Farnosť
Púchov

oltár

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami.

Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11).

Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmrtené ženy, okolo tristo.

V Európe v stredoveku sa vyskytlo veľmi málo popráv. Medzi rokmi 1326 – 1500 ich bolo 702, z nich len 137 vzišlo z inkvizítorských čiže cirkevných súdov. V európskych zemiach fungovali viaceré inkvizície. Ide o „španielsku inkvizíciu, o ktorú požiadal svetský panovník, nakoľko vznikli ľudové pogromy proti židom a moslimom. Obdobná bola „portugalská inkvizícia“. „Rímska inkvizícia“.

Prvé pokusy historicky dokumentovať tieto udalosti bola Diderotova „Veľká francúzska encyklopédia“, ale bez udania počtu obeti (17). Na to filozof Voltaire ohlásil, že bolo 100.000 upálených čarodejníc. Tento údaj však nemal ničím podložený, bol to len jeho odhad, avšak sa rýchlo rozšíril ako pravdivý a spomína sa dodnes.

V r. 1783 člen quedlinburského syndikátu G.CH. Voigt kritizoval Voltairove údaje o 100.000 obetiach a vytvoril si svoj vlastný výpočet a za základ si zobral údaje z quedlinburského archívu. V ňom za obdobie tridsať rokov našiel aktá o tridsiatich upálených čarodejniciach za roky 1569 – 1598. Ďalej postupoval matematicky trojčlenkou, za 650 rokov mu vyšlo 866 upálených. Svoju prognózu rozšíril na celú Európu podľa pomeru počtu obyvateľov(48). Predpokladal, že kresťanov je v Európe 71 miliónov a tak podľa prepočítacieho koeficientu na každých 100 rokov mu vyšlo 858.454 že bolo upálených. Neuspokojil sa so 650 rokmi ako v prípade Quedlinburgu, ale uvažoval jedenásť storočí, takže počiatok upaľovania presunul do VII. storočia. Podľa svojho prepočítacieho koeficientu vypočítal, že bolo upálených 9,442.884 čarodejníc. To publikoval v berlínskych a v hannoverských časopisoch. Táto fáma ako fakt sa ďalej rozširovala, i profesormi na školách. Za Bismarckovho „kultúrneho boja“ v Nemecku to preberali protestantské univerzity a v r. 1911 tzv. Soldan-Hoppe-Bauer vydanie sa nekriticky šíri dodnes. Vo Francii barón Lamothe – Langon pod vplyvom osvietenstva publikoval v „História inkvizícii vo Francii“ a hodne sám pri tom vymýšľal si historky upaľovania. Z týchto jeho diel čerpal historik J. Hausen a básnik J. Michelet. V súčasnosti jeho falzifikáty odhalili učenci Norman Cohn a Richard Kieckhafer.

Zaujímavé je v tejto súvislosti porovnanie s novopohanským prostredím v Nemecku, Anglii a USA. Ide o nárast nových „čarodejných kultov a náboženstiev“ v rôznych variantoch a s bohatou publikačnou činnosťou, napr. L.R. Hubbard, zakladateľ scentológie, radikálny feminizmus z USA v spolku WITCH s publikáciou vplyvnej knižky „Čarodejnice, pôrodné baby a ošetrovateľky“ a protagonistky Barbara Ehrenreich, Deirodre English, Mary Dayl, Andrey Dwornik, Diana Purkiss, Miriam Simosová...(59).

Až okolo r. 1970 nastal zvrat, keď do archívnych spisov sa zapojili viacerí vedci. Američan E. Midelford stanovil hranicu 70.000 obetí. B.P. Levack z texas. univerzity 60.000.I feministka M.E. Wiesner sa prikláňa k 50 až 100 tisíc. Jeden z najlepších znalcov T.A. Brady uvádza 40 až 50 tisíc. W. Behringer 30.000. Posledný odhad Bradyho 40 až 50 tisíc by sa mal už používať vo verejných publikáciách a na školách pri vyučovaní dejín, dokiaľ ďalšie výskumy prinesú ešte presnejšie určenie.

Túto knihu napísal P.K. Mráček. Vydavateľ: MCM Olomouc 2005.

« Späť na úvod

Dnes je 17.1.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk