Farnosť
Púchov

oltár

Stála som u brány neba a pekla

Neexistuje horší hluchonemý, ako ten, ktorý nechce počuť

Toto píše ako osobné svedectvo 32.ročná zubná lekárka z Kolumbie dr.Gloria Polo, vydatá s troma deťmi. „Moja cesta od zdania k poznaniu, od ilúzii k pravde.“

V r. 1995 ju na ceste zastihla búrka a zasiahnutá bleskom padla, v nemocnici bola niekoľko dní v kóme a bola udržovaná pri živote už len prístrojmi. “Zatiaľ, čo moje telo tu ležalo zuhoľnatené, moja duša sa nachádzala v nádhernom svetlom tuneli, mala som pocit pokoja a šťastia. Videla som všetkých ľudí svojho života žijúcich i zomrelých v jednom okamihu, objali sme sa.“

„Najväčšou bolesťou bola moja márnivosť svetskej emancipovanej ženy, samostatnej sebavedomej odborníčky, intelektuálky, študovanej ekonómky. Súčasne som bola otrokyňou svojho tela , otrokyňou krásy a módy. Bola som katolíčkou, ale môj život viery bol nijaký, bola som špatnou veriacou, bola som aktívna v negatívnom zmysle. Naraz som videla, ako sa otvorila zem . Nasávalo ma to nezadržateľne dolu. Mala som hrôzu a strach. Bola by som navždy stratená v pekle.“ Kričala som: „To nie je možné, som veriaca, katolíčka, zachráňte ma, vezmite ma odtiaľto.“ Na to počujem sladký ukľudňujúci nebeský hlas: „Nuž dobre, keď si skutočne katolíčka, vieš mi povedať, ako znie Desatoro?“

„Habkala som, nasledovala ťažká skúška. Prešiel so mnou celé Desatoro. Prvé prikázanie, áno, hovorím dodržujem. Ale ten nebeský hlas hovorí:“ Nie. Upravila si svojho Boha, ako sa ti práve hodilo. Modlila si sa za odborné vzdelanie, za svoje meno v spoločnosti“. On dovolil, aby som sa dostala k peniazom a mohla si mnoho dovoliť. Boh sa mi stal naraz nedôležitý, domýšľala som si, že všetko som dokázala sama. Bohu som nikdy neďakovala. Reinkarnacia, povery boli pre mňa vítanou náukou, aby som vyplnila svoj neverecky a bezduchý život. Hanbila som sa aj za svoju matku, všetko a každého som kritizovala a ja som bola tá „svätá Gloria, dobrá, milá, krásna.“ Budovala som si v spoločnosti o sebe pôsobivý ale klamný obraz. Nebeský hlas hovorí: „Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze a tým si sa zatratila.

Tretie prikázanie. Ten hlas mi povedal:“ Denne si bola 4-5 hodín zamestnaná svojim telom a ani desať minút si nevenovala modlitbe.“ Štvrté: Som financovala lekárov a lieky rodičom a mala som za to, že tu som obstála. Ale nie, lebo prostredníctvom peňazí som rodičmi manipulovala pre svoje účely a záujmy. Zlé som o nich zmýšľala. Všetky svoje skutky som posudzovala a riadila podľa princípu peňazí. Otec ma učil síce k pracovitosti a čestnosti, ale unikol mu jeden malý detail, že mám aj dušu. V tomto úplne zlyhal a nevidel, že sa celý môj život, na základe chyby tohto malého detailu, potápal. Pil, fajčil, bol záletník a matka veľmi tým trpela avšak trpezlivo všetko znášala, bola zbožná, starala sa o nás sedem detí, ale ja som ju znevažovala a neuznávala. Vzpierala som sa otcovi, odpor, hnev, vztek, sama som sa tým otravovala. Zasadzovala som sa za práva žien, emancipáciu, voľné partnerstvá.. Nabádala som dievčatá na potraty a aj ich financovala. Nevedela som, že som vrahyňa. Zvolila som si ako ochrannú metódu plánovaného rodičovstva vnútrodeložné teliesko. V „knihe života“ som videla, koľko mojich vaječných buniek bolo napriek tomu oplodnené a dostali dušu – tak som sa premenila na stroj zabíjania detí. Videla som, ako sa naša duša tvorí v okamihu, keď sa spermie stretá s vaječnou bunkou. Preskočí prekrásna iskra, zažiari svetlo, ktoré má svoj pôvod v Bohu.

6. príkaz. Tu som si istá. Bola som verná svojmu manželovi. Bolo mi ale ukázané, ako som ukazovala na obdiv svoje prsia, telo v sexi bikinách, krásne nohy. Hriechy žiadostivosti tela sú ohavné, vedú priamo k zatrateniu, i tie v myšlienkach. Majú aj dôsledky na deťoch, zadusia ich dušu.

7.príkaz. Pán mi ukázal, že u mňa doma sa veľa potravín pokazilo a vyhadzuje sa, načo toľko kupuješ a vo svete je hlad. Že som sa nechala zotročiť módnymi trendmi. I svoje deti som okradla , nebola som dobrou ženou v domácnosti a nežnou matkou, ale som ich často nechávala doma samotné pri televízoru a počítači. Nenaučila som ich milovať Boha a blížnych. Ani v 9. a 10. prikázaní som neobstala, chamtivosť, hrabivosť sa u mňa zvrhla na posadlosť.

Bol to nádherný pohľad do mojej „knihy života“, moje počatie, spojenie buniek mojich rodičov a prebleskla iskra, žiara-moja duša. Ale v „knihe života“ som videla, aká som bola falošná a pokrytecká. Známej som lichotila: „Jak skvele vypadáš, tie šaty, oči, vlasy“, ale vo svojom vnútri som o nej ináč zmýšľala, zle, „fuj, ty namyslená hlupaňa“.- Mamu som podvádzala: „Mami, mám ešte prácu v školskej knihovni, a hoj!“ a bleskove som vyšla a túlala sa kde kade. Alebo cestou do školy som šupky z banánu odhadzovala hocikde na chodník. A bolo mi ukázané, koľko osôb sa na tom pošmykli a padli, dokonca jeden skoro smrteľný pád a keby zomrel, ja by som tým bola vinná. I ten príbeh, keď mi pokladnička pri nákupe vydala omylom viac korún, čo som zbadala až doma, mi priťažil. V „Knihe života“ sú zachytené všetky myšlienky celého môjho života, zmýšľanie, v konfrontácii s tým, čo som povedala a vidieť to bude celý svet, aj moji rodičia a známi.

Záverečná otázka: „Ako si využila talenty, ktoré som ti dal?“ Jeden z tých talentov bola schopnosť, aby som bola nástrojom Božieho milosrdenstva a mala som šíriť Kráľovstvo Božej lásky. Ja som tohto talentu ani nebola vedomá, moja vina, veď som mala na prvom mieste hľadať Božie kráľovstvo a nie svetské veci. Potom Pán znovu sa pýtal na Lásku nezištnú. „Tvoja duchovná smrť začala už vtedy, keď ti boli úplne ľahostajní tvoji blížni a ich utrpenie, bieda, hlad, zemetrasenie, povodne a ja som ti ich predkladal pred oči mnohokrát v rôznych častiach sveta, to nepreniklo do tvojho zkamenelého srdca, ktoré učinili tvrdým tvoje hriechy.

Keď som začala kričať z celej sily: „Pane Ježišu Kriste, maj so mnou zľutovanie, odpusť mi, daj mi ešte šancu.“ Odpovedal: „Vrátiš sa na zem a svoj zážitok a príbeh budeš ľuďom vyprávať tisíc a tisíckrát. Budú ľudia, ktorí sa nezmenia, keď budú počuť tvoj príbeh, ale tieto osoby budú súdené prísnejšie, ale aj ty. Túto milosť návratu ti vyprosil s plačlivým hlasom úplne neznámy, chudobný, zbožný, indiánsky roľník, on má veľmi vnímavé srdce pre lásku k blížnemu.“

Viaceré švajčiarske časopisy píšu o príbehu Dr. Gloria Polo. Záujem o jej príbeh rastie na celom svete. Časopisy to komentujú, že ide snáď o predbežné varovanie, ktoré bolo predpovedané v Garabandale. Otázka: Či budú ľudia dnes schopní tej milosti varovania sa otvoriť, a či im vôbec príde na mysel myšlienka na Boží súd? Gloria Polo je aktom Božieho milosrdenstva pre nás všetkých. Kto sa neuzavrie pred jej svedectvom, ten nepremešká mimoriadnu milosť. (Sv.26).

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008. Publikáciu vydala MCM Olomouc.

« Späť na úvod

Dnes je 19.6.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk