Farnosť
Púchov

oltár

Päť druhov lásky

Ako môže byť čistá a zároveň hriešnica? 3-ročná Mária. Jej otec Joachym jej to priblížil na podobenstve o malom vrabčekovi, ktorého jej priniesol a ktorého zachránil pred nebezpečenstvom pádu. V podobenstve jej vysvetlil, že Boh ju zachránil vopred a preto mu musí dobrorečiť dvakrát. A malá Božia panna zakúsila svoje prvé duchovné materstvo na onom vtáčikovi, ktorého pustila na slobodu, keď zosilnel, ale ktorý už nikdy neopustil nazaretskú záhradu...Z knihy č. 3 Evanjelium, ako bolo zdelené M. Valtorte.

„ Moja matka sa zasvätila panenstvu z lásky. Ale keďže bola dokonalým stvorením, mala materstvo v krvi a v duchu. Lebo žena je stvorená, aby bola matkou. A je úchylkou, ak je hluchá na tento cit, akým je láska druhého stupňa dôležitosti...“
Pomaly sa priblížili i ďalší.
„Čo tým chceš povedať, Učiteľ, keď vravíš o láske druhej dôležitosti?“ pýta sa Júda Tadeáš.
„Brat môj, je veľa lások a majú rozdielnu dôležitosť. Existuje láska prvej dôležitosti – láska, ktorou milujeme Boha. Potom je láska druhej dôležitosti – materinská a otcovská láska, lebo ak je láska k Bohu celkom duchovná, táto je z dvoch časti duchovná a iba z jednej časti telesná. Tu sa mieša cit ľudskej náklonnosti, ale prevláda v nej vyšší cit, lebo otec a matka, ktorí sú takým zdravým a svätým spôsobom, nedávajú iba pokrm a poláskanie telu dieťaťa, ale aj výživu a lásku pre rozum a ducha svojho dieťaťa. Je až také pravdivé to, čo hovorím, že tí, čo sa venujú deťom, hoci len aby ich vzdelávali, dospejú k tomu, že ich milujú, akoby boli ich vlastným telom.“
Naozaj, ja som veľmi miloval svojich žiakov“ vraví Ján z Endoru.
„Pochopil som, že si musel byť dobrým učiteľom, keď som videl, ako sa správaš k Jábesovi.“
Muž z Endoru sa sklonil a bez slov pobozká Ježišovi ruku.
„Prosím, pokračuj v tvojej klasifikácii lások“ poprosí Horlivec.
„Ďalej je to láska k manželke, láska tretej dôležitosti, lebo – hovorím stále o zdravých a svätých láskach – sa skladá napoly z duchovnej a napoly z telesnej lásky. Muž je pre manželku učiteľom a otcom okrem toho, že je manželom; žena je pre manžela anjelom a matkou okrem toho, že je manželkou. To sú tri najvyššie lásky.“
A láska k blížnemu? Nemýliš sa ? Alebo si na ňu zabudol? Pýta sa Judáš.
Ostatní sa naň pozrú zarazene ... a nahnevane.
Ale Ježiš pokojne odpovie: „Nie Judáš. Ale dávaj pozor. Boha treba milovať, lebo je Boh, a teda netreba nijaké vysvetlenie na presvedčenie o tejto láske. On je Ten, ktorý je, čiže Všetko. A človek, nič, ktoré sa stáva časťou* (zbožstvená, nie identitou podstaty) Všetkého skrze dušu, ktorú mu vlial Večný – bez nej by človek bol jedným z mnohých divokých zvierat žijúcich na zemi, vo vode alebo vo vzduchu-, sa mu musí klaňať z povinnosti. A aj preto, aby si zaslúžil prežiť vo Všetkom, teda aby si zaslúžil stať sa súčasťou svätého Božieho ľudu v nebi, obyvateľom Jeruzalemu, ktorý nebude poznať znesvätenie ani zničenie naveky.
Láska človeka a zvlášť ženy k potomstvu, je označená ako príkaz v slovách Boha k Adamovi a Eve potom, ako ich požehnal a videl, že urobil „dobre“ v onen dávny šiesty deň, v prvý šiesty deň stvorenia. Boh im povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte zem...!“
Vidím tvoju nevyslovenú námietku a ihneď ti odpovedám takto: Keďže v stvorenstve pred hriechom bolo všetko usporiadané a zakladalo sa na láske, toto rozmnoženie sa detí by bolo bývalo láskou, svätou, čistou, mocnou, dokonalou. A Boh ju dal ako prvé prikázanie človeku: Ploďte a množte sa. A teda milujte svoje deti po mne. Láska, aká je teraz, súčasné plodenie detí, vtedy neexistovalo. Nejestvovalo zlo a s ním nebol hrozný hlad po zmyselnosti. Muž miloval ženu a žena milovala muža prirodzene. Nie však prirodzene podľa prirodzenosti ako ju chápeme my, alebo lepšie, ako ju chápete vy, ľudia, ale podľa prirodzenosti Božích detí, teda nadprirodzene...
Keby neboli jestvovali tri piliere troch lások, o ktorých sme hovorili vyššie, mohla by jestvovať láska k blížnemu? Nie, nemohla by. Láska k Bohu robí z Boha priateľa a učí láske. Kto nemiluje Boha, ktorý je dobrý, iste nemôže milovať blížneho, ktorý väčšinou má nedostatky. Keby na svete nebola manželská láska a rodičia, nemohol by jestvovať blížny, lebo blížny pochádza zo synov zrodených z ľudí. Súhlasiš?“
„Áno, Učiteľ, neuvažoval som o tom“
„Je naozaj ťažké dostať sa k prameňom. Človek je už po stáročia a tisícročia zatlačený v bahne a tie pramene sú tak vysoko na vrchoch. Prvým prameňom je ten, ktorý prichádza z priepastnej výšky – Boh...Ale ja vás vezmem za ruku a zavediem vás k prameňom. Ja viem, kde sú...“
„A ostatné lásky?“ spýtajú sa Šimon Horlivec a muž z Endoru.
„Prvá láska v druhej sérii je láska k blížnemu. V skutočnosti je štvrtou láskou čo do dôležitosti. Potom prichádza láska k poznaniu a po nej láska k práci“.
„A to je všetko?“. „Áno, to je všetko.“
„Ale je ešte veľa ďalších lások“ zvolá Judáš Iškariotsky.
„Nie. Jestvuje len ďalší hlad. Ale to nie sú lásky. Sú to falošné lásky. Popierajú Boha, popierajú človeka. Preto nemôžu byť láskou, lebo sú odmietnutím a odmietnutie je nenávisť.

« Späť na úvod

Dnes je 17.1.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk