Farnosť
Púchov

oltár

Ježisovámi očami II

Ide o knihu II. diel, potvrdenú s imprimaturom a duchovným vodcom Fr.G.Dicksiusom. Sú tu životné príbehy P. Ježiša počas jeho trojročného misijnéh učinkovia, aby nás podnietili a povzbudili sa nimi inšpirovať v našej dobe, v ktorej kresťania musia čeliť rôznym nástrahám materializmu a nepriateľsky orientovaným zoskupeniam.

* Zhromaždili sme sa k modlitbe pred odchodom do ďalšieho mesta. Poďakujme sa Otcovi v nebi za všetko, čo nám dal, za miesto na oddych, za vzájomnú spoločnosť a lásku.

* Populárny, falošný a „múdry“ uzdravovateľ Tomáš. Nakoniec z neho P. Ježiš vyhnal Zlého a k ľuďom hovorí: Ako ľahko vás môže diabol oklamať a spôsobiť, aby zlo vyzeralo ako dobro. Dávajte si pozor, keď počúvate ohlasovateľov Božieho slova, ak to robia za odmenu... Zloduch dokáže zviesť aj zbožných. – Peter sa pýta, že prečo ľudia nevideli, že ich Tomáš klame? Rozprával o bohatstve a peniazoch, žiadal, aby dávali viac. Prečo to nevideli? „Peter, je to preto, lebo chceli veriť, chceli byť uzdravení a chceli počuť, že spôsob, akým myslia alebo žijú, je správny. Často sa stáva, že ľudia príjmu zlo, pretože v ich živote je príliš mnoho nenásytnosti, lakomstva, sebectva a pýchy, a keď niekto povie, že je to v poriadku, chcú tomu uveriť. Keď sa povie pravda, ťažšie sa prijíma, lebo potom uvidíš hriechy vo svojom živote a uvidíš, ako veľmi sa musíš zmeniť. Ale potom mnohí príjmu iba to, čo sa im hodí a cítia sa v pohode. Ale to je diablovo klamstvo.2O-23.

* Chcem vám povedať príbeh o rybárovi, ktorý pracoval na Galilejskom mori. Chytil dosť rýb, aby uživil rodinu a zarobil trošku peňazí. So svojim životom bol spokojný. Nesnažil sa chytiť viac než potreboval. Veril, že to by mal prenechať iným, pretože bolo správnym deliť sa a správne vziať si len toľko, koľko potreboval. Mnohí iní rybári mu nadávali do hlupákov, pretože nechytal viac rýb, ako oni, brali koľko sa len dalo, aby mohli zarobiť viac. Po čase si kúpili ďalšiu loď, aby chytili viac a najímali si iných mužov, aby ešte viac chytili, ale často im zaplatili tak málo, ako sa len dalo, aby mali čo najväčší zisk. Čas plynul a náš rybár ledva prežíval, lebo väčšinu rýb ulovili iní, ktorí mu hovorievali: Tak ti treba, nemôžeš očakávať, že prežiješ, keď si sám. Malý rybár odpovedal: Ale rýb je pre všetkých dosť, určite sa môžeme o ne deliť. Keď ste lovili v malom, nikdy som nebral vaše ryby a mali sme všetci dosť. Odpovedali: „Aký si naivný, musíš si brať, koľko len vládzeš, aby si bol zabezpečený a pomáhať aj ďalším tým, že im dáš prácu. Takto sa delíš.“ Malý rybár nakoniec musel predať svoju loďku a začal pracovať pre iných za malú mzdu. Raz pri práci na lodi sa veľmi zranil, tak ho prepravili na pevninu. Bol blízko smrti, ale stále bol šťastný. Prišla tu i jeho rodina, ustarostená nad bolesťami svojho otca, ale nezdali sa smutní. Muž pozrel na svoju rodinu a povedal: Myslím, že je čas ísť domov. Potom sa usmial, zavrel oči a zomrel. Rodina neplakala, v tichosti sa začali modliť a keď skončili, žena mŕtveho rybára povedala prekvapeným okolostojacim: Žil dobrý život, miloval Boha, svoju rodinu, blížneho; nikdy si nebral viac, ako bolo jeho, nikdy nikoho nevykorisťoval a chcel sa deliť s inými. Aj keď mu vzali živobytie, odpustil im, modlil sa za nich. Aj keď mal pracovať na vašich lodiach za pár halierov, tešil sa z práce... bol šťastný. Sme smutní, že zomrel, ale nejdeme lamentovať, pretože vieme že žil ako Boh od neho očakával a že bude odmenený v nebi.

Týmto skončil Ježiš tento príbeh, keď na to sa ohlásil jeden bohato vyzerajúci muž: „Nesúhlasím s tým. Nie všetci bohatí vykorisťujú chudobných a vlastne, ak by nebolo nás, nemali by žiadnu prácu“.

„Priateľu, byť bohatým nie je hriech. Hriech je vtedy, keď použiješ iných, aby si dosiahol alebo udržoval svoje bohatstvo. – Bohatí majú pamätať, že svoje bohatstvo majú len vďaka Božej milosti. Nemajú žiadne iné práva než chudobní. Bohatí nemajú nijaké právo na bohatstvo tak, ako chudobní nemajú nijaké právo na chudobu a ak sa bohatí v národe nedelia o to, čo majú... – Prvú vec, ktorú musíte robiť, je milovať Boha úplne. Keď to urobíš, bude pre teba prirodzené deliť sa a milovať iných ako seba...“ 31-33.

* Boli sme v synagóge a počúvali sme starého rabína. Hovoril o časoch Abraháma, keď mnohí pochopili Božiu lásku k nám, jeho deťom. Dnes na Boha mnohí zabudli, myslia iba na seba. Dnešná generácia je hriešna a pyšná a ja ako jej súčasť, mám podiel na tejto vine...Potom si roztrhol rúcho a zvolal: Bože, odpusť mi moju pýchu, že som nesplnil tvoju vôľu. Potom si sadol a ticho vzlykal.

Ježiš prehovoril: To, čo rabín hovorí, je pravda. Mnohí dnešní ľudia sa odvracajú od Boha, a áno, niekedy je to aj k vôli príkladu a učeniu kňazov. Ale na druhej strane, často aj sami kňazi boli vyučovaní chybne, a tak podávajú ďalej chybné učenie. Boh vo svojom milosrdenstve ponúka svoje odpustenie a lásku k ľuďom, kňazom, učiteľom, všetkým. Prvý krok v prijatí a prijímaní Božieho odpustenia je pozerať sa na seba pravdivo, tak ako to urobil tento muž. Znamená to, priznať si svoje chyby a prosiť Boha o odpustenie a ochotu nechať sa viesť, lebo Boh to potom vo svojom milosrdenstve urobí. 38- 39.

*Všetci sa zhromaždili okolo veľkého ohňa. Bude tu oslava a začali pripravovať potraviny. Peter povedal: Ale najprv by sme sa mali s vďakou pomodliť k Bohu. „Pomodliť?“ zareval Marek; tu sa nemodlíme, sme príliš zamestnaní a na konci dňa unavení. Modlitba je pre tých, čo nemajú čo robiť. Peter už nevedel, čo povedať. Ježiš pristúpil k Markovi a povedal mu: Dobrý priateľu, si štedrý muž... Nakoniec Marek sa podvolil: Pokúsim sa teda, k vôli Tebe...

*Po jedle ma pozvali prenocovať v dome starejšieho. Jeho manželka zomrela a teraz sa delil o svoj dom so synom a jeho rodinou. Tri deti-dievčatká, od 4-11 rokov, Rebeka, Šarel a najmladšia Rút, po mame. Syn sa volal Eliáš ako otec, jeho manželka Rút. Sedeli sme všetci a diskutovali o živote v dedine. Syn hovoril, že by nikdy nemohol opustiť svoju rodnú dedinu, lebo tam bolo veľmi pokojne a radostne žiť. Nedokázal pochopiť svojich dvoch bratov, ktorí odišli po matkinej smrti...“Je zrejme, že milovali svoju matku. Chybu urobili ale v tom, že z matky si urobili dôvod, pre ktorý žili...To zraňovalo ich otca. Často sú týmto sebectvom zranení iní. Ale sú to dobrí chlapci, vrátia sa. – Ráno, keď som sa zobudil, našiel som malé dievčatko Rút spať vedľa mňa...Za chvíľu boli všetky tri dievčatka pri mne a Šarel povedala: Povedz nám príbeh. Áno, povedz nám príbeh, hovorili všetky. A začal som: Boli traja anjeli v nebi a čakali, aby im Boh dal duše, ktoré mali na zemi strážiť...77-79.

*Filip sa spýtal: Pane, hnev, ktorý majú niektorí ľudia proti Tebe, stačí niekedy na to, aby Ťa chceli zabiť. Nechápem, prečo sa tak správajú, veď Ty hovoríš len pravdu...

Je to súčasťou človeka, odkedy Adam prvý krát zhrešil. V ľudstve je hlboká pýcha, ktorá sa väčšinou len ťažko dá premôcť. Je to pýcha, ktorá hovorí, že každý sa mýli, ak nesúhlasí s tým, čomu niekto iný verí alebo ako niečo chápe. Ten, kto má inú interpretáciu zmyslu života ako niekto iný, sa mýli. Ten, kto nekoná to, čo chcú iní, sa mýli. Ten, kto im ukáže pravdu o tom, ako by mali žiť v Bohu, ale nežijú, sa podľa nich mýli. Táto pýcha je tak hlboko zakorenená v charaktere ľudstva, že často si ju nik ani nevšimne. A túto pýchu stále podnecuje satan, ktorý masíruje ego ľudí svojimi trikmi a klamstvami. Táto pýcha je bojom o ľudstvo; bojom, ktorý mnohí nevyhrajú. Len vtedy, keď dokážete poraziť svoju pýchu, môže vaša skutočná láska zažiariť navonok.

Jakub: Pane, mám veľa pýchy. Keď urobím niečo dobré, začnem si myslieť, aký som výnimočný... „Jakub, je veľmi dobré, že spoznávaš svoju pýchu, lebo to je začiatok jej porážky. Práve tí, ktorí ju nerozoznajú, jej dovoľujú rásť. Peter sa pýta: Som zvedavý, či pýcha sa dá vôbec premôcť. Povedal som: Dá sa, priateľu, ak žiješ, ako žiada Boh. 125-6.

Z vydavateľstva Bystrík.sk v r. 2O14.

« Späť na úvod

Dnes je 20.4.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk