Farnosť
Púchov

oltár

Svedectvá z druhého sveta

Ide o krátke správy z malých publikácii. Niektoré majú aj cirkevné schválenie Imprimatúr: Ale Imprimatúr už nie je potrebný, pretože pápež Pavel VI. 14. októbra 1966 potvrdil dekrét Posvätnej kongregácie pre šírenie viery cč.58/59 A.A.S., ktorý dovoľuje uverejňovať spisy týkajúcich sa nadprirodzených zjavení, i keď nemajú schválenie cirkevnej autority „Nihil obstát“ alebo „Imprimatúr“.

*Šesť hodín v nebi. Henry Gruner: Pracoval som v Phonix v Arizone vo vedeckej laboratorii a testoval som čistotu kovov. Stalo sa, keď sme v cirkevnom spoločenstve chválili Boha, „Svätý, svätý, svätý“. Naraz zisťujem, že idem po ulici z čistého, žiariaceho zlata. Všetko je v nebi nádherné a dokonalé. Popri ceste boli nádherné kvetiny, náhle sa tieto kvety otočili k trónu, listami začali akoby tlieskať a vychádzal z nich chválospev, úcta a vďaky Otcovi, aj stebla trávy sa chovali podobne. Z trónu vychádzal život, ktorý ich obnovuje. To je kolobeh života, dokonalosť. Moja bytosť bola v súlade s týmto všetkým. Ľudia sú tu veľmi šťastní.

*Napomenutie z onoho sveta. Démoni odpovedajú na otázky exorcistov. Musia hovoriť pravdu z príkazu tej VYSOKEJ a tak hovoria, že v náboženstve je modlitba najdôležitejšia. Hovoria o dedičnom hriechu, o čnostiach, poukazujú na potrebu dobrých kníh (Márie z Agrédy, Kempenského, K. Emerichovej). Hovoria o chaose dnešnej doby, o odpustkoch, o II.koncile, o očistci, o sviatostiach, o omyloch, o modernizme, o vzornom arskom farárovi. Démon Alida: Sme vďační tým „hore“, že zatiaľ nedošlo k prísnemu trestu, máme tak viac času pre našu prácu, ale v pekle sa obávame, že príde skoro Veľká Výstraha. Zatratenec Judáš kritizuje nedostatky v liturgii, asperges, požehnanie po stojačky, ženy na kazateľnici o stave a neporiadkoch v dnešnej cirkvi, modernizmus, peklo je hrozné a málo sa o ňom káže. Belzebub hovorí: Biskupi, kňazi, laici, choďte cestou Kríža. Odbila dvanásta. Celá brožúrka je na internete puchov.fara. kniznica.dokumenty.knihy 2016. (31-35).

*Posolstvo z pekla pre satanistov, neveriacich a ľahostajných. Slávny maliar Carlo Pasquale de Capolino, zatratenec, hovorí z ľudskej schránky z príkazu Matky Božej: Nebol som neveriaci, ale bol som ľahostajný v náboženskom živote. Ľudia nemyslia na večnosť. Ja som v živote mal rád ľudí – nie Boha. Chyba. Najprv treba milovať Boha, potom ľudí. Buďte dobrí jedny k druhým, modlite sa ruženec, ja, satan, vám to musím hovoriť, Kráľovná to chce, opakovane abych vám to hovoril. Z milosti je čistota, láska a viera. Keď sa modlíte k čistému, svätému duchu, On Boh vám zošle potrebné milosti a uvedie človeka do tajomstiev mystiky. Carlo Pasquale vysvetľuje o posadlosti, keď diabol v človeku nie je, ale Kráľovná dopustí, aby osoba bola obliehaná satanom a ten pôsobí na vôľu človeka, nenávisťou pôsobí na náklonnosť duše. I keď takáto osoba nie je vinná, stávajú sa hádky, vraždy. Keď satani musia odstúpiť, to možno nazvať zmier, ostáva poslušná, pokorná. Keď ale má výbuchy zloby, je posadnutá a niet zmieru. U posadlosti, keď je diabol v tele usadený, kde vládne. Záleží na tom, ako tá duša v tele so satanom je. Ak je čistá, spokojná, nenechá sa satanom ovládnuť, nemožno takú dušu zviesť. Potom už musí satan sám zlorečiť, nadávať, rúhať sa Najvyššiemu. To je potom čistý zmier, aký Najvyšší v tejto zlej dobe potrebuje. Alebo keď sa tá Kráľovná niekde na svete zjaví, ozývajú sa huby, čo zlorečia a neuznávajú to, ba aj zbožní mnohí pochybujú. Ale vy to musíte pokorne prijímať, čo vám Najvyššia dala na omilostených miestach. Pre mňa je všetko stratené, som večne v pekle. Keby som bol ináč žil, ale keď si už „dole“, už je neskoro, žiadna pomoc.

*Som zatratená, nemodli sa za mňa. Ide o dve dievčatá Kláru a Annu, pracovali v obchodnom dome v Nemecku. Obe boli veriace, Anna málo a zakrátko sa vydala a s manželom v nedeľu chodievali na výlety. Autom havarovali a Anna v tom náhle zomrela. Z pekla jej bolo dovolené prihovoriť sa raz Kláre: „Vieš, podľa plánu mojich rodičov, vôbec som sa nemala narodiť. Ó, keby som sa nebola nikdy narodila. Peklo je hrozné. Ja som sa za života už nemala ani z čoho spovedať. Hriešne myšlienky, slová, predstavy a žiadosti už dávno pre mňa nič neznamenali. Ale je pravda, že až do smrti je možné obrátiť sa k Bohu, alebo sa od neho odvrátiť. Lenže človek unášaný prúdom a zvyškom slabej vôle aj pred smrťou býva taký, aký bol zvyknutý v živote. Zvyk je akoby druhá prirodzenosť a tá ho strháva so sebou. Zlí duchovia a sú ich milióny, potulujú sa po svete ako roj komárov a vy to nepozorujete. K  môjmu obráteniu vtedy stačil jeden krôčik, ale rozkoše sveta zahlušili Božie volanie, rozplakala sa.

*Nepoškvrnené počatie hovorí k nám z Turzovky píše K. Wágner o M. Lašútovi, lesnom robotníkovi, ktorému sa P. Mária zjavila. Dostal obrazné videnie sveta vo farbách, zelenej a žltej. Žltá, predstavujúca zlo, sa šírila a pohlcovala zelenú. Prídu veľké tresty, záchrana je podmienená, záleží na ľuďoch, či budú konať pokánie a sa obrátia. Lašút bol orgánmi ŠTB tvrdo vyšetrovaný a väznený, ale ostal verný svojmu poslaniu. Lašút hovorí: Bolo by menej zjavení, keby bolo viac viery, prosme o veľkú živú vieru. Lašút vydal osobné svedectvo svojho pokánia, živej viery a ohlasovania posolstva.

*Hlas z druhého sveta od rehoľníčky Marie de la Croix. Obsah je prospešný pre vedenie duší a upevnenie viery. K nej hovorí rehoľná sestra M.G., ktorá zomrela ako 36. ročná, bola ľahostajná. Existujú rôzne stupne očistca a ja som nimi prešla. Najhorším miestom je dočasné peklo. Tu duše boli zachránené akoby zázrakom, často skrze modlitby rodičov alebo iných osôb. Nestihli sa už ani vyspovedať, lebo ich znenazdajky zastihla náhla smrť, ale Boh im dal v okamihu smrti milosť potrebnej ľútosti pre jeden či dva dobré skutky v ich živote. Sú tu i duše, ktoré nespáchali žiadne zločiny, ale boli voči Bohu ľahostajné, ale v hodine smrti sa obrátili, najčastejšie však bez svätého prijímania. Sú tu aj duše vlažných rehoľníkov. Ďalej kňazi, ktorí duše im zverené nenaplňovali láskou k Bohu a boli bez úcty k velebnosti Božej. Existuje aj očistec túžobného očakávania. Len málo ľudí sa vyhne tomuto stupňu. Podarí sa to len tomu, kto v živote so zápalom v srdci túžil po nebi a po pohľade Božom. Koľko všedných hriechov spácha nedbalá duša za deň, zavalená dennými starosťami a vôbec nemyslí na svoju spásu. Ľudia, ktorí uctievali a milovali v živote P. Máriu, v hodine smrti dostanú od nej veľa milosti. Aj ctitelia sv. Jozefa a Michala a svätých. Zatratenie je výlučne vlastnou vinou.

*Božie odhalenie neba. Božie zjavenie pekla. Mary Kathryn Baxter opisuje svoje zážitky. Je z protestantskej cirkvi v Taylor, Mišigan. Ježiš jej hovorí: Pre tento zámer si sa narodila, aby si napísala a hovorila o tom, čo som ti ukázal a povedal.

*A peklo predsa jestvuje... Pápež Pius IX. dal autorovi tejto brožúrky apoštolské požehnanie.
V r. 1082 zomrel v Paríži slávny vedec Rajmond Diocrés. Jeho mŕtve telo bolo vystavené vo veľkej sále chrámu Notre Dame. Pri pohrebných obradoch sa jeho mŕtve telo zdvihlo a silným hlasom zvolal: „Spravodlivým Božím súdom som bol obžalovaný. Prítomní priskočili k mŕtvole, nadvihli plachtu. Nič, mŕtvy ležal nehybný, bez života, avšak ostali rozrušení a vystrašení. Pohrebné oficium začalo znovu obrady, keď hovorili „Odpovedz mi...“, mŕtvy sa pred očami všetkých zdvihol a jasne prehovoril: „Spravodlivým súdom Božím som odsúdený“ a padol späť do truhly. Strach a hrôza. Biskup rozhodol, že pohreb sa odkladá na zajtra. Nasledujúci deň obrady začali znovu. Na to učencovo mŕtve telo sa nadvihlo a zvolal: „Spravodlivým Božím súdom som zatratený“ a klesol späť do truhly. Prítomní boli zhrození, aj 45-ročný Bruno, a so svojimi šiestimi spoločníkmi odobral sa ihneď do kláštora Grande CHartreuse, tu založil najprísnejšiu rehoľu kartuziánov, 35-16.
Generál v pekle. V Moskve hýrili a sa zabávali svetácki generáli Orlov a Alexander. Trochu boli podgurážení alkoholom a Orlov poznamenal: A čo, ak za záclonou predsa niečo existuje? Alexander poznamenal: Kto z nás prvý sa dostane na druhý svet, dá o sebe vedieť. Dojednané. Po rokoch Orlov hovorí: V noci sa mi Alexander zjavil pred posteľou a povedal: „Peklo existuje a ja som v ňom.“ O desať dní vojenský kuriér priniesol správu o smrti generála Alexandra, ktorého zasiahla nepriateľská guľka a bol na mieste mŕtvy.
Svätá Terezia z Avily svedčí: Raz, keď som bola ponorená v modlitbe, cítila som, že sa nachádzam s telom i s dušou v pekle. Porozumela som, že Boh mi chcel ukázať miesto, kde by som sa dostala, keby som svoj život nezmenila. Netrvalo to dlho, ale do smrti na to nezabudnem. Tie muky sa nezmenšujú, ani nezmierňujú, nemajú konca. Sú to bolesti tela, ale duša trpí viacej, strach, zúfalstvo, smútok. Jej ďakovný výrok znie: „Môj Bože, buď na veky velebený za to, že si mi dal vopred spoznať hrôzu pekla, abych sa tam nedostala. Keď čítala tento jej životopis Edita Steinová, i ona zmenila svoj život, stala sa kresťankou a obetovala sa za svoj izraelský národ v koncentračnom tábore.

*Ty a ja. Vizionár Jozef L. prijíma aj posolstvá a tak tomu bolo aj 21.mája 2016: „Človek tejto doby je zaslepený leskom zlata a ľahkého života, s túžbou mať a vlastniť. Beda tým, čo tomu prepadnú. Tvoj národ (slovenský) teraz stojí na tejto križovatke svojho bytia alebo nebytia, duchovnej obrody alebo zničenia. Islamský štát? Dovolil som, aby prišla ich moc, aby boli potrestaní všetci, čo hrešili a rúhali sa mne, Bohu. Príde chvíľa a ukončím ich moc. Dostali ste z lásky modlitbu, ktorú sa má tvoj malý národ modliť, aby som uchránil tvoj národ pred tmavou lavínou, ktorá sa ženie cez európske národy: „Pane, Bože náš, odožeň zlé mraky, ktoré sa valia okolo nás a ohrozujú náš národ cudzou vierou a nenávisťou, ktorá v ich srdciach horí proti krížu a proti nám“, atď. je to 5 veršov. Ale slovenský národ je ľahostajný a hluchý k mojim výzvam. Vaši predkovia mi boli verní po stáročia. Dnes mladí opúšťajú svoje rodné hniezdo, svojich bratov, sestry, rodičov, to ma bolí a mnohí sa už nevrátia. Nech sú mladí pri svojich rodičoch a sa o nich starajú a nech neotvárajú svoje oči a srdcia svetu materializmu, pôžitkom tela, peniazom a životu bez Boha.
Milujem vás, moji verní, vaše modlitby, nie výkriky chvál, čo ma odrádza od pokoja a svätosť kráča odtiaľ preč. V tichosti a v láske ma môžete počuť a prijímať moje pohladenie. 3/2015 a 2/2015.
Tam, kde nie som Ja, váš Boh, tam je diabol, ktorý chce zničiť človeka a zrovnať celý svet so zemou; z minúty na minútu môžu zahynúť milióny ľudí... Neprijímate moje varovania a napomenutia, ktoré ukazujem. Diabol zaútočil na Európu, aby ju ponížil a zničil všetko, čo bolo kresťanské.
Zlo je choroba, ktorá ničí ľudské duše. Protiliek proti zlu je pokora a láska, modlitba a posväcovanie sa. Za krátky čas prídem ako milosrdný Sudca, ešte milosrdný a láskavý Boh a Otec.
Brat môj, tvoj malý národ je hriešny, dobrovoľne prijal hriešne zákony. Lesk peňazí. Nezaujíma vás budúcnosť vašich detí? Budú horšie ako ste vy. Beda všetkým, čo zničia srdiečka malých dietok - pedofílii, toto hrozné meno je démonické. Rovnosť a partnerstvo – žena so ženou a muž s mužom, je najväčšou urážkou Boha. Modlite sa za záchranu ruženec a konajte procesie, ktoré dávno vymizli.

*Peklo existuje. Príbehy napísal P. G. Tomaselli, exorcista. 1954. Imprimatur. Zatratenec: Trpíme v pekle ohňom, ktorý nemožno uhasiť, je to ako záplava. Je tu neopísateľná nenávisť, nesmieme vidieť Boha, ktorý nás stvoril, všetko sme stratili. - Jedno dievča beznádejne kričalo a klialo, pretože uspokojovalo svoje telo. Preklínalo svojich rodičov, ktorí jej dávali príliš mnoho slobody, aby mohlo žiť podľa módy a ísť za svetským uspokojovaním. - Príbeh Alžbety, anglickej kráľovnej, povedala: „Bože, daj mi 40 rokov kraľovania a ja sa zriekam neba.“ Nešťastná žena zažila skutočne 40 rokov kraľovania. Keď zomrela, zúfalo kričala: „40 rokov kraľovania a večnosť v mukách pekla“.
Úbohí pôžitkári. Človek zomrie a náhle je pred Ježišom, Sudcom: „Človeče, vydaj účet zo svojho života“. „ Dal som ti rozum a slobodnú vôľu a Desatoro, aby si ma poznával a miloval.“ „Prečo si nemyslel na peklo, aspoň zo strachu?“ „Ach, som zavrhnutý pre biednu rozkoš. Kto pripravil prvý krok do tejto skazy? Kiež bych sa mohol vrátiť na zem a napraviť. Je neskoro. Na veky v pekle! Hrozné.“
Príbeh z Neapolu. Jedného dňa na námestí mal kázeň svätý František di Girolamo. Jedna špatná žena pri tom vyrušovala a pokrikovala. Za pár dni náhle v noci zomrela a svätec s ľuďmi išli do jej izby, kde ležala mŕtva, a svätec zvolal: „Katarína, povedz týmto ľuďom, kde teraz si?“ Boh dovolil, aby mŕtvola otvorila oči a strašným hlasom povedala: „V pekle, som navždy v pekle!“

*Návrat zo zajtrajška. Vypovedá americký psychiater, keď ako 20.ročný ťažko ochorel. Videl som každý detail svojho života a bol na prahu smrti a vznikla otázka: Čo si spravil so svojim životom? Ja, ja, ja, vždy som bol v strede pozornosti. Kostol? Chodil som, pre vlastné sebauspokojenie, sebachválu, aj odznak som dostal za dochádzku. Až tu vyjde najavo, že robíme skúšku z predmetu, na ktorú sme sa nikdy nepripravovali. „Pane Ježišu, kde sme?“ skríkol som. Predtým som predpokladal, že vidím peklo, teraz som mal už istotu. Stvorenia, nenávisť, pôžitok, ničivé myšlienky a predstavy, sexuálne vášne, všetko viditeľné. Tu som spoznával svoje vlastné myšlienky. Videl som tu laboratória, obývané divnými mlčiacimi bytosťami. Všetko mi tu ukázal. A s veľkou rýchlosťou sme sa odtiaľto vzdiaľovali. Zrazu som sa ocitol v nemocničnej izbe na posteli. Teraz pracujem ako ambulantný psychiater. Kým ma sprevádzal Kristus, nebolo čoho sa báť. Vstúpime do atómového veku bez poznania následkov, hrozné. Hovorím mladým v kluboch, že je láska Božia, všetko ostatné je peklo. Modlím sa za každého pacienta, s ktorým sa v ten deň stretnem, s každým má Ježiš úmysel. Pozemský život máme na to, aby sme to vedeli uskutočniť a že na to máme málo času. 35-4.

*Blahoslavená Panna Mária plače v Japonsku. Akita.13. októbra 1981 Sasagava prijíma tretie posolstvo: „Moja milovaná dcéra, počúvaj, čo ti poviem a už som ti to povedala skôr, že nebeský Otec , pokiaľ ľudia nebudú ľutovať svojich hriechov a nepolepšia sa, chce veľmi potrestať celé ľudstvo; trest bude hroznejší ako potopa, bude to trest, aký ešte nikto nezažil. Oheň bude padať z neba...Jediné zbrane, ktoré vám ostávajú, sú ruženec a znamenia, ktoré vám Syn zanechal. Diabolské sily budú pôsobiť aj v cirkvi cez ľudí ochotných ku kompromisom. Pohár už preteká. 35-31.

*Kňazské Mariánske hnutie – 1991, na výročie zjavenia P. Márie vo Fatime, z posolstva: Červenému drakovi prichádza na pomoc dvojrohá šelma podobná Baránkovi, je to slobodomurárstvo, ktoré preniká do vnútra katolíckej cirkvi s cieľom ju zničiť vytvorením nového falošného idolu, spochybniť J. Krista, jeho historičnosť a jeho vykupiteľské dielo. Cirkevné slobodomurárstvo zatemňuje Božie Slovo prirodzenými rozumovými výkladmi v snahe urobiť ho pochopiteľnejším a tak ho zbavuje nadprirodzeného obsahu. Božím riadením som poverená učiť vás milovať Cirkev – Pravdu a nech sú vo vašich kostoloch časté verejné adorácie a zmierenia Najsvätejšej sviatosti oltárnej.

*Páter Pio – Posolstvo. Svet kráča v temnote. Mal by byť ešte horšie potrestaný ako Sodoma a Gomora. Nebeského svetla by sa malo dostať v prvej rade dušiam Bohu zasväteným modernistom, lebo ich prvých stihne pohroma. Preto kráčajte v prítomnosti Boha. Odporúčam ti, priateľu, aby si svetu oznámil ešte dve veci, ktoré mi ležia na srdci. Keby nám to bolo možné vrátiť sa na zem, ako radi by sme vyplnili tie malé a veľké straty času, ktoré vy zbytočne premrháte. Boh človeku dopriava čas, aby zachraňoval a posväcoval pod zorným uhlom nebeskej vlasti. Čas v hriechu premárnený je to, čo pomaly vedie k peklu. Druhá vec: Ukazuj na nutnosť žiť v Božej prítomnosti; ako Jozef v dome Putifara, keď bol pokúšaný na zle jeho ženou, alebo Zuzanu, keď zvádzali na hriech, odpovedala rozhodným NIE. Prosím ťa, naliehaj na lásku, predovšetkým k eucharistickému Spasiteľovi, Svätostánok je prameň života, k nemu prichádzajte so živou vierou. Kto nepociťuje nijaký hlad a smäd po živom Bohu, žije prázdnym temným životom. Otvorte mu dvere srdca svojho. 35-3.

*Hlasy pápežov. Ku kňazovi don Ottaviovi hovoria z neba pápeži a to: Pius XII., Pius X., Pius XI., Pavol VI., Ján XXIII., Ján Pavol I., Benedikt XV.: Času je stále menej. Otras bude strašný, ale víťazstvo patrí Kráľovnej sveta a všetkých víťazstiev. Nesúďte čin Boží, budete k tomu veľmi pokúšaní. Niekedy je potrebné vyrieknuť súd voči jednaniu brata, napríklad pri spovedi, mohli by sme mať vinu, keby sme nič nepovedali. Súdenie sa stáva vinou, keď chceme preniknúť tajomstvá svedomia... V Cirkvi vznikli rôzne nedostatky najmä zanedbaním štúdii svätých vplyvom svetských náuk, nedostatkom modlitby, vnútorného života, nedostatok informácii. Vznikli bludy a herézy s výnimkou diecéz, ktoré majú svätých biskupov.- My, najvyšší pastieri ti hovoríme, aby ste sa pripravili na hodinu očistenie a beda, ak sa nepripravíte. 35-48.

*Ancila – vizionárka, 1973. Zbrane ducha. Tvoje myšlienky sú zrkadlom tvojej duše. Vlažnosť je hriech proti Duchu Svätému. Neužitočné diskusie, varovať sa pred nimi. Máme Evanjelium, že to stačí; áno, len elitám duší. Je nutné prijať priame Zjavenie medzi nebom a zemou a v Zjavenie mojej Najsvätejšej Matky veriť. Je vyslaná nebeským Otcom, aby priniesla svetlo tým, ktorí nechcú počúvať pre pýchu, nedostatok viery a pokory.35-13.

*Dušičky z očistca. Spis vydal Rád sv. Bazila, 1943. Kde sa koná súd po smrti? Tam, kde zomrie. Len čo sa duša rozlúči s telom, už sa koná nad ňou súd. Sestrička Mária na Korzike dva roky chorá, zomrela. Zjavila sa spolusestre a hovorí: „Musím celých 20 dní byť v očistci za to, lebo som chcela radšej zomrieť ako ďalej trpieť v chorobe“. Príbeh zomrelého farára Wälbacha. Prišiel z očistca k svojmu nasledovníkovi večer, keď si tento čítal večer z knihy pre kázeň. Wälbach mu priložil prst na knihu a na nej ostala hlboká popálenina. Príbeh sestričky Serafíny z Belgicka, ktorá videla svojho zomrelého otecka v plameňoch očistca. atď. 35-9.

*Proroctvo Márie Júlie Jahenny, 1850-1941. Do Francie vtrhnú cudzie národy bez srdca a bez zľutovania. Satan všetko opanuje. Do nového náboženstva vstupujú aj mnohí biskupi a za nimi ide stádo bez rozmyslu, bez rozmyslu sa vrhajú do záhuby, a viac ako polovica je zatratená. Mládež bude skazená. Stratím mnoho kňazov a tí vernejší radšej zomrú. Tri štvrtiny ľudského rohu zahynie. Kríza dopadne náhle. Ľudia neuposlúchli slová mojej najsvätejšej Matky vo Fatime. Chcem vás chrániť. Keď počujete v zimnej noci silne burácať hrom, zavrite hneď okná a dvere. Zapáľte požehnané sviečky a modlite sa ruženec a tak vydržte tri dni a noci. Hrôza sa utíši, ukáže sa slnko. Ďakujte potom za prežitie Svätej Trojici za ochranu. Modlite sa a čiňte pokánie. Až uvidíte polárnu žiaru, veďte, že je to znamenie ďalšej vojny. Čiňte pokánie a volajte o mocnú ochranu nebeskej Matky. Světlo 2011-1.

*Utrpení a radosti očistce od prof. Spirago, ktorý opisuje niekoľko osobnosti z očistca. Veľmi dobrý pápež Innocenc III., Boh sv. Luitgarde zjavil, že on bol odsúdený do očistca až do skončenia sveta. Abatiši klarisiek v Roveretu sa dostalo od Boha videnie, že svojimi modlitbami a kajúcimi skutkami vyslobodila z očistca kráľa Šalamúna. Mária Lindmayerová bola poučená, že i mnohé duše, ktoré nepatrili do katolíckej cirkvi, v poslednej hodine dostali milosť ľútosti a boli zachránené. Ďalej sa tu spomína A. Geibl z Bratislavy, misionár Dr.J. Reffener, nemravný vojvodca z Nemours, ktorý zomrel v súboji. Nikto z nás nech nezabudne modliť sa za zomrelého, i keď si myslí, že to už nepotrebuje, lebo žil veľmi zbožne.

Z kresťanskej knižnice Púchov.

« Späť na úvod

Dnes je 22.9.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk