Farnosť
Púchov

oltár

Zo Sinaja na Kalváriu

Predkladaná kniha od mystičky CatalinyRivas je inšpirovaná prameňom evanjelia, z prameňa našej viery, čo kresťania poznáme, avšak nie všetci podľa neho žijeme. C. Rivas bola povolaná hlasom Ježiša Krista umožniť nám prežiť jej zážitky s Bohom, o siedmych slovách J. Krista na kríži, ako výzvu pre ľudstvo k obráteniu a ako prostriedok obnovy, ako novú evanjelizáciu podľa J.P.II.

Mojou jedinou vinou a žalobou odsúdenia na smrť bolo, že som tvrdil to, čo som nemohol poprieť, že som Boží Syn, Boh.

Naučil nás milovať našich nepriateľov a modliť sa za nich. Od odpustil Petrovi, cudzoložnici, Márii Magdaléne a mnohým ďalším. Hovorí nám: Uznaj, že máš len jedného Otca, ktorého máš milovať nado všetko, nad všetkých svojich milovaných...

Buď schopný dávať všetko, čo požaduješ pre seba nerob iným to, čo by si nechcel, aby robil tebe. Tomu môžu porozumieť aj deti, a nevzdelaní (14).

Naše zásluhy nás nemôžu spasiť. Nebudeme spasení preto, že sme dobrí rodičia, bratia, sestry či priatelia. To je naša povinnosť. Budeme spasení skrze Ježiša Krista, On vydobyl pre nás odpustenie na kríži. Ježiš nám predkladá aj prosbu o odpustenie v modlitbe „Otče náš“. (15)

Všetci bez výnimky sme povinné odpúšťať.> Ak povieme že „odpúšťame, ale nezabúdame“, žiadame Otca, aby urobil to isté nám.

Ukrižovaný „dobrý lotor“ po mojej pravici, Dismas, hľadel na mňa súcitne, on, ktorý tiež trpel...Jediným pohľadom som zväčšil lásku v srdci tohto hriešnika. To bolo moje poslanie a je aj vaše, otvoriť bránu do neba hriešnikom, kajúcnikom, ktorí sú uschopnení žiadať o odpustenie, vložiť svoju nádej do večného života a položiť ju k môjmu krížu. (16)

Dismas uznal, otvoril sa pre Božie milosrdenstvo, pocítil bázeň pred Bohom. „Zlý lotor“ po ľavej strane, plný nenávisti to nedokázal a keď ho Dismas pokarhal, Ježiš dal Dismasovi „vidieť“ do svojej minulosti, keď začal žiť so svojimi učeníkmi, ako s nimi šantil, chodievali si zaplávať do rieky, špliechali sa. Stretnutia končili modlitbou vďaky Bohu – Otcovi, že im dovolil prežiť pekné chvíle (18). Dismas objavil pravdu a cestu k životu v niekoľkých minútach pri Ježišovi. Božia láska a človek. Dva konce spojené iba dvoma citmi, dvoma postojmi: pokorou a milosrdenstvom, ktoré spolu vždy vstavajú most spásy (23)

Človek nežije len z chleba a jeho šťastie nie je len z pôžitkov sveta, to je trvalé šťastie. Prečo potom neprinášame Boha našim bratom? Jeho slovo, lásku, vieru, ktorá nás robí svedkami? Neuvedomujeme si závažnosť nášho zanedbania? (24).

„Žíznim“. Sme spojení láskou a nie rozdelení malichernými, sebeckými a hmotnými záujmami. Blahoslavenstvá. Túži vidieť, aby všetky deti mali šťastný domov, bez traum po ublíženiach narušením ich intimity a nevinnosti (39).

Žízni, túži, aby sme vedeli počúvať a žasnúť nad evanjeliovým učením a horlivo pracovať na šírení nebeského kráľovstva a v srdciach ľudí (41). Chce nás vyburcovať z pohodlnej letargie duchovnej vlažnosti.

V hrudi som cítil bolesť, ktorú prežíva starší človek, keď naňho zabúdajú jeho najbližší, opustený je v domove. On je aj unavený z toho, že má zákaz hovoriť, aby tak nepovedal niečo nevhodné...Pokorujú ma, vystatujúc sa svojou mladosťou a svojim bohatstvom. Prečo môj syn chce, aby mi vykonali eutanáziu a tým skrátili moje dni a aby si on sám privodil odsúdenie v pekle?- Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (46). Cítil som skľúčenosť všetkých mužov a žien, ktorí vo chvíli svojej smrti zistia, že klamali. Že premárnili svoj život v ustavičnom hriechu, v hriešnych rozkošiach. Na veky vekov. Ó aká to bolesť...!

Pán hovoril, že vždy keď sa zamotáme na ceste k svätosti, mali by sme si urobiť rozbor, aby sme zistili, kde je to miesto, aké veci nás najviac trápia a odoberajú pokoj a radosť. Každé pokušenie sa dá prekonať len modlitbou a opravdivým úsilím plniť vôľu Otca. (52)

„Budeš milovať Boha nadovšetko“ a na druhej stálo: Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého“...Práve keď anjeli chceli vrhnúť „tabule mäsa“ a kalich krvi na zemeguľu, začula som mužský hlas: Zastav ...“. Na to anjeli pokľakli, sklonili hlavy a odišli z môjho dohľadu, píše vizionárka. Vydesil som sa pri myšlienke, čo by sa stalo, keby anjeli zvrhli dve prikázania a kalich krvi na zem...všetci by sme zahynuli...pre svoje hriechy....Preniká ma toľké dojatie a stále prosím Boha o milosrdenstvo pre svet. Kto toto číta, porozumie, že ak nebudeme kľačať pred Ježišom a odčiňovať hriechy, tak kalich sa preleje a veľká časť ľudstva bude stratená. Videla som P. Máriu ...horko plakala...(69).

Videla som i krížovú cestu, píše vizionárka. Tri razy som padol, hovorí Ježiš. Prvý raz, aby som dal silu hriešnikom k obráteniu. Druhý raz, za duše, ktoré padajú pre krehkosť a ktoré oslepuje smútok a nepokoj, aby sa vydali na cestu čnosti. A tretí raz, aby som pomohol dušiam výjsť z hriechu v hodine smrti. Duša ...pociťuj a rozjímaj, ako moje srdce roní kvapky krvi za spásu tvojej duše a hneď príď ku mne. Stretneš ma pod závojom viery. Odhaľ ho a povedz mi so všetkou svojou dôverou o svojich trápeniach, biedach a pádoch... S úctou počúvaj moje slová a neboj sa minulosti. Moje srdce ju ponorilo do priepasti Božieho milosrdenstva a lásky (90). Ježiša kladú do hrobu. Stvoril som svet...Ó tajomstvo nepochopiteľnej lásky Deti moje, úbohí hriešnici! Nevzďaľujte sa odo mňa, čakám vás neustále vo svätostánku. Nebudem vám vyčítať vaše zločiny. Nehodím vám do tváre vaše hriechy. Ale to, čo urobím, bude, že vás obmyjem krvou svojich rán. Nebojte sa, príďte ku mne. Vy netušíte, ako vás veľmi milujem! Nezomrel som na kríži pretrpiac tisícoraké muky preto, aby som zaľudnil peklo, ale by som vyvolenými dušami zaplnil nebo. Veľmi vás milujem (96).

Z kresťanskej knižnice: CatalinaRivas: Zo Sinaja na Kalváriu. Vydané v Trnave r. 2009 s Imprimaturom.

« Späť na úvod

Dnes je 19.6.2018

© 2010 v rámci projektu Fara.Sk