Farnosť
Púchov

oltár

Návrat k čnosti

Všetky čnosti sme zredukovali na „byť milý a prívetivý“. Aj Ježiša hodnotíme podľa týchto noriem namiesto toho, aby sme sa my hodnotili podľa tých jeho. Čnosť ale znamená mužnosť, statočnosť, odvaha. V knihe Petra Kreefta sa ponúka podrobná mapa čnosti na pozadí Blahoslavenstiev. Ide o našu existenciu: Bez čnosti zahynie civilizácia. Bez náboženstva zahynie čnosť., teda bez náboženstva zahynie civilizácia.

Dnešný život je plný zmätku. Život mätie toho, kto nemá pravidlá. Ale Boh má tie pravidlá i mapu. Zablúdili sme, lebo sme zahodili orientačnú mapu a približujeme sa stále bližšie k priepasti. Jedinou správnou voľbou je návrat. Naozaj si myslíme, že Gorbačov bol bližšie k nukleárnej katastrofe než Saddám Husajn alebo Kaddáfí alebo hociktorý iný diktátor? Pred rokom 1989 preberal na univerzite môj známy profesor problém nukleárnej vojny. Študenti boli tým fascinovaní. Väčšina študentov došla k presvedčeniu, že nukleárna vojna nebude. A ako reagovali? Radosťou? Úľavou? Nie. Otrasení hľadeli do prázdna s hrôzou väčšou než je strach zo smrti. Bola to hrôza z duchovnej prázdnoty. „Čo budeme teraz robiť?“ Existenčné vákuum! Hrozivá otázka. Za hríbovým mrakom nukleárnej hrozby sa ukrýva niečo iné – je to ničota, prázdnota, nihilizmus. – Ničotu vyplní jedine bytie. Bytie človeka, stáť sa plnohodnotnou ľudskou bytosťou., harmónia v srdci človeka- jednotlivca, v rodine, v národe. Čnosti sú potrebné k prežitiu spoločnosti.- Ďalšia ukážka ohrozenia, rozvody. Miesto nápravy chýb v manželstve, omlúvame príčiny rozvodov! Prečo je dnes puberta najčastejším obdobím samovrážd mládeže? - Najničivejšia vec, ktorá sa kedy na našej planéte stala – termonukleárna bomba, - však dokázala niečo úžasné, niečo, čo sa v celých dejinách nepodarilo moralistom, kazateľom, prorokom a mudrcom. Totiž, že praktizovanie čnosti sa stalo podmienkou prežitia ľudstva. Čo vlastne čnosť a neresť sú?
C.S. Lewis napísal prorocké dielo „Skaza človeka“, ak sa nová filozofia západu (F. Bacon: Ovládnutie prírody človekom) presadzuje s nedostatkom vedomostí o morálke a čnostiach. Uprednostňuje sa konanie pred myslením, úspešnosť pred spokojnosťou, podrobovanie pred výchovou, rýchle riešenia, prostitúciu pred matkou.
Škola. Učiteľ už nie je ako kedysi, ktorý veril a viedol k objektívnym pravdám a  hodnotám, dnes je v úlohe teoretického koordinátora a hodnoty nie sú faktami, ale pocitmi, a tak nenápadne dochádza k podrývaniu autority rodičov. Jedným z najpopulárnejších voliteľných predmetov na stredných a vysokých školách je etika, bez čnosti - ilúzia.
Spravme si krátky pohľad do našich duchovných dejín, od obdobia mýtov cez judaizmus, helenizmus, renesanciu, klasická moderna a súčasná postmoderna. Ani dobre netušíme nebezpečie a sme na rozhraní dvoch ciest, návrat alebo zničenie. Ktorým smerom vykročíme? Náš voz sa už rúti po strmom svahu k priepasti a my buď zabrzdíme, alebo prepadneme cez okraj. Stredobodom prirodzenej morálky sú štyri kardinálne čnosti, je to spravodlivosť, rozvážnosť (múdrosť), mravná sila (odvaha), a miernosť (sebaovládanie), tieto môžu zachrániť našu civilizáciu. - Zaujímavú skúsenosť som mal na Bostonskej univerzite, keď som prednášal etiku, pre študentov pojem dejiny predstavoval iba dva body, temný stredovek a my. Keď som im ukázal zoznam literatúry ako Platón, Aristoteles, Augustín a Tomáš Akvinský, protestovali. „My vieme viac než ľudia celej minulosti“ a nemali záujem o prednášku a pýtali sa, či by nemohli robiť niečo dôležitejšie, experimentovať. Dobre, zmenil som taktiku. Budem sa vás sokratovský pýtať na vaše predstavy o etike a čnostiach. Boli nadšení. Nakoniec, mohli by sme zhrnúť vaše názory, objavy a mohla by byť z toho nová kniha pre novú éru! Keby...Minulosťou opovrhujete a viete čím opovrhujete? Pozrime do minulosti, na prvú najstaršiu etiku a politiku, na Platónovu „Republiku“ a otestujme voči nej vaše názory. Boli ohúrení, keď zistili, že všetkých ich osem návrhov boli zhodné, spravodlivosť, súlad, rozvážnosť, mravná sila, miernosť... to všetko vedie k šťastiu jednotlivca aj spoločnosti.
Blahoslavenstvá. Mnohí učitelia sa ich obsah pokúšajú zmierniť, aby vyvolali v človeku dobrý pocit a zdanie ich prijateľnosti. Či nie je práve poslaním Cirkvi donútiť svet, aby prijal jej posolstvo? (90) Nie, nie je. Ježiš nám neprikázal za každú cenu uspieť, ale poslúchať, ohlasovať. Našou úlohou nie je obrátiť svet a naplniť kostoly. My máme iba bez akéhokoľvek prikrašľovania zasiať semeno, vzrast mu dá Boh. Ak nikdy na nikoho nezaútočíme, neprinesieme mu Ježiša. Ježiš nám nehovorí, čo chceme počuť, ale čo potrebujeme počuť.
Zatiaľ čo Blahoslavenstvá sumarizujú blaženosť čnostného života, sedem hlavných hriechov sumarizuje neresti: pýcha, lakomstvo (hrabivosť), závisť, hnev, lenivosť, smilstvo, obžerstvo. Pýcha, pýcha, tá je skoro v každom človekovi. V pekle je najčastejším refrénom hymnus na pýchu: Robil som to po svojom. Pýcha je základným sprievodným znakom našej civilizácie, znak Faustov i Prométeov, túžba po moci. Sú štyri znaky, podľa ktorých je možno spoznať pyšných: Keď si myslia, že ich dobro pochádza od nich samých (humanizmus), ktorí síce veria, že dobro pochádza zhora, ale je to vďaka ich zásluhám. Keď sa vystatujú, že majú niečo, čo v skutočnosti nemajú (napr. prispôsobivé, zrelé, dospelé osobnosti), alebo keď opovrhujú inými (napr. jednoduchými, či nepriebojnými ľuďmi) a túžia sa ukazovať ako výluční vlastníci svojich statkov (104). Moderné poňatie pýchy je rovnostárske a to nás zvádza, že to vlastne vôbec nie je pýcha. Aj ak náš duch vlažne, odmietanie posvätnej bázne, údivu, úcty a transcendentnej vášne pre Boha je pyšnou urážkou Boha. – Našou najväčšou radosťou je jednoducho prebývať s Bohom a to si vyžaduje pokoru. Pýcha je zahľadená do seba. – Pýcha a zúfalstvo sú nerozlučná dvojica. V zúfalstve je utajená pýcha – tragická pompa, samoľúbosť nenaplnenej túžby.
Svätý Pavel hovorí, že zbožnosť a spokojnosť sú úžasným darom (113). Lakomstvo predstavuje pre našu spoločnosť veľké nebezpečenstvo z viac dôvodov: Meniaca sa spoločnosť podporuje súťaživosť a ekonomickú agresivitu. Sme neustále bombardovaní reklamami, ktoré rafinovane vyzývajú k stále väčšej spotrebe a chamtivosti cez všelijaké súťaže a seriály. Ekonomický trend a lakomstvo nemá vybudovaný alarm pred ohňom lakomstva a drancovaním. – Protikladom nenásytnosti po pozemských statkoch je milosrdenstvo v dávaní a rozdávaní – to je úžasné a hlboké tajomstvo ale aj cestou, ako sa vyhnúť peklu.
„Hnevajte sa ale nehrešte“. Sv. Ján Zlatoústy hovorí: Ten, čo sa nenahnevá ani vtedy, keď má primeranú príčinu, tiež hreší, pretože aj nerozumná zdržanlivosť býva kolískou nerestí. – Aj Ježiš sa nahneval na peňazomencov v chráme. Ak však hnev skĺzne do nenávisti, stáva sa smrteľným hriechom. Ak nerozlíšime dostatočne jasne hnev od nenávisti, nerozoznáme jasne ani Boha od diabla.
Blahoslavení čo šíria pokoj. Tí, ktorých ešte nevystrašila predstava nukleárnej katastrofy, podobajú sa na tých, ktorí v potratoch nevidia nič zlé. Ďalšia svetová vojna by bola určite naša posledná. Nežijeme v pokoji s druhými, pretože neprežívame pokoj ani vo vzťahu k sebe (Merton). Čo teda s tým, ako šíriť pokoj? KRISTUS JE CESTA. Človek bez Boha – neveriaci – netvorí pokoj, stabilný pokoj. Ani džihád – svätá vojna, ani žiadna vojna.
Blahoslavení čistého srdca. Smilstvo. Vzhľadom na to, že ide o najrozšírenejší a najpríťažlivejší hriech, je každá dobrá rada nad zlato. Sexuálna túžba ako taká nielenže nie je hriechom, ale niekedy je aj morálnou povinnosťou, u manželov (173). – Myslenie je kormidlo života: Zaseješ myšlienku, zožneš skutok. Zaseješ skutok, zožneš zvyk. Zaseješ zvyk, zožneš povahu. Zaseješ povahu, zožneš osud.
Čnosti sú teda záležitosťou života alebo smrti. Prečo to teda dnes ľudí nefascinuje? Jednoducho preto, lebo tí, čo čnostne žijú, nežijú horlivo, zanietene a s nasadením.
Najlepšie veci postrádajú presvedčivosť,
zatiaľ čo najhoršie prekvitajú vášňou.

Z Kresťanskej knižnice Púchov, 2010.

« Späť na úvod

Dnes je 19.6.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk