Farnosť
Púchov

oltár

Smerom k jádru

Ako doprevádzať mladých ľudí k Stredobodu života

Táto malá ale hodnotná brožúrka je určená rodičom, učiteľom, duchovným, vychovávateľom a vedúcim mládežníckych krúžkov.
Hľadať svoje miesto v živote znamená vydať sa na akési vnútorné putovanie smerom k jadru svojho bytia, nájsť stredobod svojho života a na ňom postaviť svoju budúcnosť. Tu je vysvetlené, čo je podstatou ťažiskového bodu, ktorý sa nazýva „stredobod života“, objasňuje, aký je jeho význam po stránke psychologickej a aj viery. Autor – odborník si všíma, ako sa h hľadaniu stredobodu stavajú dnes mladí ľudia a načrtáva cestu, ako doprevádzať mladého človeka pri jeho hľadaní, aby sa do jeho stredobodu stále viac a viac dostávalo veľkonočné tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista a mohlo sa stať základom odvážnych rozhodnutí.

Centrum a či stredobod je najvýznamnejším obrazom vo všetkých kultúrach, obraz, ktorý vyjadruje poriadok, harmóniu, podstatu, rovnováhu a silu a na ňom postaviť svoj životný príbeh.6. Každý človek potrebuje mať svoj stredobod nezávisle na svojom náboženskom alebo filozofickom presvedčení. Stredobod neznamená mať isté ideály, ale je to niečo, čo dokáže dať zmysel existencii, konaniu, láske i utrpeniu, žitiu i umieraniu; všetkému, vzhľadom k minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Cieľ: realizovať svoju identitu, povolanie, poslanie. Také rozhodnutie zaručuje, že človek neprežíva svoj život pasívne a apaticky. Stredobod je teda akýmsi konštantným referenčným bodom života. Na jednej strane odpovedá na základné potreby ľudskej bytosti (logos, eros, a patos), na druhej strane je tým, v čom človek poznáva seba samého, identitu svojho povolania a poslania.
Stredobod je nielen cieľom ale i východiskom. V ľudskom živote pôsobí sila dostredivá i odstredivá, moment kontemplatívny i aktívny, klasické polarity medzi povolaným niekým k poslaniu k niekomu, medzi milovať a byť milovaný, medzi milovať a viesť k láske.
Hľadanie a voľba stredobodu sú dôležité v procese vývoja mladých.
Umením výchovy je pomôcť mladým pochopiť, a im ukázať hľadať ten definitívny vzťažný bod – centrum. 17.
Dnes rozoznávame štyri typy mladých, ktorí hľadajú svoj stredobod a to:
1.)egocentrici, (narcistické „ja“), typickí „adoscelenti“, to sú dospelí vekom ale nie chovaním. V ich živote všetko vychádza z „ja“ a smeruje k „ja“. Neťahá ich to k hodnotám. Majú problém prijať sami seba a zúfalo sa snažia sa zviditeľniť.
2.)exentrici, neschopní dať životu plný a trvalý zmysel. (sex, peniaze, úspech), žijú mimo pravdy, vnútorne roztrieštení. Potrebujú sa vymykať z normálnosti, aby mali pocit vlastnej jedinečnosti. Takým bol výstredný italský spevák Vasco Rossi.
3.)acentrici – indiferentní, prázdni, prelietaví, povrchní, žijú vo virtuálnych vzťahoch, z ničoho sa netešia, v ničom nenachádzajú vlastnú identitu. Nič nebere vážne.
4. hypercentrici – stredobod majú, ale nesprávny. Pre nich existuje len ich názor. Používajú svoj stredobod k tomu, aby v ňom našli silu, ktorú nemajú, či aby za svoj mýlny stredobod schovali svoje osobné problémy. Často sa tento ich postoj zablokuje, zatvrdí, bráni im chápať názory druhých a pri tom absolutizujú svoje vlastné názory. Chcú prispôsobovať skutočnosť i druhých ľudí k sebe samým. Nie sú schopní sa zmeniť, nič iného nemá pre nich význam, pre nich existuje len ich názor.
*Existujú styčné body, hlavne tie, ktoré by mohli poukázať na výchovné etapy a postupy, ktorých prostredníctvom je možné pomáhať mladému človekovi; vzťah k pravde, o neustále úsilie k pravde, nezávisle na subjekte a na jeho citoch, priblížiť sa k svojmu stredobodu, k objektívnej pravde mať vzťah. Tu je niekoľko pedagogických zásad:
Predovšetkým sa jedná o výchovu k zmyslu pre objektivitu. Objektivita má prednosť pred subjektivitou a mladý človek sa to musí naučiť. Objektivita je zárukou cesty k vlastnej subjektivite, aby sa taká subjektivita nestala cestou k chaosu. – Dôležité a rozhodujúce je jedno cvičenie: Naučiť sa čítať vlastný život v optike Ježišovej Paschy.
Stredobod v živote kresťana je veľkonočné tajomstvo, ale musí sa stáť pravdivým na úrovni výchovy a každodenného života.
Pevný stredobod nedovoľuje premárniť ani kúsok z vlastnej ľudskosti a osobnosti. Všetko má zmysel, aj sexualita. Veľkonočná nádej predstavuje najvyššiu možnosť vyjadrenia a zhodnotenia vlastnej citovo –sexuálnej energie pre získanie ducha a sily. Je teda potrebné, aby kríž každodenne sexualitu:
posúdil v každom jej prejave, počnúc popudmi až po nepriznané túžby (rozoznať falošnú lásku);
očisťoval, aby sa srdce, milujúc „iba“ Boha, naučilo milovať ako on, teda hlboko a všetkých; orientoval, k základom – k láske prvej a poslednej, ktorá je vliata do každého srdca, k láske, v ktorej sú obsiahnuté všetky ostatné lásky a ktorú musí poslúchať každý pravý cit; oslobodzoval od každého strachu a zúfalstva, od sebectva a domýšľavosti, od obáv o seba a uzavretosti voči druhým..., teda od čohokoľvek, čo je znakom prvotného strachu človeka – strachu, že nie je dostatočne hodný lásky;
spasil, aby človek vo svojom tele viac poznával a „prežíval“ Ducha, ktorý ho činí plodným.
Treťou charakteristikou životného stredobodu je schopnosť uviesť do pohybu rozhodovací proces subjektu, podnecuje z zaujatiu stanoviska. Kto nemá stredobod, tomu uniká i logika života ako povolanie, nemôže učiniť správnu životnú voľbu, ale je skôr potom celým svojim životom akoby postrkovaný a sácaný.

Amadeo Cencini: Směrem k jádru. Vydali Paulinky2007.

« Späť na úvod

Dnes je 22.9.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk