Farnosť
Púchov

oltár

Když začína večer

Autor knihy Max Roessler sa snaží pomôcť zvládať problémy starnutia, často ťažké, pretože málokto sa na to pripravuje. Telo síce chátra, ale duša sa deň zo dňa zmladzuje (2.Kor.) Do knihy prispeli viaceré známe osobnosti. Kedy začína starnutie? Je to rozdielne. Poludnie je stred dňa - nášho života. Za odpoludním sa slnko už uberá k západu. To je aj čas prípravy na šťastnú starobu. Staroba so sebou prináša dary i nebezpečia. Oboje musíme vedieť prijať a privítať, aby sa nám staroba stala nielen znesiteľným ale i plodným, že stojí za to ho prežívať a prežiť. Stárnuci človek sa musí v zásade rozhodnúť: buď pre stareckú skostnatenosť alebo dobrotu (18).

Seneka píše: Na to, ako žiť múdro, nikto nepríde náhodou. Pokiaľ človek žije, musí sa učiť, ako sa má žiť.

L.N. Tolstoj píše: Nepoznám istejšie znamenie zrelosti staroby ako dobrotu. – Miluj svoj osud, je to Božia cesta pre tvoju dušu (Goetz). – Nie je staroba krásna? Podobá sa dobe, keď sa rozpálený slnečný kotúč roziskrí v zlate a purpure, ale už nespaľuje. Všetky túžby, ktoré nás po celý život hnali, sa vytrácajú a prichádza veľký pokoj duše. – Človek starý by mal byť natoľko zrelý, aby hľadal vinu i u seba, nielen u druhých. Zabudnúť na krivdy nie je v moci našej vôle, ale odpustiť áno. Či ruku, ktorú podávam na zmierenie ten druhý príjme, neviem, mojim úkolom ale je ju podať. – Keď človek starne, zvlášť dôležitá je duševná čulosť, záujem a starosť o druhých, ktorí pomoc potrebujú a mať radosť zo života. R.F. Kenedyová, matka prezidenta, ktorá stratila synov i dcéry vyznáva: Človek by sa mal radovať z každého slnečného papršleku, ktorý mu ostal, za to, čo mu ešte ostalo a nemal by nariekať. Kto na starosť prežíva radosť zo života, nepozná nudu.

39. „Vy ste sa vôbec nezmenil, nestarnete“, zalichotil ktosi B. Brechtovi, ale on sa tomu nepotešil. Lichotník myslel iba na vonkajší výzor a nezbadal jeho vnútorné dozrievanie. 47. Od detstva som sa na starobu tešila, aj na smrť. Boli to predstavy polonáboženské, polopohádkové, ale neopustili ma ani v búrke života. Staroba, to je ten polopohádkový strom s biblickými akcentmi smerujúcimi k večnej blaženosti. 51 Ctihodný starec Zosima povedal zúfalej žene: „Podať dôkaz sa tu nedá, ale v tej miere, v akej budete robiť pokroky v láske, presvedčíte sa o existencii Boha, aj o nesmrteľnosti svojej duše.“(Dostojevskij).

55. Pánom budúcnosti je ten, kto sa dokáže zmeniť, dozrievať (Š. George). 61. Ešte raz sláviť Vianoce, zbýva mi toho stále menej (Fontane). K šťastiu patrí predovšetkým pokoj a sloboda. Pokoj, t.j. byť zmierený sám so sebou,... s druhými,.. s Bohom,... i so svetom.

63. Najšťastnejší je človek, ktorý dokáže koniec svojho života uviesť do vzťahu s jeho počiatkom (Goethe). Oblúk nášho života sa schyľuje späť, tam kde začal. – Pusť môj dopis po vetru, ktorý sa túla. Nenachádzam žiadne sladšie slová ako tieto: „Mám ťa rada“. „Nepýtaj sa, aký účel má ruža“. Čím viac je náš život obklopený technickými výrobkami, tým viac sa tomu prispôsobuje i naše myslenie, uvažovanie. Verše, ruže, hviezdy nemajú účel, ale zmysel. Podobne, i starý človek, keď niečo urobí, nemali by sa ho pýtať na účel, ale na zmysel. Ak má on čas zamyslieť sa pri pohľade na nebo plné hviezd, pozorovať tajomnú ružu, vtedy má zmysel jeho staroba a je požehnaná.

92. Stratený raj môže človek nájsť len v sebe, cestou do svojho vnútra (H. Hesse).

Kontrasty: E. Hemingwai a slávny herec E. Ginsberg, a ich koniec. – Tajomstvo utrpenia nie je hlbšie ako tajomstvo slobody chváliť Boha, i v ohnivej peci.

101. Malé duše majú priania, veľké duše majú ciele. 103. V štyridsiatke človek začína hľadať, čo má cenu a v pädesiatke to začína nachádzať. (T.Wilder).

104. Existujú bezvýchodiskové prípady? Evanjelista Ján bol prchlivý temperament, od Pána obdržal prezývku „syn hromu“. Keď zostárnul, úplne sa zmenil, dobrotivo a láskavo napomínal. Zmeniť sa – to sa i pri dobrom úsilí darí ťažko. Ale ten, kto premenil vodu na víno v Káne, ten môže i zatvrdilé srdce človeka zmeniť, ak sa k nemu obráti.

106.Skúška dospelosti. Na každé lúčenie sa priprav dopredu! píše R. M. Rilke. Ruža na jeseň zvädne. Svetlo v noci zhasne. Vieme to a predsa je nám zaťažko sa s tým zmieriť; s blížiacim vlastným koncom. Smrť v poslednej hodine premôže tých, kto nie sú pripravení. Láska nikdy neprestáva. Láska a život patria k sebe. Láska oživuje (J.W. Goethe). „Nikdy som neľutovala, že som sa rozhodla pre lásku“ (sv. Terezka).

110. Modlitba je kľúčom rána a závorou večera (Gandhi). Keď spíme, je vôľa vypnutá. „Môj spánok Bože, spočíva v Tvojich rukách, ľahnem si a spím“.

111. Psychológovia tvrdia, že najrannejšie zážitky sú určujúce pre náš celoživotný pohľad na svet, je teda dôležité, akí sú to ľudia, ktorým deti dôverujú a ich napodobňujú. Ak tieto osoby majú nezáujem o modlitbu, bohoslužbu a sviatosti, bude to mať vplyv na tvorbu životného štýlu detí. Ale i ak také osoby žijúce síce nábožensky, ale nedokážu presvedčiť, môže z toho u dorastajúcich vzniknúť konflikt, rozpor, protest, kríza viery. – Otec márnotratného syna bol muž dobrý a jeho syn predsa opustil rodičovský dom, ale vrátil sa pri spomienke na detstvo.

112. Mám ti v krátkosti povedať, kto je Boh? Kto sa od neho odlúčil, nenájde pokoj. (sv. Kat. Janovská). – 115. Biblia sa pre nás stáva najkrajšou knihou (Goethe). Od mladosti som rád čítal Bibliu a srdce sa mi osviežilo, posilnilo (M.Claudius). Je to kniha života a múdrosti.

Tak všetko odnáša prúd, čas. Aj ty sa máš všetkých vecí vzdať, i všetkých majetkových pút. Nechaj všetko odísť, zmiznúť, uľahnúť. Potom chudobný pokľakni a čas nech odnesie i teba do večnosti, v Božiu náruč.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008.

« Späť na úvod

Dnes je 20.4.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk