrovoľníkov pre túto veľmi náročnú prácu. Ďalej píše, že vieme zbaviť umierajúceho strachu zo smrti. Posledná hodina človeka v živote je najdôležitejšia. Zomierajúceho nenechávame osamote. Sme pri ňom. Správame sa adekvátne jeho zdravotnému a psychickému stavu.

Sestrička Eva opisuje príbeh Henryho, jej bývalého spolužiaka. Bol to nadaný chlapec z dobrej rodiny. Mali autohaváriu v ktorej zahynuli rodičia i sestra, len Henry ostal nažive. Dostal sa do detského domova, nikdy poriadne nepracoval, ale zato žil na vysokej nohe vďaka podvodom. Nasledovali rozkrádačky, alkohol a väzenie. Prišla zhubná choroba, ktorá ho pripútala na lôžko. Sestrička Eva ho denne navštevovala, ošetrovala a viedla s nim dlhé rozhovory o jeho živote. Náhle sa choroba zhoršila a stratil reč. Bolo potrebné rýchlo jednat, tak si spolu dohodli spôsob komunikácie. Kládla mu otázky a on jedným stiskom ruky naznačil ,,áno" a dvoma ,,nie". Takto uznal Boha za svojho Stvoritela, Vykupiteľa a Spasiteľa a prosil o odpustenie. Nakoniec sa z Henryho pravého oka vykotúlala jediná slza a na tvári sa mu objavil s'ahký, spokojný úsmev. Prežívali sme to šťastie spoločne, píše sestrička Eva. Až po chvíli spozorovala, že nedýcha. Našimi najväčšími učiteľmi sú sami chorí a zomierajúci a skúsenosti od nich získané uplatňujeme v službe ďalším, ktorí to potrebujú.

Základnou myšlienkou hospicovej starostlivosti je garancia, že zomierajúci nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, nebude osamelý a bude zachovaná jeho ľudská dôstojnosť. Umierajúci neprijme smrt' ako hrozbu, ale ako prirodzenú súčasť života.

« Späť na úvod

Dnes je 24.10.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk