Farnosť
Púchov

oltár

Jozef Tiso - kňaz a prezident

Táto kniha vznikla z podnetu seminára, ktorý sa uskutočnil 25. apríla2017 na hrade v Nitre za veľkej účasti verejnosti. Cieľom seminára bola snaha priblížiť sa k pravde k časti slovenských dejín za 2. svetovej vojny terajšími historikmi rozšírené o text profesora Milana S. Ďuricu. Slovenský národ žil po stáročia bez vlastnej štátnosti a jeho dejiny prepisovali a deformovali iní pod vplyvom cudzích politicko – ideologických záujmov a tak aj tí, čo súdili a odsúdili Dr. Jozefa Tisu; nešlo im o pravdu, ale postupovali tvrdo podľa naplánovaného ideologického scenára a ešte i dnes mnohí ľudia, i kresťania aj duchovní  tomuto omylu veria a Tisovi pripisujú za veľkú vinu odsun Židov a ich likvidáciu a propaganda to neustále opakuje. Kniha podáva ale iné, svedecké výpovede, informácie o jeho zmýšľaní a práci; a nám prislúcha poznať pravdu. Na to sú pravidlá pre rozumné uvažovanie, k tomu treba ale vedomostné poznanie a v prvom rade ochotu srdca či vôle. Na vedomostné poznanie sú k dispozícii knihy a literatúra. Niektoré časti vatikánskeho archívu však ešte nie sú prístupné, takže ani táto kniha neobsahuje všetko. Ja, autor tohto výberu, som bol učňom, keď Dr. J. Tiso bol prezidentom, a tiež som prežil za života niekoľko štátnych vládnych štruktúr, prečítal historické a odborné knihy, v ktorých sa aj to píše, že napriek vojne a nemeckej „garancie“, Slovensko bolo relatívne ukážkovou oázou pokoja, blahobytu, hospodárskeho rozmachu a i slobody. A inde sa píše pre našu generáciu : „európske zeme podľahnú väčšej diktatúre ako za Hitlera. Komunizmus znovu povstane s veľkou silou, nie ste pozorní k jeho plíživej forme“. K poučeniu: sv. Štefan poznal históriu od Mojžiša po Šalamúna a pred ukameňovaním ju hovoril zástupu. Mladšia generácia Slovenska svoju nedávnu históriu pozná viac-menej účelovo upravenú, tu je ponuka na zmenu pohľadu.

M.S. Ďurica o Tisovi: „Dospelý slovenský národ vie, že jeho právo je suverenita.“ Český poslanec V. Kopecký povedal: „slovenský národ neni ve své domovine pánem, s bohatstvím zeme nemôže slobodne hospodáriť, osud lidu diktuje cizí vláda... Dr. E. Beneš začal orientovať politiku na komunistické Rusko; v pražskom parlamente J. Tiso poukázal na nebezpečie internacionalizmu. Tiso: „Vládne kruhy z bývalého Rakúska si priniesli ako hriešne dedičstvo; rozbiť slovenský národ na náboženské a stavovské skupiny a dráždením ich ovládnuť.“ „Bez priamočiareho prirodzeného vývinu národného povedomia, vyrastú bez národného povedomia, a čo to znamená, vieme to odhadnúť? Evanjelik J. Škultéty spomína z Tisovej sv. omše a kázne: Videl som, aká veľká osobnosť je Tiso.

Mons. ThDr.Pavol Zahatlan: Pre Dr. Tisu bolo dôležité, aby si národ uchoval tradíciu, ona je zárukou... Národ vlastní hodnoty, ktoré sú mu dané Stvoriteľom. Medzi ne na prvom mieste je náboženstvo. Ďalšou cennou hodnotou je právo na slobodu a právo na samostatnosť. Nebyť samostatným, to znamenalo pre Dr. Tisu toľko, ako odsúdiť ten národ na zánik. Ďalším právom je právo na tvorbu kultúry. V myslení Dr. Tisu je národ viac ako štát. Náš nacionalizmus neznamenal nikdy nenávisť voči druhým. Symbolom slovenského nacionalizmu bol Ľ. Štúr, bol dynamickou silou pohybu, mravnou silou, ktorá pobáda zachovať dedičstvo otcov. Ducha Ľ. Štúra a Andreja Hlinku treba rozvíjať v národe. Utvorenie slovenského štátu je historickou udalosťou a z rúk Hitlera sme prevzali záruku proti útokom z juhu a zo severu ale žiadne úpravy pre náš národný, vnútorný a kultúrny život.

Viliam Judák, biskup: Profesor Ján Mikrut z fakulty histórie na Gregor. univerzite v Ríme uviedol ako príklad obetí komunizmu Jozefa Tisu a Titusa Zemana, saleziána. Podobne píše Roberto Marcini v  talianskej knihe, Jozef Tiso. Ostal neznámy, údajne je to úmyselná snaha víťazov 2. svetovej vojny. Ale treba ju vytiahnuť zo zabudnutia, i historik A. Hrnko sa za to prihovára a hovorí, že problém je v nás súčasníkoch a že sme sa nedokázali zjednotiť ani v základných veciach, ako má vyzerať naša národná prítomnosť a budúcnosť. – Ako skúsený pedagóg J. Tiso vedel, že pre dobrú výchovu mládeže je potrebný dobrý učiteľ. Preto v Bánovciach založil učiteľský ústav, kde sa stal riaditeľom a žiakom nikdy nerozprával o politike, ale ich viedol k štúdiu predmetov školy.- V politike horlil za národ samostatný, sebavedomý, sebestačný i hospodársky; Za Boha, za národ bolo programovým vyhlásením ľudáckej politiky.- J. Tiso, A. Hlinka, K. Kmeťko, všetci bojovali proti boľševizmu, rok 1920. 1938 autonómia vyhlásenie v Žiline.14. marec 1939, rokovanie s Hitlerom.. V Tisovej voľbe za prezidenta sme videli záruku pred nemeckým nacizmom. Židovský kódex vyšiel z vlády SR a výnimky Tiso využíval. Deportácia Židov, že len vysídliť na práce, ale deportácie boli zastavené na Slovensku v r. 1942 z podnetu biskupa Vojtašáka a zásluhou ministra Macha. Dr. E. Beneš z exilu ohlásil, že správy o údajnom  vyvražďovaní Židov sú falošné. - R.1945, nerozvážne udalosti v Ladcoch partizánmi, aj vo Val. Belej. Tiso prejavil vďačnosť, že mal čas dva roky na pokánie a že na posledné hodiny dostal pátra Hilára, a aj cez neho sme dostali posledný odkaz : „Za Boha, za národ“.

Emília Hrabovec, historička: Nosným pilierom Tisovej identity bolo jeho kňazstvo, od ktorého sa odvíjali všetky jeho životné postoje a počiny. Tiso zohral kľúčovú úlohu pri vstupe HSĽS do československej vlády, čo kladne hodnotil i pápežsky nuncius v Prahe S. Ritter ako dobrého farára umierneného krídla za práva Slovákov vrátane autonómie, ale v rámci legality. Aj pápež Pius XI. prejavil spokojnosť. Pápežský diplomat R. Forni konštatoval, že na rozdiel od okolitých krajín, je na Slovensku náboženská situácia veľmi dobrá a vysvetľoval historické a politické príčiny sporov zo strany Maďarska a Česka; sú to dôvody, že slovenskí politici sa začali prikláňať k ochrane Nemecka. Mons.Tiso koná na základe tých najlepších pohnútok. Odchod z jeho politického života? Zatiaľ nie, na to nedozrel čas a naozaj niet človeka, ktorý by ho mohol nahradiť bez toho, že by moc padla do rúk fanatických nacistov. Z Nemecka sa začali šíriť protižidovské nálady, ku ktorým prispelo aj stanovisko 15.000 bratislavských Židov pred Viedenskou arbitrážou a žiadali pripojenie Bratislavy k Maďarsku. Aj tak v Tisovom myslení nebola voči nim nevraživosť a vzťahy vnímal v ich národnom a sociálnom rozmere, súhlasil zredukovať ich vplyv na podiel zodpovedajúci ich numerickej sile a tak aj vo vzťahu k nemeckej menšine. Po vypuknutí povstania a vojenskom obsadení Slovenska, nemecká okupačná moc obnovila deportácie Židov a ani slovenská vláda ani Tiso už nemohli nemeckým zásahom zabrániť. Najťažší úsek Tisovej životnej púte začal na Veľký piatok 1945, keď ruské vojská ČA obsadzovali Slovensko, a on bol nútený odísť do Rakúska; on však neplánoval svoj odchod zo Slovenska, bol presvedčený, že neurobil nič, prečo by mal utekať a že pred spravodlivým súdom obháji svoje činy, veril, že vojna sa skončí mierovou konferenciou, ktorá otvorí priestor pre zohľadnenie slovenských záujmov. Okupačné sily začali však uplatňovať tvrdé opatrenia. V r.1947 pražský arcibiskup v Ríme vykreslil K. Gottwalda ako českého rodoľuba a hlácholil ich, že J. Tiso nebude odsúdený na smrť a ak, tak že bude omilostený; keď sa vrátil do Prahy, rozširoval informáciu, že Svätá stolica nemá o Tisu záujem, to však nebola pravda. Správa o poprave J. Tisu zapôsobila vo Vatikáne ako úder blesku a vyvolala obrovské pobúrenie...Po čase vyšiel vo vatikánskom časopise Enciclopedia : „Tiso bol príkladný kňaz neohrozeného života. Na politiku sa dal z nevyhnutnosti, keďže prakticky už len klérus bránil práva slovenského národa, všetci ho teda milovali ako otca...“

Gabriel Brendza, kňaz, historik: V príspevku sa zaoberá vzťahmi Jozefa Tisu s banskobystrickým  biskupom Andrejom Škrábikom s dosiaľ nepublikovaných dokumentov. Predstavitelia povstania navštívili biskupa Škrábika a pokúšali sa všemožne získať podporu katolíckeho duchovenstva pre spoločný boj proti fašizmu. Šmidke s Husákom ho dvakrát navštívili. Nadarmo, odpovedal im: Cirkev sa stará o dušu človeka a jeho spasenie. 30. októbra 1944 po potlačení povstania sa v B. Bystrici konala vojenská prehliadka a ďakovná bohoslužba. Tiso vyznamenal nemeckých dôstojníkov a vojakov s generálom Hoefflem a jeho štábom. Ale prečo. Gestapo v B. Bystrici vydalo vyhlásenie, že majú byť popravení 10-ti vybraní velitelia SNP. Biskup Škrábik telefonoval o tomto Tisovi a Tiso u Hoeffleho intervenoval, úspešne, poprava sa nekonala. V ten oslavný deň v B.Bystrici i zajatí partizáni pochodovali mestom eskortovaní nemeckými vojakmi a Tiso zbadal tento pochod a postavil sa na okraj chodníka, zajatci vykrikovali: „Pán prezident, zachráňte nás, my za to nemôžeme“. Dr. Tiso im zvolal: Chlapci, hlavy hore, nebojte sa, robíme všetko, čo je možné pre vaše vyslobodenie, len sa nedajte strhnúť k nerozmysleným činom.“ – Súd. Na listine vojnových zločincov komisie OSN sa nenachádza ani jeden Slovák. Predseda „Národného súdu“ bol komunista JUDr. Igor Daxner, ktorý sa ešte pred začiatkom procesu s prezidentom E. Benešom dohodol v Topoľčiankach o vynesení rozsudku smrti pre Tisu. V skutočnosti s Tisom bol súdený slovenský katolicizmus a antikomunizmus. .

Michal Malatinský, právny historik: Píše o medzinárodnoprávnych aspektoch retribúcie. O prevencii, aby sa takáto zničujúca vojna, aj so všetkým, čo priniesla, nikdy neopakovala!? Pred retribučnými, národnými a okresnými súdmi na Slovensku do r. 1947 stálo desaťtisíce ľudí a pred okresnými ľudovými súdmi bolo 20.550 obvinených, trest smrti bol vynesený v 65 prípadoch! Horšie to bolo v niektorých častiach Európy, s veľkým počtom popravených z kolaborácie pôsobením tzv. divokej retribúcie. Proces s Dr. J. Tisom, ide o najsledovanejší retribučný proces na Slovensku. Igor Daxner ako predseda senátu a súdu konal v rozpore s právami obhajoby a konal z predpojatosti. Obhajoba žiadala oslobodenie Tisu, pretože nebola trestnosť naplnená zo stránky úmyslu. Odsúdenie: 39% proti celistvosti CSR, 26% zavádzanie nedemokratického režimu a účasť na vojne, 19% proti odboju a SNP, 17% previnenia proti ľudskosti, pričom obvinenia protižidovských opatrení predstavovali iba 6% bodov obžaloby. Ostáva kontroverzná skutočnosť, že Tiso v procese nepriznal vinu a vyslovil sa, že by znova konal v podstate tak, ako konal vtedy. Sudca, A. Rašla povedal, že pri týchto súdoch sa ani tak nehľadá objektívna pravda, ako tvorí historická politická pravda.

PhDr. Martin Lacko, historik: Beneš: „Tiso musí visieť“. Slováci totiž zbúrali hlavnú dogmu jeho politiky, že Slováci patria k Čechom a nie sú schopní samostatnej existencie. Čas ale ukázal správnosť línie Dr.J. Tisu. Tisov proces bol ako politický proces zmanipulovaný. Kým norimberský tribunál vyniesol 12 rozsudkov smrti, Slovenský Národný súd v Bratislave odsúdil na smrť 17 predstaviteľov. Živou pamäťovou stopou Tisovej popravy boli jeho spovedník Hilár Párik a obhajca E. Žabkay: “Kráčal som ráno Záhradníckou ulicou, plný dojmov... a v tom cup, k nohám mi dopadol kvet, hore v oknách stáli ľudia a hádzali mi kvety...“ Oficiálna štátna línia k Tisovi je rovnaká, hanlivá. Nepohodlní Slováci dostávali rôzne nálepky: „nacionalisti, klérofašisti, separatisti, ľudáci, atď.“ Otázka: Či sa dá obyvateľstvo spútať totalitnou ideológiou a strachom aj po druhýkrát, náznaky sú, str. 210 -212. Čas ukáže. November 1989 a po, boli nádejou, vládla sloboda slova, televízia, rozhlas pripúšťali polemické pohľady a neboli kriminalizované. V 1992 sa konala vedecká konferencia o Dr.J.Tisovi, avšak vládne garnitúry a politické strany s výnimkou KDH sa väčšinou predbiehali v očierňovaní, nešlo im o hľadanie historickej pravdy. A dnes? 2017. Média stratili priestor na odbornú diskusiu, akoby prevzali rolu ŠtB, pátrajú, obžalúvajú i odsudzujú súčasne; príbeh kňazov V. Zemana a J. Košiara.

« Späť na úvod

Dnes je 15.12.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk