Farnosť
Púchov

oltár

Medžugorský zázrak

Kniha posolstiev, životných príbehov obrátenia.

Florence sa vydala za Bernarda, praktizujúceho kresťana, ale ona chodila do kostola len k vôli deťom čakajúc na koniec Itte Missa est. Tanec, bridž, divadlo a svet, to bol stredobod jej života. Keď počula o medžugorských posolstvách, to ju uchvátilo a išla tam. Päť dni pršalo a vizionárka Marija hovorila k ich skupinke a keď sa rozchádzali, zrazu Marija sa zastavila prudko pri Florencii, ktorú vôbec nepoznala, a priamo k nej do očí jej hovorí: Tu nie je veľa Francúzov, ale vy čo ste sem prišli, po návrate do vašich rodín dostanete a prinesiete veľa milosti, pretože ste vyvolení. Tak sa stalo, Florence sa zmenila, celá jej rodina, organizujú púte do Medžugoria, vznikajú kňazské povolania, nastalo duchovné prebudenie.

Tetka, pastierka 40 oviec, verná Gospe, jej vierou neotriasla ani doktrína Mohameda ani Marxa. V rytme modlitby ruženca pradie vlnu a bdelým okom stráži svoje stádo. „Vieš, Peter, riešenie tvojho problému je u Gospy, v posolstve o zvláštnom jej materinskom požehnaní.“

Strecha sa otvorila. „Jakov, rozprávaj nám“, prosia pútnici. Začala Vicka: „ Gospa prišla do izby, zatiaľ čo Jakovova matka pripravovala pre nás obed v kuchyni. Ponúkla nám obom cestu do neba, očistca a pekla. Súhlasili sme a naraz sme sa tam ocitli, s telom, prešli sme bránou, Gospa nás viedla za ruky. Nebeský raj je obrovský neohraničený priestor, so svetlom. Videla som tam veľa ľudí, všetci sú veľmi šťastní, spievajú, tancujú, komunikujú medzi sebou cez svoj vnútrajšok, majú oblečené dlhé šaty, tuniky. Ich šťastie je neopisateľné. Túžila som tu ostať, našou radosťou je však urobiť Gospu šťastnou. Ona chce nás nechať ešte nejaký čas na zemi, aby sme roznášali jej posolstvá. Keď ma bude chcieť vziať k sebe , som pripravená“. Že Vicka bola naozaj v nebi, je nebeská radosť, ktorá prúdi z celej jej bytosti na všetkých ľudí, ktorí sa k nej priblížia. Ľudia silní duchom budú môcť bez pochýb rozmýšľať a rozprávať o tom, čo rozprávala Vicka.

Po raji nás Gospa priviedla do očistca. Je to veľmi temné miesto. Počuli sme stonanie ľudí, veľa, veľmi veľa trpia. Bolo tam veľa ľudí zasvätených Bohu, sú tu, lebo v ich živote nebola láska. Jakovova matka, zomrela v r. 1983, sa dozvedel, že rýchlo prešla do neba. Ona všetky malé veci robila s láskou z celého srdca. A Boh videl jej veľké srdce. – Najdôležitejšie je pochopiť, aký poklad nám Gospa ponúka svojou školou lásky v Medžugorí. Kto vstúpi do jej školy, nepôjde do očistca. Je veľmi málo takých farností, v ktorých učia veriacich základné pravdy o tom, čo sa deje po smrti, preto sa nestarajú o svojich mŕtvych a nechávajú sa zviesť falošnými doktrínami, že po smrti nič nie je, alebo doktrínou o reinkarnácií. Nevedomosť často plodí strach.

Vizionári neprejavujú žiadnu zvedavosť, nekladú Gospe teologické otázky. Že prečo, Čo je dôležité, to nám sama povie, a keď nám o niečom nehovorí, to znamená, že to nie je dôležité.

Po očistci nám Gospa ukázala peklo, hovorí Vicka. V strede je veľký oheň. Videli sme normálnych ľudí, hádzali sa do tohto ohňa, podobali sa na divé zvery, zavíjali od zloby, rúhali sa... Mladé pekné dievča sa vrhá do ohňa, potom sa podobala na netvora. Hrozné. Ľudia idú do pekla z vlastnej vôle, je to ich výber, vlastné rozhodnutie. Niektorí ľudia robia na zemi vedome všetko proti Bohu, začínajú peklom vo svojom vlastnom srdci a ak sa v hodine smrti nekajajú, peklo pokračuje, navždy. Vicka hovorí: „Ježiš zomrel za každého, jeho láska je veľká, stále nás vyzýva, ale neznásilňuje. Toto všetko nám Panna Mária ukázala, aby sme vedeli, že to existuje a aby sme to povedali ostatným. Kto vysvetlí veriacim, prečo počas omše žiadame Otca „zbav nás od večného zatratenia a priveď nás k tvojim vyvoleným...“ Najvýznamnejšia návšteva pekla je tá, ktorú zažila sv. Terézia z Avily, potom fatimské deti, Marta Robinová, sv. Faustína.

Počas stretnutí s vizionármi som sa naučila, že netreba klásť veľa otázok, ale všetko prežívať. - Len sa dotkla môjho nervového systému a celkom vykorenila môj zlozvyk. Každý môže dostať tie isté milosti ako vizionári, ak otvoríš svoje srdce, zvlášť vo chvíli zjavenia, o 18,40 hod., môžu sa zastaviť na niekoľko minút, tam kde sú, a prijať ju osobitným spôsobom v spojení s Medžugorím a s tisíckami osôb, ktorí na celom svete prežívajú toto stretnutie(80).

„Prosím vás, dajte mi svoje srdce, aby som ho mohla premeniť, aby bolo podobné môjmu Srdcu“, povedala. „Chcem vás očistiť od následkov vašich starých hriechov, chcem vás obohatiť svojim materinským pokojom“(81).

Medzi úmyslami modlitieb, hovorí Mirjana, že Gospa žiada na prvé miesto za neveriacich, to značí za našu budúcnosť a našich detí, každého 2. v mesiaci. Aj v kostole je veľa neveriacich, čo tam chodia zo zvyku, a nie aby sa stretli s Bohom(97). Výzva Gospy k nám: „Málo mi pomáhate, máte málo milosrdenstva alebo lásky!“

San Francisco trpí veľmi aktívnym satanizmom. P. Mária i tu hľadá svoje nástroje. Marcia, žena je tu známa ako aktivistka modlitbovej skupiny a v jeden večer má animovať video z Medžugoria. Vie, že väčšina poslucháčov sú homosexuáli a lesbičky. Program bol úspešný, po skončení prišiel za Marciou jeden mladý muž viditeľne veľmi dojatý, so slzami po tvári: „Bol som potrateným dieťaťom, hodili ma do odpadkového koša, ale som žil a kričal. Jeden muž, čo tade prechádzal, ma počul a vybral z koša celého zakrvaveného. Zobral ma domov, postaral sa o mňa. Vyrástol som pri ňom a pri jeho priateľoch, ktorí s ním bývali, všetko muži – homosexuáli. Počas môjho detstva ma nikdy nepohladila, neprebalila, nenakŕmila a nepobozkala žiadna žena. Nemám ani potuchy, čo je matka. V období dospievania som sa prirodzene stal homosexuálom. Členovia episkopálnej cirkvi ma pozývali na stretnutia a rozhodol som sa stať sa kňazom. Už som bol pripravený v kostole pred oltárom s ostatnými kandidátmi prijať vysviacku. Všetci podišli dopredu ale ja som sa nemohol pohnúť, ako priklincovaný som ostal na mieste. Nevysvätili ma, aká sila ma mohla zadržať, nechápem to dodnes. Dnes večer, keď som pozeral váš videozáznam, bol som celý rozrušený a dojatý. Keď som videl tých mladých v extáze, jasne som cítil ženské ruky, ako ma s láskou objímali, to sa nedá opísať. Cítil som sa znovu akoby v náručí. Bolo to silné. Myslel som, že zomriem od radosti. Celé moje telo sa triaslo. V tom som počul: „Dan, milujem ťa a patríš ku mne“. Prvý krát v živote som zakúsil materské ženské objatie. Našiel som svoju Matku. Pochopil som, prečo som vtedy pri vysviacke nemohol ísť dopredu. Ona ma zadržala, lebo homosexualita nie je od Boha a najprv som sa musel toho zbaviť.“ Stačilo iba hovoriť a vidieť video o zjaveniach z Medžugoria a konajú sa zázraky, Dan sa potom stal kňazom.

Vicka hovorí, že veľké milosti môžeme dostať pri bolestiach, chorobe, utrpení, starobe, pretože tieto keď sa s vďakou prijímajú a obetujú Bohu, prinášajú veľké milosti.

Z knihy Medžugorský zázrak. Vydavateľ: Redemptoristi, Michalovce, 2010.

« Späť na úvod

Dnes je 17.1.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk