Farnosť
Púchov

oltár

Proč NE eutanazii

Študenti v Čechách na anketu Mladej fronty dnes (MF), či sa má v Česku legalizovať eutanazia, odpovedali prevážne ÁNO. Domnievali sa, z neznalosti objektívnych informácii, že sú iba dve možnosti a to buď zomierajúcemu „pomôcť zomrieť“ eutanaziou, alebo ho nechať trpieť neznesiteľnými bolesťami. O žiadnej inej možnosti nevedeli. Preto MUDr. M. Munzárová s kolektívom lekárov zostavili knižku „Proč Ne eutanazii“ a hospicové združenie Ecce homo to distribuuje občanom a zvlášť stredoškolským študentom zdarma, aby si ju prečítali, preštudovali a tak vedeli i známym povedať, čo je eutanazia a mnohí študenti zmenili svoje názory a postoje a podujali sa ich šíriť ďalej. Dnes je svet úplne iný a preto je veľmi dôležité, aby si každý i v tak ťažkých otázkach ako je utrpenie, umieranie, smrť, a čo potom, rozšíril obzor a to čo najskôr.
Podľa zakladateľky komplexnej paliatívnej a hospicovej starostlivosti, je vhodné všetko analyzovať z pohľadu „celkovej bolesti“, ktorá pozostáva zo štyroch časti a to: z bolesti fyzickej, z bolesti sociálnej, ktorá je utrpením s predtuchou straty alebo odlúčenia od rodiny, priateľov. Z bolesti emočnej (duševnej), ide o duševný otras, otupenosť, hnev, smútok, vyjednávanie, depresie. A z bolesti spirituálnej (duchovnej), čo sa najťažšie definuje. Ide o utrpenie spojené s odcudzením od svojho najvnútornejšieho ja – strach z neznáma a pocit straty zmyslu života.
Čo je a čo nie je eutanazia, čo je aktívna a čo je pasívna eutanazia. Eutanazia je grécke slovo a znamená dobrá smrť. Obsah tohto pojmu dnes už je iný, prevrátený. Dnes platí definícia podľa Svetovej lekárskej asociácie WMA táto: „vedome a úmyselné prevedenie činu s jasným zámerom ukončiť život iného človeka na jeho žiadosť iným človekom-lekárom“. 20
Aby nedošlo k omylu, WMA sa stará o etiku lekárskeho povolania a vyzýva lekárov, aby eutanaziu nerobili – etické hodnoty sú nad zákonom. Ide nám o to, aby u nás v Čechách sa zákon o eutanazii neschválil. Treba hľadať také cesty k umierajúcim a trpiacim, ktoré by vylúčili ich tzv. dobrovoľnú žiadosť o eutanaziu. Tomu pomôžeme, ak vyriešime svoj vlastný vzťah k utrpeniu, k umieraniu a k smrti. V eutanazii ide o zlyhanie lekára a zdravotnej starostlivosti, ale často aj o zlyhanie blízkych zomierajúceho, ktorí nie sú pripravení na túto úlohu.
Medzi hlavné dôvody žiadosti nemocných o eutanaziu sú pocity opustenosti , osamelosti, straty zmyslu života, straty dôstojnosti, pocity, že sú už na obtiaž, strach z umierania a zo smrti, atď.24. Všetci, čo majú skúsenosti so zomierajúcimi, hovoria, že takéto žiadosti sú skôr dožadovaním sa pomoci a lásky a nie túžby o eutanaziu. Pravý súcit vedie k otázke, prečo ten druhý je v takej beznádeji, prečo žiada smrť? Ako mu možno pomôcť?Treba ho chápať, zdieľať jeho dôvody a hľadať spolu s ním riešenie a nenechať ho zabiť.30. Ak lekár usmrtí nemocného eutanaziou, nikdy mu nebude omluvou, že si to pacient želal. Jednanie lekára ovlivňuje jeho charakter, zvykne si na zabíjanie a bude zabíjať s „čistým svedomím“. Pripomeňme si varovanie bostonského psychiatra Leo Alexandra, poradcu na Norimberskom tzv. „doktorskom súde“. „Nech boli vojnové zločiny akokoľvek veľké, vždy začínali tak, že spočiatku sa jednalo len o malý odklon, bolo treba prijať postoj, že existuje život – človek nehodný života. Spočiatku sa jednalo o chronicky a ťažko chorých. Postupne sa sféra rozšírila na choré deti, potom na ľudí neproduktívnych, na ideologicky a rasové nežiadúcich, Židov, a nakoniec na všetkých nie-Nemcov. Hitlerov nacistický program eutanazie nám môže práve dnes poskytnúť presvedčivé argumenty proti dnešnému hnutiu eutanazie. Ako je to možné, že máme takú krátku pamäť a znovu si trúfame koketovať s eutanaziou a toto zabíjanie tolerujeme (Holandsko) a dekriminalizujeme (Belgia)?31. Zabitie - eutanazia nie je dobrou smrťou a treba veci nazývať pravými menami.
Pred niekoľkými rokmi MUDr. Svatošová u nás predvídala vývoj a začala zakladať hospice s paliativnou starostlivosťou. Základnou filozofiou tohto prístupu je ošetrovanie všetkých dimenzii človeka, i tej poslednej fáze pri umieraní. Svetová WMA to správne predkladá, treba sa toho držať a viaceré svetové osobnosti o tom vydávajú svedectvo, Dostojevskij, Tolstoj, D. Callahan, V.E.Frankl, E.Pollegrino – predseda bioetickej komisie USA. „Prechod zo života k smrti musí byť v centre dramatu ľudského života“,je to jeho najdôležitejší úsek

V dnešnej dobe sa hodnotenie človeka mení, všestranná zdatnosť sa stala základnou čnosťou, úžitok spôsobom myslenia, úspech cieľom, výkon zákonom. Tento spôsob myslenia sa stáva veľkým ohrozením ľudskosti človeka. Je tu veľká úloha pre vychovávateľov a pedagógov. Pri výchove mladého človeka treba predovšetkým odpovedať, čo človek je. Človek je bytosť zložitá a paradoxná, jednoduchá i podvojná, duchovná i hmotná, prírodná i nadprírodná, individuálna i sociálna, smrteľná i nesmrteľná, bytosť so sebou nespokojná, sebe odporujúca, seba prevyšujúca, v šerosvite neistoty pozemského údelu aj neistoty k spáse putujúcej, atď.(N.A.Berdjavev).

Z kresťanskej knižnice Púchov 2008. Knižku vydalo Karmelitánske nakladateľstvo.

« Späť na úvod

Dnes je 19.6.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk