Farnosť
Púchov

oltár

Sv. Bernard z Clairvaux

Sv. Bernard bol vychovaný doma. Požehnaný je človek, nad ktorým v detstve bdie láskavé oko matky. Matka Alžbeta mala 6 synov a 1 dcéru. Táto kresťanská matka, vychovávať svoje deti brala ako Boží dar, ako kresťanskú povinnosť a nikomu ich nezverila. Doma bol zavedený dokonalý poriadok. Jednoduchosť vo všetkom, Bernard napodobňoval svoju matku v modlitbe, rozdávaním chleba hladným a preukazovaním lásky svojim súrodencom. Keď mal 19, ukončil štúdia a vrátil sa domov. Jeho matka náhle umiera. Stredovek, v ktorom sv. Bernard žil a pôsobil, dodnes je označovaný za temný, a to úmyselne a účelovo. Pravda je iná, i tento spis nám to dokazuje.

*Je melancholický a jeho duša vyprahlá. Musí bojovať proti trojitému pokušeniu, tela, mysle a duše. Mal veľký pôvab a dobré chovanie. Ale démon zmyselnosti musel ustúpiť štítu Božej milosti, ktorá ho zahaľovala. Ďalšie nebezpečie, intelektuálna zvedavosť, okultné vedy. Nepodľahol. Bolo treba si vybrať oblasť života. Pýcha mu mohla našepkávať k vojsku, veď tam mal otca, u dvora. Mohla to byť i cirkevná kariéra. Bol zmietaný mnohými rozpormi. Rozuzlenie priniesla jedna cesta a započul hlas Spasiteľa: „Poďte ku mne všetci, kto pracujete a ste obťažení, ja vás občerstvím...a nájdete pokoj pre svoju dušu.“ Zosadol z koňa a v kostole padol na tvár pred oltárom a zasvätil sa Bohu. Aj jeho bratia ho časom nasledovali, ba aj otec. Jeden z nich mal v Chatillone dom, tam sa nasťahovali i priatelia, asi 30 mužov a všetkých Bernard učil duchovnému životu, i keď bol najmladší. Viedol ich v láske ako matka. Potom si Bernard vybral rehoľu sv. Benedikta. Najmladšieho brata Nivarda chceli nechať na majetku. Ale dieťa odpovedá: Čo? Idete do neba sami a mňa necháte tu na zemi? Tak chlapec sa pridal k mníchom a skupina 30 mužov išla peši do Citeaux v roku 1113. Tu žil Bernard vnútorným životom, tu v lese v modlitbe a kontemplácii pochopil Písmo. Noviciát uplynul v v r. 1114 skladali všetci sľuby. Ich príklad priviedol mnohých mladých mužov do kláštora. Sláva Clairvaux rástla a Bernard z podnetu biskupa chodil kázať do miestnych kostolov. Rok 1119 a bolo mu 28, ale jeho múdrosť a skúsenosť boli veľké a konalo sa aj veľké zhromaždenie mužov s cieľom obnoviť svet horlivosťou kresťanskej zbožnosti. Vtedy upadol do smrteľnej nemoci a pripravoval sa na smrť. Ale mal videnie, Panna Mária v doprovode sv. Vavrinca a Benedikta, ich dotykom bol okamžite uzdravený, ale zoslabnutý bol a modlil sa a rozjímal nad Písmom a jeho duša dostávala stále viac poznania a svetla. Vyhľadávali ho kňazi, laici, šľachtici i králi. Bernard začal zázračne uzdravovať nemocných.

*Bral účasť i na politickom živote. Hlásal mier v Taliansku, ktoré bolo rozdelené občianskou vojnou. Podarilo sa mu zastaviť vojnové akcie medzi Pisou a Janovom. Jeho apoštolské úsilie prinieslo viac plodov ako bojové akcie.

Na Bernardov rozkaz aj zlý duch opúšťal telá posadnutých osôb, ktoré narúšali nastolenie a uzavretie mieru v Lombardii. Povesť o divotvorcovi sa rozšírili po celej Itálii a zástupy ho uctievali. Ale Bernard ostal nevšímavý k všetkým prejavom uctievania jeho osoby. Ale on chcel vždy prebývať v tichosti kláštora. Ale nikdy nezanedbával svoj vnútorný rast.

V Južnej Itálii boli oddieli Rogera, sicílskeho kráľa. Bernard sa vydal do divokého hniezda Rogerovho sídla. Chcel zastaviť krvi preliatie a presvedčiť Rogera k zloženiu zbraní. Ale Roger nechcel. Bernard mu predpovedal porážku a hanbu. Tak sa aj stalo. Keď politická činnosť trochu ustúpila, Bernard sa dal do písania spisov, ktorými chcel napraviť zmätok v myslení mnohých svojich súčasníkov.

*Teologické spisy. V stredoveku ovládala viera ako prameň svetla filozofické myslenie. Viera bola stredom všetkých odvetví ľudských znalosti. Dve tendencie už boli vyvinuté a formulovali dve odlišné školy – jedna stelesňovaná sv. Bernardom a druhá Abelardom. Prvá bola kresťanská myšlienka, ktorá osvetľovala vedu vierou; a druhá racionalistická, ktorá chcela vysvetliť vieru ľudskými argumentmi. Tieto dve školy rozdelili vedecký svet... V 12. storočí racionalizmus napadol pozitívnu teológiu. Vznikli tiež dve školy... Abelard ostal poslušný Cirkvi, ale jeho menej zbožní žiaci úplne oddelili teológiu od kresťanskej filozofie. Vznikali absurdné teórie. Nevzdelanosť umožnila prienik manichejstva na Západ. Abelard bol nazvaný patriarchom moderného racionalizmu a bol populárny medzi žiakmi. Bol to rys doby- duch nezávislosti. Chyba Abelarda bola aplikácia slobodného badania na dogmatické pravdy. Bernard videl nebezpečie a navštívil ho. Nepomohlo to. V 1140 na koncile v Sens výrečný Abelard onemel pred argumentmi Bernarda a svoj život dožil v kláštore. Bernard mal prorocké videnie, predvídal herezie a revolúcie z falošného učenia a dejiny mu dali za pravdu. I v Ríme našli nové myšlienky vhodnú pôdu, i Itália, Nemecko, Francia, nesvár, aj krvi preliatie za Arnoldovej revolúcie. Situácia Cirkvi bola kritická, potrebovala do vedenia pevnú ruku. Prekvapenie, bol zvolený mních, Bernardov odchovanec, kedysi kurič, muž skromný a pokorný, dal si meno Evžen III., nesklamal, naopak. Bernardove spisy sú školou praktickej filozofie a prevádza vedu do vzťahu s najväčšími potrebami duše. Duše musia postupovať od cnosti k cnosti a od svetla k svetlu. Zmyslom človeka je vedieť a milovať. Najväčšiu dôležitosť kladie na Najsvätejšiu Trojicu. Bernard patrí k mystickej škole, ktorá má vieru za svoju základňu a lásku za svoj cieľ. Bludy. Bernard sa nezdržoval vyvracaním chybných doktrín, ale vo svojej misii vytrhoval jedovaté byliny bludov. Šlo mu o záchranu jednotlivých duší.

*Apoštolský život. Križiacke výpravy a vojny.
Nešlo o to, kto bude pánom Jeruzalema, či žiaci Krista a či Mohameda. Šlo o to, kto bude mať svetovú vládu. Turci ovládli celý východ a Európa sa pred nimi triasla. Šlo o zjednotenie Európy a dať výprave náboženskú ideu. Roku 1144 sultán z Bagdadu zničil jednu z bášt kresťanstva – Edessu. Kresťania zo Svätej zeme sa obrátili o pomoc na Európu. Hlavný impulz na krížovú výpravu dal pápež, ale keďže na zhromaždenie nemohol prísť, poveril Bernarda hlásaním novej výpravy. Vo Vezelay kázal z kazateľne a francúzsky kráľ mu bol po boku. Veľké množstvo ľudí volalo: Je to Božia vôla. Odchod križiakov bol dojednaný na jar 1147. V Nemecku chodil od mesta k mestu a hlásal krížovú výpravu. Pri jeho vystúpeniach došlo k zázračným uzdraveniam. I cisár Konrád III. vstúpil do zástupu križiakov. Pápež navštívil križiakov vo Francii. Potom sa vydali na cestu. Boli dva expedičné zbory: Nemci a Francúzi. Každý mal 100.000 bojovníkov. Anglický zbor sa plavil po mori. V Portugalsku mali zastávku, tu porazili Arabov a založili kresťanský štát Portugalsko. Križiaci pokračovali. Situácia bola zložitejšia ako sa nám zdá . Svätá zem, zčasti obsadená kresťanmi, sa stala obeťou tureckých výbojov. Neskorší vývoj dokazuje, že hrozila tiež islamizácia Európy. Nie je vinou Bernarda, že križiaci sa dopúšťali vojenských chýb. Bernard išiel na juh Francie, kde kázal úspešne proti bludom.

Koncil v Trevers. Bol poznamenaný prorockými predpoveďami sv. Hildegardy. Mnoho kňazov tvrdilo, že sú to halucinácie alebo diablove pokušenia. Bernard zistil, že zjavenia sú autentické a ju ukľudnil a napísal: Nebuďme prekvapení, že tí, čo spia vo svojich hriechoch, budú pokladať zjavenia zhora za bláznovstvo, pretože apoštol potvrdzuje, že zvierací človek nemôže rozumieť veciam ducha. Áno, tí, ktorí sú zahrabaní v pýche, nečistote alebo v iných hriechoch, pokladajú Božie varovanie za snívanie, ale keby boli bdelí v bázni Božej, poznali by z istých znamení Božie dielo. Tí, čo veria, že tieto vízie pochádzajú od diabla, ukazujú, že nemajú hlbokú znalosť božskej kontemplácie, sú ako tí, čo hovorili o našom Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, že vyháňal diablov mocou Belzebuba.

Hildegarda už v detstve mala vízie. Bola mimoriadne duchovne osvietená. Pochopila Písmo. Predvídala udalosti posledných dní ľudstva. Korešpondovala s mnohými pápežmi.

Križiacka výprava dopadla zle. Celá Európa to prežívala. Miesto toho, aby sa hľadali chyby križiakov, hnev dopadol na Bernardovu hlavu. Bernard to znášal kľudne. Čas zahojil rany a začalo sa hovoriť o pozitívach týchto výprav. Bernard napísal do Nemecka: Nie je to úžasná cesta spásy, ktorú Boh otvára zločincom, vrahom, cudzoložníkom, aby zomreli pre tak svätý dôvod? A pápežovi venoval „Apologiu“ s rozborom výsledku križiackej výpravy.

Zomiera. Zanechal po sebe 700 mníchov v Clairvaux a 160 kláštorov v Európe a Azii.

Z knihy: Sv. Bernard z Clairvaux; napísal P. Karel Dachovský, Nakladateľstvo ŘÁD Praha, 2010.

« Späť na úvod

Dnes je 24.10.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk